ILUSTRAČNÉ FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
uvádzajú argumenty v prospech toho, čo robia a o čo sa usilujú, niektorí publicisti spomínané občianske aktivity spochybňujú.
Prekáža im napríklad to, že občianska kampaň je „nešpecifická“, „neadresná“, že sa vraj zameriava na všetkých voličov bez rozdielu a odsúva do úzadia hodnotové zázemie politiky. Podľa nich môže byť výsledkom takejto kampane nadpriemerný zisk nevyprofilovaných „alternatívnych“ strán Smer a ANO.
Spomínané výhrady však nestoja na pevných základoch. Po prvé, ľudia z tretieho sektoru otvorene hovoria o väzbe medzi výsledkami volieb a integračnými vyhliadkami SR. Táto väzba je veľmi špecifická. Po druhé, neoddeliteľnou súčasťou ich predvolebných projektov sú výstupy, poskytujúce občanom informácie o tom, ako sa vyvíjala spoločnosť v posledných rokoch, aké postoje zaujímali v jednotlivých otázkach politické strany a ich predstavitelia, aké problémy bude treba riešiť po voľbách prednostne.
Takto skoncipovaná mobilizačná činnosť neoslovuje rovnako všetkých voličov bez rozdielu, je adresovaná predovšetkým kriticky mysliacim občanom a vytvára predpoklad pre ich kvalifikovanejšie volebné rozhodnutie. Téza o tom, že zvýšená účasť občanov na voľbách pomáha výlučne Smeru a ANO je veľkým zjednodušením, ktoré neberie do úvahy pevnosť elektorátu jednotlivých strán a možnosti presunov medzi skupinami voličov počas volebnej kampane.
Ďalšou otázkou, ktorej sa venujú médiá v súvislosti s občianskou mobilizačnou kampaňou, je jej financovanie predvolebných aktivít. Suma 100 miliónov korún na podporu týchto aktivít sa stala v posledných dňoch mediálnym hitom, putujúcim z článku do článku. Ak by sa touto „horibilnou“ sumou zaoberali vo svojich článkoch iba propagandistickí prisluhovači privatizérov, ktorí v divokej rabovačke v rokoch 1994 - 1998 pripravili občanov tohto štátu o desiatky miliárd korún, nemalo by zmysel sa tejto otázke osobitne venovať.
Nedávno však aj v solídnych periodikách, o. i. aj v Sme, zazneli diskutabilné názory (pochádzajúce priamo od samotných aktérov tretieho sektora), týkajúce sa financovia predvolebných projektov mimovládnych organizácií a efektivity použitých prostriedkov.
Každý, kto dnes porovnáva výšku prostriedkov vynaložených na predvolebné aktivity v rokoch 1998 a 2002, by si mal v prvom rade uvedomiť rozdiel v počte predvolebných projektov, v ich kvalite, rozsahu a zameraní, ako aj fakt, že významnou súčasťou mnohých projektov sú výskumné a publikačné aktivity a prezentácia posolstiev v médiách formou inzercie. Všetky tieto aktivity sú finančne náročné, avšak o nijakom osobitnom „profite“ pre mimovládne organizácie tu nemôže byť ani reči. Často profituje práve široká verejnosť - napríklad, aby som bol konkrétny, „konzumáciou“ výsledkov sociologických prieskumov a analýz Inštitútu pre verejné otázky, pravidelne publikovaných v médiách, vrátane Sme.
Záber predvolebných aktivít tretieho sektora v roku 2002 je neporovnateľne väčší, ako v roku 1998, étos dobrovoľníctva však zostal rovnako silný. Jeden príklad za všetky: projekt IVO My rozhodneme.sk: 333 dobrých dôvodov prečo ísť voliť (kniha odpovedí známych osobností verejného života), podporený veľvyslanectvom Nórskeho kráľovstva, bol uskutočnený bez akéhokoľvek nároku na odmenu a všetky finančné prostriedky boli použité na tlač a distribúciu knihy a vytvorenie internetovej stránky. Podobné príklady by určite mohli uviesť mnohé ďalšie mimovládne organizácie.
Projekty, zamerané na rôzne skupiny voličov (Rómov, ženy, mladých voličov) sú predmetom diskusií vnútri samotného tretieho sektora. Spoľahlivé vyhodnotenie ich účinnosti však bude možné až po ich ukončení. Preto akékoľvek priebežne vyslovované súdy o účinnosti resp. neúčinnosti jednotlivých projektov sú zatiaľ iba osobným názorom ich autorov, ktorý sa neopiera o nijaké výskumami podložené zistenia.
A už iba malá rada na záver pre tých, ktorí porovnávajú sumu 100 miliónov korún pre 83 predvolebných projektov, realizovaných stovkami organizácií (prevažne od donorov z USA, Kanady, Veľkej Británie, Holandska, Nórska a Dánska) so sumou 12 miliónov korún na volebnú kampaň pre jednu politickú stranu: skúste popritom porovnať transparentnosť prideľovania grantov zahraničnými donormi a ich využitia mimovládnymi organizáciami s transparentnosťou financovania politických strán.
Autor: Grigorij Mesežnikov(Autor je prezident Inštitútu pre verejné otázky)
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
