Bratislava 22. augusta (TASR) - Nezávislý poslanec NR SR Ján Langoš tvrdí, že Slovensko je najväčšmi ohrozené "mafiánskou kultúrou", teda účelovým prepojením medzi verejnými činiteľmi a finančnými či mediálnymi skupinami, ktoré ovplyvňujú politiku vo svoj prospech.
"Takéto prepojenie vyčerpáva hospodársky život krajiny, demoralizuje spoločnosť a znižuje autoritu štátu," povedal dnes pred novinármi.
Parlament môže podľa jeho slov bojovať s mafiánskou kultúrou prostredníctvom legislatívy. Jedným z prijatých zákonov tohto druhu je Langošov zákon o otvorení archívov Štátnej bezpečnosti (ŠtB). Ten sprístupňuje verejnosti staré zväzky komunistickej mafie, ktorá bola do roku 1989 krytá štátnou mocou. "Osobné prepojenia sa ťahajú aj do prítomnosti a ohrozujú verejný život aj do budúcnosti," dodal poslanec.
Langoš vypracoval tzv. desatoro pre boj proti mafii a organizovanému zločinu v treťom volebnom období. Hovorí o tom, že prokurátori a sudcovia by mali byť osobitne vyberaní a chránení. Mal by sa tiež zaviesť osobitný inštitút vyšetrovacieho sudcu, ktorý by mal skrátiť proces konania orgánov činných v trestnom konaní na minimálnu možnú mieru.
Rovnako by sa mala podľa neho v budúcnosti zaviesť trestná zodpovednosť právnických osôb, ktorú pozná anglosaské trestné právo. Okrem individuálnej trestnej zodpovednosti, napríklad za pranie špinavých peňazí či obchod s drogami, by mal niesť zodpovednosť aj podnik.
Desatoro ďalej zdôrazňuje potrebu vnútroštátnej úpravy a medzištátnych zmlúv o konfiškácii majetku zo závažnej trestnej činnosti, zásadného obmedzenia poslaneckej imunity a dôslednej verejnej kontroly financovania politických strán a majetkov spolu s príjmami ústavných činiteľov a ich blízkych osôb.
Langoš považuje za potrebnú aj lustráciu sudcov, prokurátorov, príslušníkov tajných služieb a policajtov v špeciálnych útvaroch pre boj s organizovaným zločinom a finančnou kriminalitou. V budúcnosti by sa mal podľa poslanca prijať zákon o ochrane súkromia, ktorý zavedie presné podmienky použitia tajného odpočúvania a dôslednú parlamentnú kontrolu. Rovnako by sa mala zmeniť orientácia tajných služieb zásadne na ohrozenie štátu z cudziny a od cudzincov na území Slovenska. "Po páde komunizmu nie je zvyčajné, aby tajné služby pracovali a priori proti občanom vlastného štátu," dodal Langoš.
O ďalšom bode desatora, aby sa cudzincom umožnil trvalý pobyt len s podmienkou občianstva SR, je ešte podľa jeho slov potrebné diskutovať.
Posledným bodom je ochrana ústavných činiteľov a boj proti terorizmu zverený špeciálnym zložkám ozbrojených síl.
