BRATISLAVA. Výsledky maturitných testov ukazujú, že minister školstva Dušan Čaplovič preceňuje výučbu matematiky na stredných odborných školách.
Od nástupu do funkcie ich vyzdvihoval na úkor gymnázií. Tvrdil, že priemyslovky lepšie pripravia študentov z matematiky ako gymnáziá.
Zo zverejnených výsledkov vyplýva, že študenti stredných odborných škôl, ktorí maturovali, boli výrazne horší ako študenti gymnázií. V priemere test vyriešili na 38,8 percenta, kým gymnazisti na 57,6 percenta.
Z výsledkov vyplýva, že za posledné tri roky sa rozdiel medzi gymnazistami a študentmi priemysloviek zväčšil.
Minister povinnú matematiku prehodnotí
Čaplovič vo štvrtok prvýkrát pripustil, že gymnazistom matematiku ako maturitný predmet neprikáže. Uvažuje, že nariadi iba prírodovedný predmet. Mohli by si vybrať aj chémiu, fyziku alebo biológiu.
Z testov tiež vyplynulo, že minister sa mýlil aj v kritike osemročných gymnázií, ktoré podľa neho berú najlepších študentov. Maturanti zo štvorročných gymnázií sa im vyrovnajú.
Slabé výsledky odborných škôl z matematiky Čaplovič ospravedlňuje tým, že napríklad priemyslovky sa zameriavajú na technickú matematiku. „Táto nie je súčasťou testov,“ odkázal po svojom hovorcovi Michalovi Kaliňákovi.
Proti ministrovi
Člen školského parlamentného výboru Miroslav Beblavý z SDKÚ si myslí, že zavedenie povinnej skúšky z matematiky zásadné zlepšenie situácie neprinesie, kým nebudú lepší učitelia. „Žiaci by sa matematiku odrazu lepšie nenaučili.“
Nie všetky deti sú nadané na matematiku, upozorňuje aj Mária Vitásková, riaditeľka gymnázia z Nového Mesta nad Váhom, ktoré v matematike obstálo najlepšie, na Slovensku.
„Máme rozdelené triedy na prírodovedné a humanitné. Keď sme skončili ako nalepší, dovolím si tvrdiť, že takto to funguje a matematika by nemala byť povinná.“
Výsledky maturít popreli takmer všetko, čo Čaplovič od volieb natáral, píše Juraj Javorský
Čítajte komentár (piano) >>
Čísla verzus Čaplovič
Výsledky písomných maturít spochybňujú aj tvrdenie Čaploviča, že osemročné gymnáziá sú „vysávačmi základný škôl“, čiže im z tried berú najlepších žiakov a zvyšok nemá kto ťahať. Štvorročné gymnáziá totiž v testoch dopadli porovnateľne ako osemročné.
Minister sa opäť bráni tým, že s elitou mali mať lepšie výsledky. „To je nezmysel. Študentov z oboch druhov gymnázií učíme rovnaké veci, ktoré sa na maturitu vyžadujú,“ reagoval šéf Asociácie štátnych gymnázií Pavel Sadloň.
A neplatí ani Čaplovičovo tvrdenie, že súkromné školy sú horšie ako cirkevné a verejné. Všetky tri typy škôl dosiahli v slovenčine, matematike aj v jazykoch porovnateľné výsledky. „To, že súkromné školy mali takéto výsledky, nemusí svedčiť o tom, že kvalita vzdelávania je dobrá,“ reaguje hovorca Kaliňák.
Testy budú dôležitejšie
Na výsledky písomných maturít sa dnes prihliada iba v prípade, že maturant na ústnej skúške odpovedal horšie ako na trojku.
Od budúceho školského roka sa ich význam posilní. Ak študent nezíska aspoň 33 percent bodov z testov a aspoň 25 percent za sloh, nepustia ho k ústnej skúške.
Olympiády ukazujú aj slabú chémiu
Kvalitných učiteľov chémie ubúda, hovorí vysokoškolský pedagóg, ktorý ich pripravuje.
BRATISLAVA. Prírodovedné predmety zaujímajú čoraz menej stredoškolákov a môžu za to najmä slabí učitelia, hovorí pedagóg Ján Reguli z Trnavskej univerzity.
Vysokoškolský učiteľ, ktorý vychováva budúcich pedagógov chémie, hovorí, že menší záujem sleduje aj na olympiádach, ktoré pripravuje.
„Hoci na Slovensku je stále špička študentov dobrých v chémii, ktorí nás reprezentujú vo svete, míňajú sa študenti výborní na okresných a krajských olympiádach. Dôvodom sú slabší učitelia chémie, ktorí sami nevedia vypočítať príklady a nevedia pripraviť žiakov na súťaž,“ hovorí Reguli.
