BRATISLAVA. Vyznamenanie Európskeho hnutia Bosny a Hercegoviny dnes v Bratislave dostal podpredseda vlády a minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák.
Mimovládna organizácia tým ocenila jeho zásluhy a aktivity v oblasti urýchlenia eurointegračného procesu v Bosne a Hercegovine.
"Lajčák sa v danej sfére angažuje od roku 2007 - či už ako vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva a osobitný predstaviteľ EÚ pre Bosnu a Hercegovinu, ako výkonný riaditeľ pre Európu a strednú Áziu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a v neposlednom rade ako šéf slovenskej diplomacie," informoval agentúru SITA tlačový odbor rezortu diplomacie.
Minister počas rozhovoru s predsedom hnutia Predragom Praštalom zdôraznil potrebu väčšieho úsilia domácich aktérov naplniť európsku budúcnosť Bosny a Hercegoviny.
Mimovládne organizácie a občianska spoločnosť ako celok majú významnú úlohu pri podpore verejnej debaty o zásadných otázkach smerovania krajiny, vrátane zámeru vstúpiť do Európskej únie.
Európske hnutie Bosny a Hercegoviny založené v roku 2005 je mimovládna organizácia, ktorá pôsobí v oblasti podpory širokej spoločenskej diskusie s cieľom vytvárať demokratickú spoločnosť, jednotu medzi ľuďmi a ich komunitami ako aj šíriť európske hodnoty.
Európske hnutie podporuje vstup krajiny do EÚ.
Lajčák: Vývoj v Bosne a Hercegovine ide dobrým smerom
EÚ by podľa ministra Lajčáka mala mať trpezlivosť, lebo vývoj v krajine ide dobrým smerom.
BRATISLAVA. Mentalita politických špičiek v Bosne a Hercegovine (BaH) sa za posledné roky výrazne zmenila.
Veľkú zásluhu na tom má aj mimovládna organizácia Európske hnutie Bosny a Hercegoviny. Po dnešnom stretnutí s jej predsedom Predragom Práštalom to pre TASR uviedol minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák.
"Majú na tom veľkú zásluhu, lebo sú to pionieri a propagátori európskej myšlienky," dodal.
Podľa neho sa v ostatnom období podaril zásadný mentálny zlom a krajina pochopila, že budúcnosť má vo svojich rukách.
"Medzinárodné spoločenstvo je tu, aby im pomohlo, ale nie, aby robilo ich domácu prácu," podčiarkol s tým, že BaH je v rannej fáze eurointegračného procesu, pričom európska perspektíva má 80-percentnú podporu obyvateľov.
"Je vidieť, že to je niečo, čo drží krajinu pohromade a čo má potenciál krajinu posunúť dopredu," poznamenal.
Je preto presvedčený, že EÚ by mala mať trpezlivosť, lebo vývoj ide dobrým smerom. Zo štyroch podmienok na ukončenie procesu stabilizácie a asociácie s EÚ už tri splnila, čaká ju už len zmena ústavy.
"Ale aj ten proces beží. Mali by sme mať s nimi istým spôsobom trpezlivosť, lebo sa deje čosi, čo sme vždy chceli," konštatoval.
Europoslanci v marci vyjadrili znepokojenie nad extrémizmom moslimských wahábistov, ako aj inými extrémistickými tendenciami v regióne západného Balkánu.
Na tradičnú nestabilitu Balkánu a zvyšovanie vplyvu islamských extrémistov poukazujú aj niektorí bezpečnostní analytici.
Lajčák si však nemyslí, že tieto elementy majú potenciál zmeniť bezpečnostnú situáciu, alebo vygenerovať reálny bezpečnostný konflikt.
"Sú tam aktivity niektorých skupín a sú jednotlivci, u ktorých je potvrdené, že majú kontakty na radikálny islam, ale to sú ojedinelé elementy, ktoré sa síce nedajú podceňovať, ale nedramatizoval by som to. Krajina nie je v situácii, aby tolerovala rast takéhoto napätia v širšej škále," priblížil.
Ako pokračoval, EÚ a príslušné zložky situáciu pozorne sledujú a starostlivo analyzujú.
"Ale nevidím to ako systémový problém BaH," uzavrel minister.
TASR
