BRATISLAVA. Aj keď marcové predčasné voľby preťali pôvodne trojročné obdobie bez volieb na dve polovice, politikom stále zostáva dosť času na zmenu volebných pravidiel.
Najbližšie čakajú krajinu až župné voľby na jeseň 2013 a na vytvorenie roky sľubovaného jednotného volebného kódexu tak zostáva rok a pol.
Voľby sa dnes na Slovensku riadia podľa piatich zákonov, v niektorých platí moratórium, v iných môžu voliť aj cudzinci, v ďalších sa zas nedá voliť mimo trvalého bydliska. Raz sa krúžkuje, inokedy zaškrtáva, zoznam kandidátov raz dostane volič domov, inokedy až vo volebnej miestnosti.
Volebný kódex začal pripravovať ešte bývalý minister vnútra Daniel Lipšic z KDH, predčasné voľby úlohu presunuli až na jeho nástupcu Roberta Kaliňáka zo Smeru.
Primátori chcú viac
Volebný kódex
Lipšicov návrh
- čas kampane bude pre všetky voľby jednotný: odo dňa ich vyhlásenia až do jedného dňa pred ich konaním,
- kampaň pred voľbami bude bez finančných limitov,
- peniaze na kampaň budú strany a kandidáti viesť na osobitnom účte v banke,
- ak nebudú vedieť preukázať ich pôvod, dostanú pokutu do 100-tisíc eur,
- pre všetky voľby vznikne jednotná Ústredná volebná komisia,
- priebeh hlasovania a sčítania hlasov budú môcť sledovať aj zástupcovia nezávislých kandidátov.
Názory na nové pravidlá si Kaliňák prišiel minulý týždeň vypočuť aj na snem Združenia miest a obcí Slovenska.
Primátori a starostovia by otváranie volebných zákonov radi využili aj na zmenu volebného systému, ktorá by posilnila ich hlas.
„Prvá možnosť je rozdeliť Slovensko na viac volebných obvodov, to je tá najjednoduchšia cesta,“ navrhuje predseda ZMOS-u a primátor Nitry Jozef Dvonč zo Smeru. Druhou alternatívou je podľa neho zmiešaný volebný systém, keď by sa v regiónoch volila polovica poslancov.
Podobným úvahám sa venujú aj členovia Únie miest Slovenska.
„Vláda by sa mala zaoberať otázkou vytvorenia druhej komory, kde by boli zástupcovia regiónov, miest a obcí, pretože v parlamente sa často prijímajú zákony bez akejkoľvek konzultácie o ich dosahoch na samosprávu,“ hovorí aj primátor Trenčína Richard Rybníček.
Kaliňák však zmene volebného systému nie je naklonený. „Druhú komoru si Slovensko nemôže dovoliť a voľba časti poslancov v regiónoch zas naráža na zásadný nesúhlas menších strán, ktoré by to vnímali ako betónovanie Smeru,“ tvrdí.
Súhlasí aj politológ Erik Láštic. „Systém síce nie je adresný, ale do veľkej miery kopíruje slovenskú spoločnosť.
Akýkoľvek posun k väčšinovému systému utlmuje rozmanitosť a menšie strany sú v ňom valcované dvomi, tromi väčšími,“ upozorňuje. Pripomína, že aj dnes v parlamente sedia desiatky poslancov, ktorí sú zároveň miestnymi či župnými poslancami či priamo starostami.
SDKÚ sa v minulosti túto prax snažila zmeniť, premiér Robert Fico však starostov na sneme ubezpečil, že z parlamentu ich nikto nevytlačí.
Kaliňák zmenu volebného systému úplne nevylučuje. „Nechal by som to však na dohodu komisie parlamentných strán.“
Návrat k sporným veciam
Dotiahnuť chce naopak technické zjednotenie volieb. Lipšicov návrh sa však ešte chystá prekopať.
„Pre zvýšenie kultúry aj väčší pokoj mi tam chýba napríklad opätovné zavedenie moratória,“ vraví. Mohlo by byť podľa neho 48-hodinové, ako dodnes pri župných voľbách. Vzťahovať by sa nemalo na bilbordy, kde sa v praxi vynútiť nedá.
Kaliňák uvažuje aj o opätovnom stanovení finančného stropu pre volebnú kampaň. Pri parlamentných voľbách bol až do roku 2005 stanovený na 12 miliónov korún (398-tisíc eur), no strany ho vo veľkom obchádzali a limit napokon zrušili.
Problémy s limitom mal aj Smer. Aliancia Fair-play po prepočítaní časti nákladov odhadla, že cena volebnej kampane strany v roku 2002 presiahla sto miliónov korún.
