Najdôležitejšie pri predaji bánk bolo, že sa dostali do rúk silných investorov, ktorí museli prísť zákonite zo zahraničia. Niektorí ekonómovia však vláde vyčítali, že najväčšie banky mohla predať aj skôr. Priame náklady na ich ozdravenie pred predajom presiahli stovku miliárd. Ak by sa začala príprava na privatizáciu skôr, mohlo to vyjsť daňových poplatníkov menej.
Privatizácia ale nemohla prebiehať hladko bez toho, keby štát na seba nezobral podstatnú časť ich problémových úverov, ktoré boli výsledkom zlého hospodárenia, politického vplyvu, ale aj zhoršenej platobnej schopnosti podnikov.
Prvá z trojky veľkých štátnych bánk získala súkromného majiteľa Slovenská sporiteľňa - rakúsku Erste Bank. Pozitívne bolo, že proces jej privatizácie nezatienil žiaden škandál.
V roku 2000 dostali nových majiteľov aj dve stredne veľké banky - Prvá komunálna banka a Poľnobanka. PKB kúpila francúzska skupina Dexia, Poľnobanku získala od Slovenskej poisťovne talianska UniCredito.
Väčšie či menšie problémy sprevádzali predaje IRB a Banky Slovakia. Privatizácia najmenšej slovenskej banky z Banskej Bystrice sa začala rovnako ako predaj sporiteľne v lete 2000, doteraz však strategického majiteľa nemá. Fond národného majetku sa ju snaží predať už po tretí raz, a opäť má len jediného záujemcu.
Predaj IRB zasa najprv sprevádzal veľký záujem investorov, no napokon bola vláda koncom minulého roka rada, keď sa konečne dohodla s maďarskou OTP Bank.
Privatizácia Všeobecnej úverovej banky išla podobne ako pri sporiteľni relatívne hladko. Aj o ňu súperili silné zahraničné spoločnosti, napokon vyhrala talianska IntesaBci.
Posledná sa dostala na rad Poštová banka. Ani pri nej, podobne ako Banke Slovakia, nie je isté, že sa podarí predať ešte počas tohto volebného obdobia.
Do rúk renomovaného investora - Allianzu - odovzdala táto vláda aj Slovenskú poisťovňu. Súčasne s jej privatizáciou prebiehal predaj ďalšej stredne veľkej banky Istrobanky. Tú v tendri vyhral rakúsky Bawag.
Predajom bánk vláda celkovo získala asi 50 miliárd. (bro)
