Neverte jahodám na obale

Ak sa nechcete nechať klamať, čítajte aj zadné alebo spodné strany obalov. Tam musia potravinári písať pravdu. Hoci len malými písmenami.

Časť potravín, ktoré sme nakúpili v rámci testu. Predné strany ich obalov lákajú zákazníkov na názvy a obrázky, ktoré nesedia so zložením na zadných etiketách, uvádzaných malým písmom.(Zdroj: Karol Sudor)

Ak sa nechcete nechať klamať, čítajte aj zadné alebo spodné strany obalov potravín. Tam musia potravinári písať pravdu. Hoci len malými písmenami.

Ak by Maruška z rozprávky O dvanástich mesiačikoch žila v dnešnej dobe, nepotrebovala by v zime chodiť do lesa hľadať zázraky, aby ukojila chúťky svojich nenásytných spolubývajúcich po jahodách. Stačilo by jej primiešať do jogurtu zopár potravinárskych prísad, a jahodovú chuť i vôňu by dosiahla aj bez jahôd.

Výrobcovia potravín tento zázrak robia masovo. Aditívum pre jahodovú vôňu je mnohonásobne lacnejšie než skutočné jahody, a keď sa používajú povolené látky, nikoho tým nezabijú. Horšie je, že také výrobky neváhajú predávať ako ozajstné jahody.

Nejde len o jahody

Keď sme sa vybrali do obchodov hľadať rozdiely medzi obalmi potravín a ich skutočným obsahom, po chvíli sme našli desiatky príkladov. Instantné slepačie polievky obsahujú toľko mäsa, že by ich mohli jesť aj vegetariáni. Na podobné zavádzanie sme narazili pri mäse, konzervách, polievkach, omáčkach, mliečnych výrobkoch, sójových jedlách, sladkostiach, slaných pochutinách, ako aj nápojoch.

info
Čo hovorí zákon
Za klamlivé označenie sa pri potravinách považuje také, ktoré uvádza spotrebiteľa do omylu:
  • z hľadiska vlastností potraviny, najmä pokiaľ ide o charakter, identitu, vlastnosti, zloženie, množstvo, trvanlivosť, pôvod alebo miesto pôvodu, spôsob výroby alebo spracovania,
  • prisudzovaním takých vlastností alebo účinkov potraviny, ktoré jej neprislúchajú
  • naznačením, že potravina má osobitné vlastnosti, pričom tieto vlastnosti majú v skutočnosti všetky podobné potraviny.

Výrobcovia ich označujú bombastickými názvami a obrázkami s vedomím, že sa pohybujú na hrane zákona. Kryjú sa opisom zloženia na zadnej či spodnej strane obalu, kde malými písmenami priznávajú skutočné suroviny. Niekedy sú písmená také drobné, že problém rozlúštiť ich mali aj autori tohto textu s výborným zrakom. Predstava, že sa o to pokúšajú seniori s dioptriami, je bizarná.

Okrem toho na kupujúcich stále viac zapôsobí obal, na ktorom si dá výrobca záležať, než zákonom predpísaný obsah na zadnej strane. V našom malom prieskume len ôsmi z päťdesiatich kupujúcich odpovedali, že si zvyknú študovať zloženie potravín.

A tak si často vložia do košíka niečo iné, než si myslia. Napríklad rastlinný tuk s vodou typu Maslenko miesto skutočného masla, med, ktorý nie je medom, prípadne kečup, ktorý je omáčkou. Pistáciová tyčinka Deli pistácie ani nevidela rovnako, ako mnohé malinové čaje nemajú nič s malinami. Také cestoviny s omáčkou, ktoré Maggi vyrába s odvážnym názvom Kura na paprike, obsahujú len 0,6 percenta sušeného kuracieho mäsa v prášku.

Mäso plné vody

Niekedy si výrobcovia vyrobia problém aj napriek širokým možnostiam balansovania na hrane predpisov. Výročná správa o kontrole potravín ukazuje, že v roku 2010 mala problém každá siedma majonéza. Dôvod? Nesprávne označovanie.

Naň doplatili aj viaceré dehydrované pokrmy, polievkové prípravky, horčice, ocot, cestoviny, vajcia, pekárske výrobky, spracované ovocie a zelenina, koreniny, nealko aj alkoholické nápoje, čokolády, cukrovinky, mlieko, mliečne výrobky aj mäso. Čo druh potraviny, to nájdené chyby.

