Agentúrne spravodajstvo sme o 19:17 nahradili autorským článkom denníka SME.
BRATISLAVA. Chcú zažiť dobrodružstvo a zakúsiť, aké to je žiť bez rodičov. Počet nezvestných maloletých detí z roka na rok stúpa.
Štatistiky pri príležitosti dnešného Medzinárodného dňa nezvestných detí zverejnila polícia.
„Za posledných päť rokov evidujeme ročne v priemere 1400 nezvestných detí,“ povedala hovorkyňa policajného prezídia Denisa Baloghová.
Za posledné dva roky však prudko, až o 266 prípadov, stúpol počet nezvestných detí do 15 rokov. V roku 2010 ich bolo 395, vlani až 661.
Deti z domovov nepočítali
Slovensko prijalo pravidlá schengenského priestoru a k nezvestným deťom sa už po novom v posledných dvoch rokoch počítajú aj chovanci z detských a reedukačných domovov, ktorí sú na úteku, vysvetľuje Jozef Kromerinský, zástupca riaditeľa odboru pátrania policajného prezídia zmenu štatistiky.
Napriek administratívnej zmene Kromerinský tvrdí, že počet nezvestných detí z roka na rok rastie. „Pohybujeme sa v desiatkach prípadov,“ hovorí o medziročnom náraste.
Odborník si ho vysvetľuje najmä tým, že deti dospievajú skôr ako v minulosti.
„Dnes už nie je problém, aby sa 13 až 15-ročné dieťa zobralo a chcelo sa samo o seba postarať,“ hovorí o jednom z najčastejších dôvodov nezvestnosti.
Okrem toho chcú deti zažiť dobrodružstvo, mladiství tiež odchádzajú, lebo si chcú zarobiť.
Z detských domovov utekajú podľa Zdena Michalidesa, šéfa Fóra riaditeľov detských domovov, najmä chovanci, ktorí majú problém sa adaptovať.
Dôvodom útekov z reedukačných domovov je podľa neho prísny režim.
V poslednom období sa často stáva, že dieťa unesie jeden z rodičov.
„Nie je to len v zmiešaných medzinárodných manželstvách, ale aj keď sú obaja manželia Slováci a jeden odíde do zahraničia,“ hovorí Bronislava Kollárová z občianskeho združenia Hope, ktoré pomáha rodičom nezvestných detí.
Nevyriešené prípady
Až vo vyše 94 percentách prípadov sa nezvestné deti podľa Baloghovej podarí nájsť. „Viac ako 75 percent nezvestných osôb je vypátraných do jedného týždňa.“
Niekoľko nezvestných detí však polícia podľa Kromerinského nevypátrala ani po niekoľkých desaťročiach.
Patrí k nim napríklad Ľuboš Bednár z Púchova, ktorý je nezvestný už 24 rokov. Keď sa v roku 1988 stratil, mal len štyri roky.
„Sú prípady, ktoré nás mrzia a ktoré sa ani po rokoch nepodarilo objasniť,“ priznáva Kromerinský.
V iných prípadoch sa zase po dlhých rokoch nájde nezvestné dieťa mŕtve. Je to aj prípad Martina Kollára z Banskej Bystrice.
Po ôsmich rokoch hľadania v roku 2008 jeho kostru našla polícia na bystrickom vrchu Urpín.
Jeho mama Bronislava hovorí, že dodnes nie je vyšetrené, kto ho zabil.
Kromerinský hovorí, že prípadov nezvestných detí, ktoré skončia tragicky, je mizivé percento.
Polícia podľa Baloghovej začína po nezvestnom dieťati pátrať hneď po nahlásení prípadu, pátra najdlhšie 20 rokov.
