AKTUALIZOVANÉ 16:16

Daniel Lipšic vystupuje z KDH

Spolu s bývalým ministrom vystupuje z radov KDH aj Jana Žitňanská. Lipšic sa vyhol konkrétnej odpovedi na otázku, či zakladá novú stranu.

(Zdroj: TASR)

BRATISLAVA. Poslanci KDH Daniel Lipšic a Jana Žitňanská oznámili dnes na tlačovej besede vystúpenie z KDH.

"Nebudem sa uchádzať o post predsedu, končím ako podpredseda a od pondelka aj ako radový člen KDH," povedal Lipšic. To isté zopakovala aj Žitňanská.

Lipšic kritizoval pravicu, že momentálne nemá politickú víziu a riešenia. "Slovenské pravica je v troskách," povedal exminister.

Ako druhý veľký problém pravice označil jej škandály a kauzy, ktoré sa diali za posledné roky. "Po voľbách v roku 2010 si niektorí mysleli, že to takto môže ísť ďalej. V tomto roku prišlo vytriezvenie, voliči odmietli opäť voliť menšie zlo."

Lipšic kritizoval pomery na Slovensku, o ktorom hovoril ako o rozdelenej oligarchii a odmietol najmä aroganciu súčasných politických špičiek, ale aj v bežnom živote.

Ako možné riešenia problémov vymenoval Lipšic okrem iných zmenu volebného systému s priamou voľbou poslancov v obvodoch, zmenu zákona o referende, priamu voľbu sudcov a prokurátorov.

Odídenci: Nehovorme o novej strane

Lipšic sa vyhol priamemu vyhláseniu o tom, či zakladá novú stranu. "V najbližších týždňoch budeme chodiť medzi ľuďmi, hovoriť o našich víziách a zisťovať, či budú mať podporu. Nehovorme o novej strane, zatiaľ je to predčasné."

"Aby bolo jasné, nechceme stranu pre stranu a pre funkcie. Je to o tom, či ľudia budú chcieť, či sa budú stotožňovať s našimi snami a zámermi," dodala Žitňanská.

Exminister odmietol akékoľvek špekulácie o ďalších osobnostiach, ktoré by prípadne mali stáť pri zrode novej strany: "Ak sa k nám budú ľudia spontánne pridávať a budeme mať podporu, budeme uvažovať o strane. Možno napokon žiadna strana nebude."

Lipšic zároveň povedal, že obaja ostávajú v parlamente ako poslanci, vzdá sa však funkcie predsedu výboru pre kontrolu SIS.

Poslanec KDH Radoslav Procházka, ktorý predstavoval s Lipšicom a Žitňanskou trojicu, ktorá spolu pred voľbami robila kampaň, v KDH zostáva. Všetci traja pred voľbami napríklad vyzývali voličov, aby ich krúžkovali.

ps.jpg

Lipšicovi sa dá rozumieť, ale nie tlieskať, píše Peter Schutz


Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz

Procházka: Rozumiem, ale mrzí ma to

Radoslav Procházka rozumie rozhodnutiu Lipšica a Žitňanskej odísť z KDH, ale mrzí ho.

„V KDH budú veľmi chýbať. Obom prajem úspech, zaslúžia si ho. Mňa osobne teraz viac než tvorba nejakých honosných vízií zaujíma to, ako ľudí, ktorí už dnes s vyplazenými jazykmi živia okrem svojich rodín aj tento štát, ochrániť pred odhodlaním vlády nakladať im nové a nové bremená," povedal dnes pre agentúru SITA Procházka. Ten však naďalej zostáva v KDH.

Podľa podpredsedu KDH Pavla Abrhana sa krokom Lipšica a Žitňanskej bude v pondelok zaoberať predsedníctvo hnutia a následne vedenie zaujme stanovisko.

Poslanec NR SR za KDH Martin Fronc dôvody odchodu Lipšica a Žitňanskej nepozná.

