Bratislava 22. augusta (TASR) - Najväčšiu neúčasť na hlasovaniach v parlamente za toto volebné obdobie zaznamenali poslanci Slovenskej národnej strany (SNS) Anny Malíkovej.
Jej frakcia sa nezúčastnila 64,3 percenta všetkých hlasovaní. Za ňou nasledujú Slotovi praví národniari so 60,9 percentami a HZDS s rovnými 57 percentami. Ďalšie poradie: nezávislí 46,7 percenta, klub SOP 27,9 percenta, klub KDH 20,5 percenta, klub SMK 17,1 percenta, klub SDK 16,1 percenta a klub SDĽ 13,9 percenta. Pri porovnaní s Českou republikou je to výrazne viac. Absencie opozičných i koaličných poslancov českého parlamentu sa výrazne neodlišovali. Pohybovali sa na úrovni 20 percent. Vyplýva to z analýzy občianskeho združenia Občianske Oko, ktoré sa zaoberalo hodnotením činnosti poslancov NR SR za uplynulé volebné obdobie.
Autor analýzy Peter Novotný hodnotil pozitívne na činnosti parlamentu fakt, že bolo schválených o 70 percent zákonov viac, ako v minulom volebnom období v rokoch 1994-1998. Z nich významnú zložku tvorili tzv. eurozákony nevyhnutné pre naše začlenenie sa do euroatlantických štruktúr. Legislatívna práca poslancov bola efektívnejšia aj oproti ich českým kolegom, kde za uplynulé volebné obdobie bolo schválených 446 zákonov, na Slovensku až 533. "V Českej republike to nazvali legislatívnou smršťou, my sme však museli dostihnúť dvojročný deficit v rokovaní s Európskou úniou. Z toho vyplýva ich množstvo," komentoval Novotný počet prijatých zákonov.
Za ďalšiu pozitívnu charakteristiku práce parlamentu oproti minulému volebného obdobiu označil jeho vyššiu mieru demokracie a otvorenosti. "Parlament rešpektoval všetky nálezy Ústavného súdu, nevylučoval poslancov z parlamentu, čím sa odstránil demokratický deficit. Zároveň sa otvoril legislatívny proces. Prijal sa informačný zákon, ktorý revolučne zmenil podmienky fungovania parlamentu. Informácie sú voľne dostupné médiám a mimovládnym organizáciám. Preto môžeme kontrolovať napríklad aj dochádzku poslancov do práce," vysvetlil Novotný. Ako ďalej uviedol, návrhy zákonov sa môžu pripomienkovať zo strany verejnosti a rôznych zainteresovaných inštitúcií, čím sa legislatívne pravidlá tvorby zákonov výrazne stransparentnili.
Za negatíva činnosti parlamentu možno podľa Občianskeho oka označiť popri dochádzke a disciplinovanosti poslancov nekvalitu niektorých zákonov, ktoré bolo nutné opraviť, a na druhej strane množstvo zákonov vrátených prezidentom a jeho snahu zasahovať týmto spôsobom priamo do legislatívneho procesu. "Tie návrhy zákonov, ktoré prešli dlhým legislatívnym procesom a širokou verejnou diskusiou, boli pozitívnejšie vnímané ako tie, ktoré neboli predmetom takéhoto verejného diškurzu, alebo boli prijímané na pozadí iných udalostí. Preto sa niekedy stalo, že určité lobistické skupiny presadili svoje záujmy na úkor občanov," povedal Novotný. Za takýto prípad označil napríklad Zákonník práce, kde odbory získali prevahu v legislatívnom procese, čo sa prejavilo na kvalite prijatého zákona a následne musela prísť jeho novelizácia.
