BRATISLAVA. Jedlé gaštany na Slovensku ohrozuje malá muška hrčiarka gaštanová. Pred pár mesiacmi sa k nám dostala v sadeniciach gaštana jedlého z Talianska.
Ak by sa rozšírila, mohla by spôsobiť zánik tejto plodiny na Slovensku. „Zamorenie by spôsobilo rýchly úhyn všetkých jedlých gaštanov na našom území,“ oznámilo vo štvrtok ministerstvo pôdohospodárstva.
Sadenice sa musia spáliť
Škodca
Hrčiarka gaštanová
tri milimetre dlhá čierna muška,
pochádza z Číny, k nám prišla z Talianska,
kladie vajíčka na púčiky gaštana jedlého, ktorý ničí,
doletí až 25 kilometrov.
Larvy hrčiarky gaštanovej v sadeniciach gaštana jedlého zistili vo štvrtok v Ústrednom kontrolnom a skúšobnom ústave potravinárskom vo Zvolene.
Jeho riaditeľka Anna Vitáriusová vysvetľuje, že sadenice odobrali zo záhradného centra v Prievidzi, kam ich doviezli z Talianska 12. marca.
Odvtedy boli distribuované do záhradných centier Agroservis Stupava, Záhradné centrum Klívia - Bratislava, Gardencentrum Anna Vavrová - Bratislava a Centrum rozvoja záhradníctva Prievidza.
Ministerstvo ráta počet napadnutých sadeníc na destiatky. „Rezort vyzýva občanov, ktorí si stromčeky z týchto záhradných centier v období od 12. marca 2012 doposiaľ zakúpili, aby ich okamžite zlikvidovali spálením,“ píše v tlačovej správe. Postrek je málo účinný, pália sa aj dospelé napadnuté stromy.
Zničí všetko
Hrčiarka gaštanová je čierna muška z Číny. V Európe sa prvýkrát podľa Gabriely Juhasovej z Ústavu ekológie lesa SAV v Nitre vyskytla v roku 2002 v Taliansku, kde zničila počas jedného vegetačného obdobia všetky gaštany jedlé v provincii Piemont.
Z Talianska sa škodca postupne rozšíril do Francúzska, Švajčiarska, Holandska, Slovinska a Maďarska.
Na jar kladie hrnčiarka na púčiky gaštana jedlého vajíčka, vysvetľuje Juhasová.
„Vajíčka sú oválne, mliečne biele, veľké do 0,2 mm s dlhou stopkou,“ opisuje Vitáriusová.
Trojmilimetrová muška kladie na púčiky gaštana jedlého vajíčka, z ktorých sa vyvinú biele larvy. Na púčikoch sa vytvoria hrčky, nemôžu sa tak rozvinúť do kvetu. FOTO – ÚEL SAV
Doletí 25 kilometrov
Na púčikoch gaštana jedlého podľa Juhasovej vytvárajú zelené alebo ružovo sfarbené hálky. Sú to akési hrčky, ktoré zabraňujú, aby sa púčik rozvil do kvetu a potom vznikol plod.
Škodca podľa oboch odborníčok neničí len puky gaštana jedlého, ale celý strom. „Pri väčšom napadnutí môže dôjsť až k odumretiu hostiteľskej dreviny,“ hovorí Juhásová.
Nákaza sa ľahko šíri. Vitáriusovej kolega Stanislav Barok hovorí, že dolet čiernej mušky je až 25 kilometrov. „Teoreticky môže zaletieť aj ďalej, ak je vo vetre.“
Z juhu sa k nám tlačí šakal zlatý
Invazívnymi druhmi sú u nás aj šakal zlatý, psík medveďovitý, medviedik čistotný či karas strieborný.
BRATISLAVA. Hrčiarka gaštanová nie je jediným invazívnym živočíchom, ktorý na Slovensko prenikol zo zahraničia. Už niekoľko rokov sa u nás napríklad pohybuje aj šakal zlatý.
„Tlačí sa k nám z juhu,“ hovorí Imrich Šuba, šéf kancelárie Slovenského poľovníckeho zväzu. „Je konkurentom líške hrdzavej.“
Šakal k nám prišiel z Maďarska. Vyskytuje sa najmä na juhu Slovenska. „Bol pozorovaný v okolí Veľkého Krtíša,“ hovorí Šuba. Poľovníci jeden kus zastrelili pri Komárne. „Jeho zavýjanie je blízke vlčiemu zavýjaniu.“
Najmä na severe Slovenska sa v posledných rokoch podľa Dušana Žitňana z Ústavu zoológie SAV v Bratislave vyskytuje psík medveďovitý. Pochádza z Ázie, je veľký ako stredne veľký pes. „Potme si ho môžete pomýliť s líškou alebo s jazvecom,“ vysvetľuje.
Z Česka sa k nám podľa Šubu zase tlačí medviedik čistotný.
Veľa invazívnych cudzokrajných živočíchov žije aj v našich riekach. Žitňanov kolega Ladislav Pekarík spomína napríklad karasa striebristého. „Do Európy sa dostal pravdepodobne s násadou rýb tolstolobik a amur pôvodom z juhovýchodnej Ázie.
Zaujímavosťou podľa neho je, že sa k nám dostali len samice tohto druhu karasa. „Samica využíva na neresenie samcov iných druhov kaprovitých rýb,“ hovorí zoológ. Tento spôsob rozmnožovania sa volá gynogenéza.
Zhruba pred 20 rokmi sa u nás objavili aj samce karasa striebristého. Jednou z hypotéz je, že sa mohli vyštiepiť z populácie samíc, hovorí Pekarík.
jkr
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