Upozornil však, že KDH počas svojej 22-ročnej existencie zažilo viacero odchodov špičkových politikov. „Som presvedčený, že KDH pôjde ďalej svojou cestou,“ konštatoval.

KDH podľa europoslanca za KDH Miroslava Mikolášika ponúklo v ostatných voľbách 13 štyridsiatnikov v prvej dvadsaťšestke, pričom upozornil, že je to viac mladých ľudí ako mal Smer.

„Dvaja z nich sú Lipšic a Žitňanská. Isteže, sú to významní ľudia, ktorí sú známi verejnosti, ale nie sú jediní. KDH dokázalo vždy skĺbiť skúsenosť s mladou krvou. Aj na príklade Radoslava Procházku sa to jasne ukázalo,“ povedal Mikolášik dnes pre agentúru SITA.

Pripomenul, že KDH už zažilo odchod Vladimíra Palka a predtým Mikuláša Dzurindu a nikdy to nebol koniec KDH. Naopak, vždy sa dokázalo zomknúť a ponúknuť voličom kvalitnú kresťanskodemokratickú politiku.

„Dzurindove spojenie s liberálnymi politikmi viedlo k tomu, že jeho strana nebola viac kresťanská, ale z 90 percent liberálna a preto nemala vnútornú silu a šťavu kresťanských ideálov, ktorú KDH určite má. Tak aj Dzurindova strana dopadla v posledných voľbách,“ odkázal Mikolášik Lipšicovi.

Pričom poukázal aj na príklad Vladimíra Palka, ktorí je podľa neho hodnotový človek, ale „prílišné zahľadenie do seba si občania povšimli a jeho koncept nezískal väčšiu podporu".

„Lipšicovi prajem, aby vždy dôsledne presadzoval ideály, ktoré boli prioritou kresťanských politikov,“ dodal europoslanec.

"V pondelok sa bude konať pravidelné zasadnutie Predsedníctva KDH, ktoré k tejto otázke zaujme postoj," povedal pre TASR hovorca hnutia Matej Kováč.

Reagujú aj ostatné strany

Predseda poslaneckého klubu Mostu-Híd László Solymos očakával, že Daniel Lipšic z KDH odíde. Podľa jeho slov je na kresťanských demokratoch, ako sa s novou situáciou vyrovnajú.

"Čo bude Daniel Lipšic robiť ďalej, sa nevie. Je otázne, či je priestor pre ďalšiu pravicovú stranu, ale proti tomu ťažko niečo človek spraví. Ak sa rozhodne ju založiť, tak ju založí," povedal pre TASR Solymos s tým, že vplyv na voličov Mostu-Híd by prípadná Lipšicova strana nemala mať.

Straty voličov sa neobáva ani šéf SaS Richard Sulík. "My sme liberálna strana a predpokladám, že on založí skôr konzervatívnu, takže veľké riziko odlivu voličov nevidím. Je to ale jeho rozhodnutie, ktoré treba rešpektovať. Ukáže čas, aký to bude subjekt," povedal Sulík.

SDKÚ v reakcii na Lipšicov krok poslala prostredníctvom hovorcu Michala Lukáča reakciu v znení: "V SDKÚ-DS prebehla otvorená a verejná súťaž osobností a vízií. Víťaznú víziu - generálnu líniu Pavla Freša, pripomienkovanú členmi strany po celom Slovensku, podporili delegáti takmer jednohlasne a s touto víziou ideme pred občanov."

Líder OĽaNO Igor Matovič dnes v diskusnej relácii STV povedal, že sa odchodu Lipšica nečuduje.

"Očakával by som od KDH, že to bude moderná kresťanská strana a skôr si myslím, že je veľmi skostnatená a nevytvára priestor mladým ľuďom," povedal.

ico

Politológovia: Kúskovanie pravice pokračuje

Odchod Daniela Lipšica a Jany Žitňanskej z KDH neboli pre oslovených politológov prekvapením.