Kreatívni sú výrobcovia mäsa. Štátna veterinárna a potravinová správa SR prešetrovala podnety na kvalitu „hlbokozmrazených morčacích alebo kuracích pŕs, ktoré mali v názve prívlastky šťavnaté, krehké, krehčené, pričom v zložení mali uvedený len 81-, 77- či dokonca len 61-percentný obsah mäsa.“

Zvyšok tvorila voda s aditívami a prísadami ako soľ, spektrom prídavných látok ako antioxidanty, regulátory kyslosti, stabilizátory, modifikované škroby, želírujúce látky, zahusťovadlá, arómy, dextróza, maltodextrín, glukózový sirup a korenie. Šlo teda o iné potraviny, než výrobcovia naznačovali. „Pre názov, vzhľad a umiestnenie na predajnej ploche medzi skutočným hydinovým mäsom si ich spotrebiteľ, ktorý podrobne nečíta označenie na etikete, môže pomýliť,“ varujú kontrolóri na svojom webe.

Za kritiku žaloba

Predseda Asociácie spotrebiteľov Slovenska Miloš Lauko hovorí, že také praktiky sú bežné. „Deje sa to dlho. Spotrebiteľ je zavádzaný, ale príslušné orgány príliš nekonajú, lebo zákon je formálne dodržaný tým, čo výrobcovia napíšu na zadnej etikete. Že samotný názov výrobku zavádza, nikoho nezaujíma.“ Ľudia sa podľa Lauka ani nezvyknú sťažovať.

Testy potravín, ktoré robí asociácia, sú drahé, hrozbou pre jej rozpočet sú aj žaloby. „Sme v súdnom spore s jednou mliekarňou. Zažalovala nás, lebo sme zistili, že jej bryndza obsahuje len tri percentá ovčieho mlieka. Kupujú ju v Poľsku, u nás ju dajú maloobchodného balenia a malým písmom napíšu, že je vyrobená v Poľsku. V spotrebiteľovi to však vyvoláva pocit, že je slovenská.“ Motivácia je jasná. „Robia to, lebo krava dá denne viac litrov mlieka ako ovca, čo spôsobuje značný rozdiel v cene.“

Plesne a pesticídy v kečupoch

Český časopis dTest minulý rok podrobil testom kečupy. Keďže norma stanovuje, aký v nich má byť podiel paradajkovej suroviny, aby sa tak mohli nazvať, niektorí to obchádzajú alibistickým hraním sa so slovíčkami – kečupová omáčka, ketchup a podobne.

Podvádzali však aj tí, ktorí svoj produkt označili ako kečup – až štyria z dvadsiatich. Viacerí ďalší by sitom neprešli, keby laboratórium nebralo do úvahy „prirodzenú variabilitu prírodných surovín a možnú nepresnosť prístroja,“ vďaka čomu korigovalo namerané hodnoty v prospech výrobcov.

Časopis uvádza, že paradajky sú nahrádzané lacnejšou jablčnou dreňou, karotkou alebo cibuľou, „bežnejší je však prídavok sirupov zo škrobu. To sa premieta do nižšej ceny, nezvyklej farby, chuti a konzistencie, takže tieto kečupy sú pre vysoký obsah škrobu skôr pudingom.“ V každom výrobku bola aspoň časť použitých paradajok „plesnivá alebo zhnitá“, takmer v polovici výrobkov sa našli pesticídy. Aj také, ktoré sa nesmú používať na ošetrovanie paradajok.

ico

Iný kraj, rovnaký mrav

Pohrávanie sa so spotrebiteľmi nie je len doménou Slovenska. Niektorí výrobcovia zachádzajú tak ďaleko, že potravinu s rovnakým názvom distribuujú vo vyššej kvalite do západnej Európy a v nižšej do krajín bývalého „ostbloku.“ Káva, nápoje či koreniny tej istej značky u nás a vonku teda nemusia rovnakú chuť, zloženie ani gramáž.

Ukazuje to test Asociácie spotrebiteľov Slovenska, ktorá nakúpila identické výrobky v Nemecku, Rakúsku, Poľsku, Česku, Bulharsku, Rumunsku, Maďarsku a na Slovensku. Testovali ich akreditované laboratóriá.

Milka rovnaká, Coca-Cola nie

Čokoláda Milka obstála. „Kdekoľvek si ju spotrebiteľ kúpi, dostane rovnakú kvalitu.“ Test ukázal, že hoci „každá čokoláda Milka má označenie Alpine Milk, len nemecké a rakúske obaly sľubujú garanciu 100-percentného použitia mlieka z Álp. Čokolády určené pre nové členské krajiny EÚ túto garanciu nemajú.“ Výsledky skúšok však naznačili, že v obaloch zo všetkých krajín bola tá istá čokoládová hmota.

