BRATISLAVA. Vláda potvrdila avizované plány ministra školstva Dušana Čaploviča, ktorý sa rozhodol nepovoliť počas svojho pôsobenia žiadnu novú súkromnú školu.
Na svojom rokovaní stopla Vysokú školu filmovej tvorby a multimédií.
Čaplovič predložil kabinetu návrh na neudelenie štátneho súhlasu napriek tomu, že Akreditačná komisia vydala k jej vzniku kladné stanovisko.
Žiadosť o oprávnenie na pôsobenie Vysokej školy filmovej tvorby a multimédií predložila v polovici februára 2011 rovnomenná nezisková organizácia z Bratislavy, ktorej štatutárnym orgánom je Viera Zavarčíková.
Žiadala o zaradenie medzi odborné vysoké školy, čo znamená, že plánovala poskytovať len bakalárske vzdelanie.
Akreditačná komisia školu odsúhlasila
Podľa Akreditačnej komisie je škola spôsobilá vzdelávať v študijnom programe animovaná tvorba a multimédiá v študijnom odbore filmové umenie a multimédiá v dennej aj externej forme štúdia.
V prípade študijného programu grafický dizajn v študijnom odbore dizajn v dennej a v externej forme štúdia odporučila žiadosť zamietnuť.
Podľa internetovej stránky školy je garantom štúdia majster zvuku Peter Mojžiš z VŠMU. Medzi pedagógmi sú uvedení napríklad Jaroslav Baran, Ľubomír Horník, Ján Sand, Štefan Vraštiak, Ivan Holub, Jaroslav Varga, Dušan Blahút či Štefan Kubovič.
Riaditeľka školy Viera Zavarčíková pre agentúru SITA uviedla, že ministerstvo pri rozhodovaní porušilo zákon.
"Minister sa musí k žiadosti zo zákona vyjadriť do deviatich mesiacov, čo nebolo dodržané," konštatovala Zavarčíková.
Nevylúčila preto súdnu dohru. Tvrdí, že pokiaľ vláda nepustí školu na štartovaciu dráhu, nemá šancu dokázať svoje kvality.
"Máme desaťročnú skúsenosť s animovanou tvorbou a multimédiami, celý náš program sme ponúkli aj FAMU Praha, kde sa už vyučuje," poznamenala Zavarčíková.
Rezort navrhoval neudeliť škole súhlas preto, že viacerí pedagógovia majú úväzky aj na iných školách.
Škola sa môže obrátiť na súd
Argumentuje, že by tým utrpela kvalita vzdelávania. Vzhľadom na to, že Akreditačná komisia odobrila len jeden z dvoch požadovaných študijných programov, ministerstvo sa obáva aj o finančné zabezpečenie štúdia. Ak sa zníži príjem školy zo školného, podľa rezortu sa to môže negatívne odraziť na počte vysokoškolských učiteľov.
"Kým nemáme súhlas, pedagógovia učia aj na iných školách, potom by, samozrejme, prešli k nám," oponuje Zavarčíková. Za neopodstatnený považuje aj argument o financiách.
Predložiť návrh v rozpore so stanoviskom Akreditačnej komisie umožňuje ministrovi školstva od 1. apríla novela z dielne exministra Eugena Jurzycu.
Škola však požiadala o oprávnenie ešte v polovici februára minulého roka.
Odborník na správne právo z Univerzity Komenského Peter Škultéty koncom apríla pre agentúru SITA povedal, že minister mohol vydať odlišné stanovisko ako komisia aj podľa starého znenia zákona.
Legislatíva spred 1. apríla to podľa neho umožňovala v prípade, že škola nebola v súlade s verejným záujmom.
"Verejný záujem je neurčitý pojem a jeho výklad je v kompetencii tých, ktorí o tom rozhodujú," vyhlásil Škultéty.
Považuje však za chybu predchádzajúceho ministra, že sa rezort nevyjadril do zákonom stanovenej deväťmesačnej lehoty. Škola by sa podľa neho mohla obrátiť na súd.
Čaplovič nedáva šancu ani ďalším
Slovensko má podľa ministra Čaploviča prehnané množstvo vysokých škôl a nedostatok kvalitných pedagógov, čo nie je vo verejnom záujme.
"Je to jedno veľké avízo pre tých, ktorí chcú vznikať v najbližšom období, aby tie návrhy ani nepodávali, pretože máme dostatok vysokých škôl," vyhlásil Čaplovič po zasadnutí vlády.
Spomedzi všetkých krajín V4 pritom máme najmenej vysokých škôl na milión obyvateľov. Podľa údajov Eurostatu z roku 2009 malo Slovensko 6,1 vysokých škôl na milión obyvateľov, pred nami je Česko (6,88), Maďarsko (6,98) aj Poľsko (13,27).
Fínsko, ktoré minister dáva za príklad, malo v roku 2009 na milión obyvateľov 7,7 vysokých škôl.
"Nemyslím si, že majú vznikať súkromné školy na úkor verejných vysokých škôl, kde pedagógovia vytvárajú a majú dlhú tradíciu," poznamenal Čaplovič.
Minister pripomenul, že budúci rok čaká komplexná akreditácia všetky verejné vysoké školy. Status univerzity si budú môcť obhájiť len tí najlepší.
"Na Slovensku má tú kvalitu univerzitnej značky sedem až deväť vysokých škôl," nazdáva sa Čaplovič.
V súčasnosti pôsobí na Slovensku 20 verejných, tri štátne a dvanásť súkromných vysokých škôl. Vzdelávanie poskytujú aj štyri zahraničné vysoké školy, všetky z Českej republiky.