BRATISLAVA. Odchod Daniela Lipšica a Jany Žitňanskej z KDH naznačuje, že dotknutí politici zrejme nepovažujú KDH za stranu, ktorá dokáže presadiť ich predstavy o politike, myslí si politológ Grigorij Mesežnikov.

To, čo bude nasledovať, povedie podľa jeho slov k ešte väčšej fragmentácií stredopravej časti politického spektra.

"Čo to bude za subjekt je otázne, lebo máme tri strany, ktoré sa definujú ako demokratickokresťanské alebo kresťanské. To sú dve relevantné a jedna nerelevantná - KDH, SDKÚ a KDS. Myslím si, že nová strana bude mať problém získať určitú podporu voličov, dostatočnú na vstup do parlamentu. On sa dosť zviditeľňoval svojimi aktivitami v KDH v minulosti, aj vo vládnych pozíciách, čiže má určitý bonus," povedal Mesežnikov.

Lipšic je podľa neho výraznou postavou slovenskej politickej scény, pričom sa už raz v podobnej situácií ocitol, keď z KHD odišla skupina okolo Vladimíra Palka, vtedy však v strane zotrval. Teraz ho však zrejme situácia dotlačila k tomu, aby zo strany odišiel.

"V KDH to bude zrejme trošku napäté, lebo určite nejaká sebareflexia nastať musí. Týka sa to aj volebného výsledku, ktorý je mimochodom stabilný, lebo KDH získava stále osem percent, nedá sa to považovať za neúspech, aj keď nádeje boli väčšie. No teraz už budú musieť nejako zreflektovať, čo sa stalo, aj s Danielom Lipšicom, pretože on je jeden z najpopulárnejších politikov v KDH. Ale či to vyvolá nejaký pohyb smerom k vystúpeniu ďalších ľudí zo strany, si nie som istý," uzavrel Mesežnikov.

Marušiak: Odchod chystal už dlho

Politológ Juraj Marušiak pripomenul, že odchod Lipšica z KDH bol avizovaný už dávnejšie a mediálna príprava na tento krok prebiehala veľmi dlho.

Lipšic podľa neho dal už pred voľbami najavo, že svoju politickú budúcnosť so stranou KDH nespája, preto by bolo skôr podivuhodné, keby sa do tohto kroku nepustil.

"Zdá sa, že mu to zatiaľ celkom nevyšlo podľa jeho predstáv, čo sa týka spojenia s Ivetou Radičovou. Aj keď si myslím, že to ešte nie je stratené, keďže ona už niekoľko krát avizovala svoj odchod z najvyššej politiky a to preto, aby sa do nej opäť vrátila v nejakej podobe," konštatoval Marušiak.

Politológ verí, že nová strana môže mať šancu na úspech, tým skôr, že v ďalších politických subjektoch panuje nespokojnosť s volebným výsledkom a doterajším pravicovým establishmentom.

"Lipšic sa zatiaľ môže prezentovať ako človek, ktorý nie je nejak bezprostredne spojený so žiadnymi kauzami, to isté platí pre Janu Žitňanskú. Tento moment je dosť dôležitý pri zakladaní novej strany a mám pocit, že Lipšic naschvál hral takú hru solitéra v KDH, aby sa dokázal dištancovať od straníckych elít, ktoré sú značne skompromitované, hlavne od ľudí, ktorí KDH reprezentujú dlhší čas a neprispeli k zlepšeniu preferencií tej strany," dodal Marušiak.

Budúcnosť KDH podľa neho môže byť dosť problematická, v lepšom prípade pôjde o pokračovanie doterajšej stagnácie, v horšom prípade môže skončiť volebnou katastrofou.

Prepad strany mimo parlamentu pripúšťa Marušiak v prípade, ak sa KDH nespamätá a nevymení opotrebovaných predstaviteľov, ktorí nie sú schopní vystúpiť s niečím novým.

sita

ico

Ako sa menilo KDH

Najvýznamnejšie míľniky v histórii vývinu KDH.