Zo škôl odchádzajú učitelia v dôchodkovom veku, ale aj mladší, ktorí sa dokážu uplatniť v súkromných firmách za viac peňazí. „Za učiteľov nejdú dobrí stredoškoláci. Na mojej katedre sa učia za chemikárky slabšie dievčatá, ktoré síce prejdú, ale určite nebudú s budúcimi študentmi riešiť olympiády,“ povedal Reguli.
Nezáujem o prírodovedné učiteľské smery potvrdzujú aj dekani viacerých slovenských univerzít.
V ponuke je opakovane viac voľných miest ako uchádzačov.
Reguli hovorí, že dobrí učitelia sú najmä tam, kde ich zaplatia. Výsledky posledného testovania deviatakov ukázali, že lepší sú žiaci na východnom Slovensku. Dobrí učitelia tam nemajú motiváciu opustiť školu pre vyšší plat, pretože zarábajú viac, ako je priemer.
Naopak, v Bratislave zarábajú učitelia o niekoľko stoviek eur menej, ako je bratislavský priemer. Mnohí preto zo školstva odchádzajú.
Ján Glovičko
Držíme si dobrých učiteľov
Gymnázium M. R. Štefánika v Novom Meste nad Váhom je prvé v slovenčine a tretie z matematiky. Berie bez prijímačiek, podľa výsledkov testovania deviatakov aj podľa priemeru. Riaditeľka školy MÁRIA VITÁSKOVÁ vidí za úspechom učiteľov.
Ako sa vám podarilo uspieť?
„Aj minulé roky sme v slovenčine dosahovali veľmi dobré výsledky. Máme šikovných ščítaných študentov. Teraz, počas ústnych maturít, to potvrdzujú Máme len niekoľko dvojok, inak samé jednotky. Vidieť, že tieto deti chcú v živote niečo dosiahnuť a majú cieľ dostať sa na univerzity. Samozrejme, je to aj veľkou zásluhou učiteľov, motivujú ich.“
Hovorí sa, že gymnázií je veľa a úroveň klesá.
„Nemáme žiakov, ktorí by k nám prišli so slabými vedomosťami alebo známkami. Berieme bez prijímacieho konania. Vieme, že na gymnázium sa hlásia deti, ktoré chcú študovať na univerzite a majú na to predpoklady.“
Čo hovoríte na to, že niektoré gymnáziá urobili matematiku na 20 percent?
„Sú aj také gymnáziá. Som si istá, že tie v okolí, v Trenčíne či v Prievidzi, dopadli výborne. Nemôžeme degradovať gymnáziá len preto, že niekoľko z nich nie je úspešných.“
Učiteľstvo už dlhšie nie je veľmi populárne a lepší učitelia odchádzajú zo školstva. Ako to riešite?
„Darí sa mi udržať na škole takých, ktorí sa aj nad rámec svojich povinností venujú študentom aj popoludní. Už teraz pred maturitami prijali veľa našich študentov do Brna a Prahy, často na prírodovedné smery. Máme kvalitných učiteľov matematiky a fyziky. A vychovávame si mladších, ktorí sú absolventmi našej školy.
(jgl)
Zlé sú už základné školy
Súkromné gymnázium na Kremnickej ulici v Bratislave skončilo na chvoste gymnázií. Riaditeľka školy IVONA PODSTAVKOVÁ viní externých študentov, ktorým na jednotkách nezáleží. Z matematiky získali 12 percent bodov.
Čím si vysvetľujete, že z matematiky ste skončili úplne poslední?
„Z matematiky sme mali len niekoľko maturantov v pomere zo všetkých študentov. Zrejme to boli večerní študenti. Bolo ich do desať, pričom u nás maturovalo takmer dvesto študentov. Máme veľa externých študentov.“
Počet študentov, ktorí maturujú, však nevysvetľuje to, ako zvládli test.
„Štatisticky, keď máte iba zopár študentov a tí to napíšu zle, úspešnosť je oveľa nižšia, ako keď máte veľa študentov, z ktorých časť to napíše zle, ale viacerí z nich zasa zvládnu test veľmi dobre. Potom je ich priemer podstatne vyšší.“
Prečo u vás maturoval taký nízky počet matematikárov?
„Ide to hlbšie, problémom je už pripravenosť študentov na základnej škole. Prichádzajú so zlými základmi z matematiky. S týmito školami by sa malo niečo spraviť. Prečo si ostatní študenti vybrali namiesto matematiky napríklad ďalší cudzí jazyk, nezisťujem, je to ich právo.“
V slovenčine ste štvrtí od konca.
„Máme veľké percento externých študentov, možno nám pokazili priemer práve oni. Im až tak veľmi nezáleží na hodnoteniach, viacerí z nich si iba dopĺňajú vzdelanie. Rozdiel medzi klasickými študentmi a našimi je v tom, že nebojujú o jednotky. No medzi týmito študentmi sú aj osobnosti, ktoré už v živote niečo dosiahli a dokončujú si školu. Externisti sa na jednotky neučia, pretože sa v živote už presadili aj bez maturity.“
(jgl)
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
