Slovensko je už nejaký čas doslova zavalené politickými billboardmi, plagátmi a letákmi. Kde v spleti sľubov hľadať oporný bod? Voliť osobnosti? Väčšina z nich je každému dobre známa - už dlhší čas v honbe za korytom cirkulujú z jednej politickej strany do druhej a presviedčajú nás, že politikom môže byť naozaj každý.
Prehrýzať sa programami politických strán? Príliš náročné a vlastne aj zbytočné. Všetci chápeme a, zdá sa, aj odpúšťame, že keď vtáčika lapajú, pekne mu spievajú. Nájde sa vôbec taká strana, ktorá niekedy splnila svoje predvolebné sľuby?
Kampaň jednotlivých strán a spôsob, ako ju realizujú, je však sama osebe veľmi dobrým vodidlom. Ak vieme čítať medzi riadkami, vidíme politikom až do žalúdka. Veľmi úprimne, hoci pravdepodobne nechcene, nám vyjavia, s kým budeme mať po voľbách tú česť.
Podľa kampane strany Smer vidno, že máme do činenia s odvážnymi a priamymi chlapíkmi. Nebabrú sa ani s protivníkmi, ani s voličmi. Z mosta do prosta nežiaducim prikážu: „Stačilo, odstúpte!“ Potešený volič míňajúc takýto billboard možno neodolá a povzbudený sa odváži dodať: „A choďte hoci aj do…“. Fedor Flašík totiž z minulosti veľmi dobre vie, že na Slovensku nefungujú sofistikované rečičky, ale priama chlapská reč. Táto strana sa vôbec nerozpakuje populisticky na nás vytiahnuť hocijakú i viackrát omieľanú tému. A pre väčší účinok hoci aj holé zadky. O tom, že to naozaj funguje, svedčia preferencie Smeru i najnovší slogan: „Voľte Fica za predsedu vlády“. Chlapci si už mädlia ruky - Fico sa vidí v kresle najdôležitejšom a jeho tvorca Flašík sa už teší na druhý zlatý vek štátnych zákaziek pre svoju reklamnú agentúru.
Kampaň SNS je pre túto stranu tradičná. Anna Malíková už dávno dokázala, že u nich v strane slušnosť nemala a nemá miesto. S minimálnymi vlastnými nákladmi sa drzo priživujú na plagátoch a billboardoch iných strán. Akoby hovorili: Vážiť si prácu iných? Byť úctiví a tolerantní k ostatným? Ctiť zákon a morálku? Načo? Nech si za priestor pre reklamu platia iní, keď na to majú. My sme strana chudobná a nepohrdneme ani telegrafnými stĺpmi. Porušovať zákon je síce hriech, ale ktože už na Slovensku nehreší? (Voľte ich, ak potrebujete vidieť v každom susedovi nepriateľa a nezákonnosť považujete za malichernosť.)
Prístup SDKÚ vypovedá, že toto je strana, ktorá má istú úroveň. Žiadne útoky, ani agresívne heslá. Pekne v pokoji hovoria…čo vlastne? „Modrá je dobrá.“ Pravda to môže byť, ale v akej súvislosti? Z ďalšieho billboardu sa usmieva päťčlenná rodinka. Alebo je to pracovný kolektív? Niektorí sedia, iní stoja. Ani sa príliš srdečne netvária (aby sa nevnucovali?), ani sa k sebe veľmi nemajú. Hľadia trochu bezradne a sľubujú: „S nami ten krôčik urobíte.“ Pre tých, ktorí o nich kvôli štvorročnej skúsenosti pochybujú, na ďalšom billboarde radšej ešte zdôraznia - tentoraz už naozaj „dokončíme, čo sme začali“. Iba cynik skonštatuje: „Úmysly možno dobré, ale značná realizačná impotencia“.
Tento týždeň sa začala oficiálna volebná kampaň. Politici nás obdaria novou várkou úprimných a presvedčivých hesiel. Vylejú nám svoje duše a vyjavia najvnútornejšie túžby. Čítajme ich odkazy pozorne. Nech máme z tých vynaložených stámiliónov aspoň nejaký úžitok.
Autor: TATIANA HRIVNÁKOVÁ(Autorka pracuje v public relations)
