BRATISLAVA. Slovensko má dve nové mestá, hlásali titulky tlače v roku 2001. Parlament vtedy povýšil Krásno nad Kysucou a Šaštín-Stráže a ustálil počet miest na 138. Odvtedy mesto nevzniklo. Ani dlho predtým, po revolúcii sa podľa Štatistického úradu stali mestom už iba Spišské Vlachy v roku 1992.
V Česku je situácia úplne iná, len v Stredočeskom kraji pribudlo od rozdelenia republiky 33 miest. Ďalších 48 dedín v kraji sa podľa denníka Mladá fronta Dnes vrátilo k historickému štatútu městys, ktorý zrušila komunistická vláda a ktorý je medzistupňom medzi mestom a obcou.
Aj na Slovensku sú desiatky obcí, ktoré by splnili podmienky na získanie štatútu mesta. Mali by mať nad päťtisíc obyvateľov, aspoň v časti územia charakter mestskej zástavby a zabezpečovať služby a dopravné spojenie s okolím. Ak ide o kúpele či centrum cestovného ruchu, môže byť mesto aj menšie.
Najväčšou slovenskou dedinou sú takmer deväťtisícové Smižany, najmenšie mesto Dudince nemá ani 1500 obyvateľov. Slovenské dediny však o pomeštenie veľký záujem nemajú, na rozdiel od minulosti už tento štatút neprináša výhody.
„V bežnom živote sa veľa nezmenilo, bola to najmä vec hrdosti, že obec sa rozvíja a zaslúži si už byť mestom,“ vraví primátor Krásna nad Kysucou Jozef Grapa.
Ministerstvo vnútra tvrdí, že u nás na rozdiel od Česka štatút mesta štát neodoberal a obyvatelia sa necítia ukrivdení. „V novodobej histórii je u nás mestom každé mesto, ktoré ním má byť z hľadiska svojich funkcií,“ vraví Natália Hattalová z ministerstva.
Výnimkou sa môžu cítiť v šesťtisícovej Beluši v Púchovskom okrese, ktorá prišla o výsadu mesta ešte v 18. storočí. „Máme ambíciu stať sa mestom, máme námestie, školu, zdravotné stredisko, mestskú zástavbu, sme stavebným aj matričným úradom pre okolité obce,“ hovorí starosta Ján Prekop.
Beata
Balogová
