Záujem o maturitu z matematiky sa zvyšuje u žiakov odborných škôl. Gymnazisti ju preferujú čoraz menej.
BRATISLAVA. V písomných testoch z angličtiny dosiahli tohtoroční maturanti horšie výsledky ako vlaňajší.
Podľa riaditeľky ústavu, ktorý testy zostavuje, Romany Kanovskej, sa pod to podpísal fakt, že gymnazisti museli maturovať povinne z ťažšej úrovne cudzieho jazyka B2.
Kým v úrovni B1 minulé roky zabezpečovali pomerne vysokú úroveň žiaci gymnázií, teraz sa B1 stala úrovňou, ktorú si vyberali len žiaci stredných odborných škôl, kde je, prirodzene, úroveň vzdelávania v cudzích jazykoch nižšia, zdôvodnila šéfka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM).
Vlani napísali maturanti angličtinu na úrovni B1 v priemere na 56,3 percenta, tento rok to bolo 48,4 percenta.
Na úrovni B2 je rozdiel ešte väčší. V priemere tento rok maturanti dosiahli úroveň 55,4 percenta, vlani to bolo 69,6 percenta.
Pozrite si kompletný prehľad výsledkov maturít >>
Žiaci osemročných gymnázií boli v angličtine lepší
Do minulého roka si úroveň B2 vyberali len špičkoví žiaci s veľmi dobrou úrovňou cudzieho jazyka a žiaci z bilingválnych škôl, povedala Kanovská.
Z testov na vyššej úrovni B2 lepšie dopadli žiaci osemročných gymnázií než ich rovesníci zo štvorročných gymnázií.
Riaditeľka NÚCEM si to vysvetľuje väčšou kontinuitou vzdelávania v cudzom jazyku na osemročných gymnáziách.
V angličtine žiakom celkovo najväčšie problémy robila gramatika a lexika, najlepšie výsledky mali v čítaní a počúvaní s porozumením.
Maturanti dosiahli horšie výsledky z vyššej úrovne aj v nemeckom jazyku. Maturanti z odborných škôl a konzervatórií však testy napísali v priemere lepšie ako tí vlaňajší.
Priemerné výsledky z nemčiny sú ale celkovo nižšie ako z anglického jazyka. Na úrovni B1 bola priemerná úspešnosť 42,9 percenta, minulý rok maturanti nedosiahli ani 40 percent.
Matematiku si vybralo 15 percent maturantov
Priemerná úspešnosť maturitných testov zo slovenčiny bola tento rok 59,1 percenta.
Gymnazisti testy napísali v priemere na 70,7 percenta, na odborných školách a konzervatóriách na 53,5 percenta.
Najviac sa maturantom darilo v úlohách na čítanie s porozumením, najmenej úspešní boli v literárnej zložke. Podstatne lepšie výsledky ako súkromné školy dosiahli cirkevné školy.
Matematiku si ako maturitný predmet študenti volili dobrovoľne. Vybralo si ju 8753 žiakov, čo predstavuje necelých 15 percent všetkých maturantov.
Od roku 2009 sa každoročne zvyšuje záujem o maturitu z matematiky u žiakov stredných odborných škôl a, naopak, klesá u gymnazistov.
Je to aj dôsledok toho, že technické univerzity berú do úvahy výsledky externej maturity z matematiky.
Maturanti zo stredných odborných škôl si vyberajú matematiku postupne stále vo väčšej miere, zdôvodnila Kanovská.
Rozdiely medzi dievčatami a chlapcami neboli
V priemere matematické testy maturanti napísali na 50,8 percenta.
Problém tradične najviac robila geometria. Najlepšie vyriešili úlohy z algebry, pomerne vysokú úspešnosť mala aj kombinatorika, pravdepodobnosť a štatistika.
Maďarský jazyk a literatúru maturanti napísali na 69,3 percenta. Žiaci zo škôl s vyučovacím jazykom maďarským dosiahli zo slovenského jazyka v priemere vyše 58 percent.
Riadneho i náhradného termínu externej časti a písomnej formy internej časti maturity sa v školskom roku 2011/2012 zúčastnilo celkovo 59 465 maturantov zo 754 stredných škôl.
Riadne termíny písomných maturít sa konali v marci, náhradný v apríli. Testovania sa zúčastnilo aj 1081 žiakov so zdravotným znevýhodnením.
Vo výsledkoch sa tento rok neprejavili významné rozdiely medzi dievčatami a chlapcami.
Beblavý: Výsledky maturít odporujú Čaplovičovým teóriám
Podľa Miroslava Beblavého sú gymnáziá stále výberovými školami v porovnaní so zvyškom školského systému.
BRATISLAVA. Výsledky externých maturitných skúšok v tomto roku vyvracajú viaceré predchádzajúce tvrdenia ministra školstva Dušana Čaploviča (Smer).
Konštatuje to poslanec Národnej rady Miroslav Beblavý (SDKÚ), podľa ktorého tieto čísla potvrdili napríklad to, že gymnáziá sú stále výberovými školami v porovnaní so zvyškom školského systému.
Ako ilustráciu uvádza výsledky maturít zo slovenského jazyka a literatúry. Žiaci gymnázií v tomto odbore dosiahli úspešnosť 70,7 percenta, kým študenti stredných odborných škôl a konzervatórií len 53,5 percenta.
"To je nielen štatisticky významný rozdiel, ale naozaj veľká medzera potvrdzujúca, že ako skupina si gymnázia udržiavajú odstup od zvyšku systému. V tak veľkej skupine sa, samozrejme, môžu nájsť výnimky, ktoré je potrebné riešiť individuálne a byť nemilosrdný k nekvalitným školám, ale celoplošný boj s gymnáziami a počtom ich žiakov nedáva po tomto výsledku zmysel," komentoval Beblavý, ktorý je aj členom parlamentného výboru pre vzdelávanie.
Problematický je podľa Beblavého nízky počet maturantov z matematiky.
Z celkového počtu 59.383 žiakov stredných škôl sa totiž z matematiky rozhodlo maturovať len 8753. Tieto čísla však podľa poslanca nepotvrdzujú presvedčenie Čaploviča o potrebe zaviesť povinnú maturitu z tohto predmetu.
"Čísla ukazujú, že problém povinná maturita nevyrieši," konštatoval.
Priemerná úspešnosť z matematického testu bola totiž len 50,8 percenta. Problém preto podľa poslanca spočíva v jej zlom vyučovaní.
"Odpoveďou nemôže byť pasivita, ale vyhlásenie kvalitnejšieho vzdelávania v matematike za národnú prioritu. Inými slovami, Čaplovič má pravdu v dôraze na matematiku, ale nesprávny prístup k riešeniu," uviedol.
Beblavý tiež poukázal, že čísla popierajú tvrdenia o tom, že kvalitu výsledkov ovplyvňujú zriaďovatelia školy, alebo regionálne rozdiely. Nevyhol sa však ani pochvale.
Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania podľa neho profesionálne zvládol informovanie o výsledkoch maturít. V súčasnosti sú totiž dostupné nielen celkové výsledky, ale aj čísla jednotlivých škôl, ktoré umožňujú ich porovnávanie.
TASR
