Na Slovensku zatiaľ neexistuje plán, ako naučiť lekárov prívetivosti. Chýba vraj aj záujem.
BRATISLAVA. Sú cynickí, necitliví a arogantní. To sú časté výhrady pacientov k lekárom a sestrám. V Česku sa nelichotivý obraz snaží zvrátiť projekt financovaný z eurofondov.
Zdravotníci sa majú naučiť komunikovať s pacientmi v stresových situáciách a nevyhorieť.
„Zistili sme, že v zdravotníctve sa trochu zabúda na to, aby sa zdravotníci učili zvládať stres, komunikovať s pacientmi,“ povedala pre MF Dnes Jana Zbořilová, riaditeľka personálnej firmy KAPS. „Nie vždy sa zdravotníci vcítia do potrieb pacienta.“
Agentúra sa preto snaží zdravotníkov naučiť, že hoci majú často právo byť na pacientov nahnevaní, nemôžu im to dať najavo. Projekt zameraný na sestry a iných zdravotníckych pracovníkov spustili v troch ústavoch na Morave.
U nás nie je záujem
Na Slovensku zatiaľ neexistuje dlhodobejší projekt, ktorý by zdravotníkov učil hovoriť s pacientmi.
„Máme echá aj z praxe, že komunikácia medzi lekármi a pacientmi nie je práve najlepšia. Dokonca ani medzi zdravotníkmi navzájom,“ povedal Vojtech Ozorovský, prednosta Ústavu sociálneho lekárstva a lekárskej etiky v Bratislave.
Na lekárskej fakulte, ktorej súčasťou je aj ústav, je lekárskej etike a komunikácii s pacientom venovaný jeden povinne voliteľný predmet.
Prednosta tvrdí, že v komunikácii s pacientom by sa mali vzdelávať aj lekári v praxi. Podľa jeho skúseností sa k nim lepšie správajú súkromní ambulantní špecialisti.
Šéf Slovenskej lekárskej komory Milan Dragula hovorí, že tejto téme boli dosiaľ venované dva semináre. Komora ich zorganizovala v Nitrianskom kraji.
„Je to tréning, ako sa má lekár správať k pacientovi vo vypätej situácii.“ Záujem o tieto semináre je však podľa neho asi len polovičný.
„Budeme musieť lekárov presviedčať, že je to dobré,“ povedal Dragula. Či budú semináre pokračovať, závisí podľa neho od nového vedenia komory.
Vyhorené sestry
Správna komunikácia s pacientmi je dôležitá aj pre sestry.
„Až 58 percent sestier trpí syndrómom vyhorenia,“ hovorí šéfka ich komory Mária Lévyová.
Privítala by, keby existovali školenia na prevenciu tohto syndrómu. Podľa nej práve vyhorenie berie sestrám úsmev z tváre.
Lekár: Chyba je na oboch stranách
O pocitoch lekárov hovorí radiačný onkológ BRANISLAV SEPEŠI z Banskej Bystrice. Za zlú komunikáciu vraj môžu lekári aj pacienti.
Prečo je niekedy komunikácia medzi lekárom a pacientom problematická?
„Je to z viacerých dôvodov. Jedni lekári majú dobrú komunikačnú schopnosť, iní naopak. Je to viditeľné hlavne pri oznamovaní takzvanej malígnej diagnózy. Mnohí lekári, napriek tomu, že majú podať pacientovi jasnú informáciu, používajú namiesto pojmov rakovina, nádor pojmy ako nález, ložisko, iní povedia diagnózu bez okolkov. Je však rozdiel v tom, ako to povedia. Ak tomu lekár nevenuje potrebnú pozornosť a oznámi to necitlivo, vyvolá to zlý dojem.“
Lekári svoje konanie zvyčajne ospravedlňujú množstvom práce a nedostatkom času.
„Nával práce a málo času je ďalší dôvod. Mnohokrát je objektívny, ale príčina je na oboch stranách. Časté kontroly, množstvo opakovaných vyšetrení, veľa ráz so zištným úmyslom, ale aj pre istotu, v strachu, aby niečo nezanedbal, to je lekárov podiel. Pacient je zase v bezplatnom systéme zvyknutý navštevovať lekára častejšie ako treba.“
Je ospravedlním správania zlé ohodnotenie zdravotníkov?
„Lekár i sestra sa často, objektívne či neobjektívne, cítia nedocenení, cítia sa terčom sťažností a nežiaducej pozornosti úradu pre dohľad, preto logicky považujú pacienta za osobu z opačnej strany barikády. Pritom sa ani nemusia správať neslušne alebo nevhodne, len budia taký dojem.“
Ján Krempaský

Beata
Balogová