Coca-Cola dopadla horšie. „V každej krajine majú vlastnú výrobňu a každá testovaná Coca-Cola mala iný obsah cukru a iné zloženie cukrov. Spotrebiteľ citlivý na niektoré druhy sa nemôže spoľahnúť na rovnaké zloženie vo všetkých krajinách.“ Nápoj v štyroch krajinách obsahoval cukor a v štyroch o polovicu lacnejšiu izoglukózu. V Česku našli cukor, u nás to druhé.

Pozor na korenie

Čachre robí aj firma Kotányi. Hoci korenie pre všetky krajiny balí v jednom závode, obsah výrobkov sa nezhodoval. Čierne korenie pre Maďarsko, Slovensko a Rakúsko bolo vlhkejšie, ako odporúča norma, pre Bulharsko zase obsahovalo priveľa rozdrvených a poškodených zŕn. Z výsledkov testu tiež vyplynulo, že spotrebitelia si musia dávať pozor aj na gramáže na pohľad rovnako veľkých balení. Korenie z jednej krajiny malo 17 gramov, z druhej 20 a z tretej 24.

Rozdiely sa zistili aj pri káve Jacobs Kronung. Nemecké balenie obsahovalo jemne a svetlo pražené pravidelné zrná, poľské ich malo tmavé a nepravidelné. V ostatných krajinách sa dala táto káva kúpiť len pomletá.

Karol Sudor

ico

Výrobky s drzými názvami

V teste sme kúpili tieto výrobky:

Senza čipsy Slovakia s čedarom - v skutočnosti sa vyrábajú v Česku. Na obale je nápis čedar plus obrázok slnečnice s nápisom „slnečnicový olej.“ V skutočnosti je ho len 14 percent z celkového množstva oleja. Syr tvorí 1 percento obsahu, z neho čedar dokonca len 0,1 percenta.

Čipsy Lay´s s príchuťou čili a limetky – obal promuje slnečnicový olej, hoci je ho tam 10 percent z celkového množstva. Limetka a čili absentujú úplne.

Čipsy Lay´s fromage – podľaobalu ide o lupienky „s príchuťou čerstvého smotanového syra a pažítky“. Syr ani pažítka sa v nich nenachádzajú.

Maslenko – balením sa podobá na skutočné maslo, vystavujú ho v rovnakých regáloch. Mliečneho tuku sú v ňom 2 percentá, zvyšok je rastlinný tuk a voda.

M♥sielko – miesto písmena „a“ je použité srdiečko, evokuje to „masielko“. Množstvo mliečneho tuku je len 15 percent.

Mazlíčko – na obale je veľký nápis, ktorý vďaka použitému fontu opticky pôsobí ako „maslíčko“. V regáloch býva uložené vedľa skutočných masiel. Ide o rastlinný tuk, emulgátory, farbivo a arómu, mliečneho tuku je 15 percent.

Rama s maslovou príchuťou – skladá sa z rastlinných olejov a tukov, vody, sušeného podmaslia, emulgátorov, soli, konzervantu, regulátora kyslosti, arómy a farbív. Maslová chuť sa teda dosahuje inak než skutočným maslom.

DELA créme s prídavkom syra – zákazníka láka obrázok deravého ementálu. V skutočnosti je v nátierke tavený, a nie tvrdý syr, a to v množstve 0,5 percenta.

Pečeňová nátierka – konzerva od Tatrakonu obsahuje najmä bravčové mäso, kože, vodu a múku. Hovädzej a bravčovej pečene je v nej len 20 percent.

Zbojnícka nátierka – výrobca Hamé ju deklaruje ako mäsový výrobok, mäso však tvorí len 15 percent obsahu.

Jelenia klobása Hubert - výrobca Berto zavádza, jelenieho mäsa je oveľa menej ako bravčového – len 14 percent oproti 79 percentám. Zvyšok tvorí hovädzie mäso a stimulátory chutnosti.

Slepačia polievka – výrobok od Maggi hlása má len tri percentá slepačieho mäsa, aj tie dosahuje až v kombinácii so soľou a rozmarínovým extraktom. Zvyšných 16 látok v polievke sa o hydinu neobtrelo, ak nepočítame 1,3 percenta slepačieho tuku.