1990

Ustanovujúci snem Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) sa konal v Nitre 17. februára 1990, za predsedu zvolili Jána Čarnogurského.

Zotrval v tejto funkcii desať rokov. Po prvých slobodných parlamentných voľbách v roku 1990 sa KDH stalo súčasťou vládnych koalícií na federálnej i republikovej úrovni.

1991

Na sneme KDH v novembri 1991 sa stal predsedom hnutia opäť Ján Čarnogurský, jeho protikandidátom bol Ján Klepáč.

Skupina okolo Klepáča navrhovala konfederatívne usporiadanie Československa, prípadne referendum o samostatnom Slovensku, pre nezhody vo vnútri KDH sa rozhodli založiť v marci 1992 Slovenské kresťanskodemokratické hnutie (SKDH).

1997

Zmeny sa dotkli KDH v roku 1997, keď spoločne s Demokratickou úniou, Demokratickou stranou (DS), Sociálnodemokratickou stranou Slovenska a Stranou zelených na Slovensku vytvorilo opozičný blok Slovenskú demokratickú koalíciu (SDK).

V októbri 1998 sa stala súčasťou vládnej koalície. Pred voľbami sa však musela SDK zmeniť na stranu, keďže inak jej po zmene volebného zákona hrozilo, že by sa ako koalícia nedostala do parlamentu.

1999

Od začiatku roka 1999 sa v SDK začali objavovať spory, ktoré súviseli s tzv. dvojitým členstvom. Členovia SDK totiž nemohli byť zároveň členmi svojich pôvodných materských strán.

Vtedajší predseda SDK a premiér Mikuláš Dzurinda navrhoval ako riešenie vznik únie politických strán, čo však odmietla DS aj KDH.

2000

Mikuláš Dzurinda založil SDKÚ, na čo KDH oznámilo v novembri 2000, že zakladá v parlamente samostatný poslanecký klub.

V tom istom roku nastala v KDH aj ďalšia významná zmena. Pavla Hrušovského delegáti 12. snemu zvolili na zasadnutí v Trenčíne 22. októbra za nového predsedu KDH. Po desiatich rokoch vystriedal vo funkcii zakladateľa a ideológa hnutia Jána Čarnogurského.

Hrušovského protikandidátom bol Ján Figeľ, ktorého snem zvolil za podpredsedu pre zahraničnú politiku.

2002

V roku 2002 už kandidovalo KDH vo voľbách samostatne. KDH bolo súčasťou oboch vlád Mikuláša Dzurindu. V septembri 2002 získalo hnutie v parlamentných voľbách podporu 8,25 percenta hlasov.

Líder KDH sa stal predsedom Národnej rady SR. Okrem toho získali kresťanskí demokrati kreslo ministra vnútra, ministra spravodlivosti aj ministra školstva.

2006

Po rozkole v koalícii vo februári 2006 ministerské posty kresťanskí demokrati opustili. Dôvodom odchodu KDH z vládnej koalície bolo odmietnutie premiéra Mikuláša Dzurindu zaradiť návrh zmluvy o výhrade vo svedomí na rokovanie vlády.

V júnových voľbách 2006 získalo KDH 8,31 percenta hlasov, čo znamenalo 14 mandátov v parlamente. Strana prešla do opozície.

Podpredseda strany Vladimír Palko sa 3. júla vzdal straníckej funkcie, pretože nesúhlasil s viacerými významnými rozhodnutiami KDH v politických a personálnych otázkach.

Rada KDH 8. júla odporučila, aby Hrušovský zvolal mimoriadny snem KDH. Na rokovaní sa kresiel podpredsedov strany vzdali Daniel Lipšic a Rudolf Bauer. Predsedníctvo opustil František Mikloško.

Mimoriadny 16. snem KDH sa konal v Trnave 16. júla. Vo voľbe predsedu KDH podporilo Pavla Hrušovského z 306 prítomných 229 delegátov mimoriadneho snemu.