Slepačia polievka s rezancami – nápis od Vitany uvádza, že táto polievka je „tradičná“.Tradícia v jej poňatí znamená, že vo výrobku je 1 percento sušeného slepačieho mäsa a 3,5 percenta sušeného kuracieho mäsa, dosiahnutého až vďaka zmiešaniu so strúhankou, vaječným bielkom a sójovým hydrolyzátom.

Cestoviny s omáčkou Kura na paprike – dehydratovaný výrobok Maggi obsahuje len 0,6 percenta sušeného kuracieho mäsa.

Cestoviny s omáčkou Šunka a syr – opäť od Maggi.Šunka tam nie je, len sušené údené bravčové mäso v množstve 1,5 percenta. Sušeného syrového prášku sú 2 percentá.

Brokolicová polievka – instantný výrobok od Vitany. Na obale má fotky krásnej zelenej brokolice, ale hoci sa celý polotovar skladá až z 18 látok, brokolice je v nej len 2,9 percenta.

Sójová saláma – každý v nej čaká najmä sóju. V skutočnosti je tam 15 percent bieleho tofu. V ňom samotnom je 25 percent sójových bôbov, v saláme ich je teda zlomok. Nechýba 13 iných zložiek, medzi nimi guarová guma, karagenan, čo je želírujúca látka, farbivo z červenej repy a glutaman sodný. Vyrába Alfa Bio.

Milk Cocoa Bar s arašidmi – v Tescu vystavený vedľa skutočných čokolád, tie evokuje aj fotografia na obale. V skutočnosti ide o zmes cukru, stuženého rastlinného tuku, srvátky, odstredeného mlieka, emulgátora a arómy. Kakaového prášku obsahuje len 7 percent.

Popcorn so syrovou príchuťou – predáva sa pod značkou Albert. Žiadny syr neobsahuje.

Ovocné nápoje Toma „mandarínka“ a „jahoda“ – oba lákajú deti na kreslený motív usmiateho ovocia. „Nemám ani umelé arómy, ani umelé sladidlá, ani umelé farbivá a konzervanty,“ píše sa na obale. Dodávame, že ani mandarínky a jahody.

Limonády značky Zeus „červený pomaranč“ a „jahoda a malina“ – na škatuli sa zdôrazňuje, že je v nich pramenitá voda, úplne však chýba ovocie z názvu. Výrobca jeho chuť dosahuje zmesou vody, glukózového sirupu, jablkovej drene, jablkovej šťavy, regulátorov kyslosti, arómy, sladidiel, sodnej soli a farbív.

Rajo mlieko s jahodovou príchuťou – dva a poldecový nápoj pre deti žiadne jahody neobsahuje. Jahodová príchuť sa skladá z glukózového sirupu, škrobu, arómy, karagénanu, guarovej gumy a farbiva karmín.

ks, ds

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  2. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  3. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  4. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  5. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  6. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  7. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  8. I cez prázdniny testujte elektrobicykle
  9. 5 dôvodov, prečo sa prihlásiť na konferenciu ENERGOFÓRUM®
  10. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom
  1. Grantová výzva na vykonávanie činností informačných centier
  2. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  3. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  4. Funguje predaj realít aj bez maklérov?
  5. BILLA a ÚNSS skontrolovali zrak 10 380 slovenským deťom
  6. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  7. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  8. Borguľa žiada vyrúbenie dane pre americkú ambasádu
  9. Stanovisko Klubu pre BA k mimoriadnemu rokovaniu zastupiteľstva
  10. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  1. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 5 867
  2. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 4 682
  3. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 4 123
  4. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 3 330
  5. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 3 056
  6. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 2 042
  7. Chcete vedieť všetko o vašej krvi? Čaká vás 6000 typov vyšetrení 1 566
  8. Máte už vybranú dovolenku na júl? 1 559
  9. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom 1 077
  10. 5 dôvodov, prečo sa prihlásiť na konferenciu ENERGOFÓRUM® 658

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Miliónové dotácie od Plavčana dostali aj pochybné firmy

Niektoré firmy, ktoré podporilo ministerstvo školstva, aby sa venovali vývoju a inováciám, nemajú s výskumom žiadne skúsenosti.

KOMENTÁRE

Minister Plavčan už dávno nemal existovať

Na znôšku legislatívnych náhod sa už nemôže pozerať ani koalícia.

ŠPORT

Tour bola bez Sagana nudná, no ponúkla aj nový objav

Vybrali sme päť najzaujímavejších momentov z tohtoročnej Tour de France.

KOMENTÁRE

Nemému Dankovi ani vlastná hovorkyňa nerozumie

Problém je v samotnej SNS a v jej softvéri.