2007

Vladimír Palko pred delegátmi 17. snemu KDH v Prešove 16. júna v predvolebnom prejave uviedol, že KDH je v najťažšej kríze vo svojej histórii, pričom sa vedie zápas o podstatu KDH.

Predsedom KDH zostal Pavol Hrušovský. Delegáti snemu v Prešove ho zvolili v prvom kole tajnej voľby. Jeho protikandidátmi boli Vladimír Palko a Ján Morovič. Hrušovský získal 194 z 340 hlasov. Vladimír Palko dostal 110 hlasov a Jána Moroviča podporili sedmi delegáti.

Vladimír Palko po neúspešnej kandidatúre na predsedu hnutia informoval, že nebude kandidovať na post podpredsedu hnutia.

Podpredsedami strany sa na sneme stali Martin Fronc, Július Brocka, Daniel Lipšic, Mária Sabolová a Pavol Tarcala.

2008

Vladimír Palko, František Mikloško, Pavol Minárik a Rudolf Bauer oznámili odchod z KDH. Zároveň opustili v parlamente poslanecký klub hnutia.

Mikloško vyhlásil, že proces obnovy KDH je už nemožný, zotrvanie v hnutí už nemá zmysel. Neskôr štvorica založila novú stranu s názvom Konzervatívni demokrati Slovenska.

2009

Novým predsedom KDH sa stal 19. septembra vtedajší eurokomisár a bývalý podpredseda strany Ján Figeľ.

Figeľ sa stal v poradí tretím predsedom strany. Figeľa odporučil zvoliť za predsedu jeho predchodca Pavol Hrušovský. Ten viedol stranu deväť rokov.

2012

Podpredsedovia KDH Daniel Lipšic a Jana Žitňanská oznámia 27. mája, že vystupujú z hnutia.

sita

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  2. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  3. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  4. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  5. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  6. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  7. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  8. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  9. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  10. Inteligencia vo všetkom
  1. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  2. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  3. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  4. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  5. Poslanci dnes dali jasne najavo, že plot na námestí nechcú
  6. HB Reavis so silnými výsledkami za rok 2016
  7. 3 šťavnaté spôsoby, ako povzbudiť výkon mozgu
  8. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  9. Budúcnosť EÚ a inteligentných miest
  10. Todos predstaví 4 americké premiéry na Autosalóne
  1. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 12 932
  2. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 8 771
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 6 798
  4. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 268
  5. 5 krokov k vlastnému bývaniu 5 675
  6. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 4 740
  7. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 4 245
  8. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 3 976
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo 2 738
  10. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 1 902

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Polícia zasahuje u kotlebovcov, prehľadáva Mizíkovu kanceláriu

Polícia preveruje u poslanca Mizíka skutočnosti súvisiace s extrémizmom.

DOMOV

Listy pre poslancov sa podľa Guspana nečítajú, Matovič vraj klame

Matoviča vyzval, aby predložil dôkazy.

ŠPORT

Prečo Slováci nechcú prísť na MS? Na vine nie sú hráči, tvrdí Staňa

Hokejová reprezentácia nemá jediného hráča z NHL.

DOMOV

Bašternákov majetok nie je podozrivý, rozhodla prokuratúra

Spis vrátili finančnej polícii, majetok zatiaľ nebudú preverovať.

Neprehliadnite tiež

Za areál bývalej nemocnice na Patrónke dal najvyššiu ponuku Eset

Softvérová firma dala za pozemok vyše 26 miliónov eur. Jej víťazstvo a predaj musí ešte potvrdiť ministerstvo.

Polícia zasahuje u kotlebovcov, prehľadáva Mizíkovu kanceláriu

Polícia preveruje u poslanca Mizíka skutočnosti súvisiace s extrémizmom.

Ministerstvo školstva žiada od rezortu financií viac peňazí

Školským inšpektorom hrozí prepúšťanie alebo znižovanie platov.

Lajčák očakáva hladké schválenie usmernení pre brexit

Usmernenia pre brexit majú lídri členských štátov EÚ schváliť na summite v sobotu.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop