Hovorí sa, že v dome, na ktorom si bocian postaví hniezdo, žijú dobrí a šťastní ľudia. Len zriedka sa však bocian udomácňuje aj na stromoch, preto je rezervácia March Auen, rozprestierajúca sa na území lužného lesa pri rieke Morava, výnimočná.
Žije tu najväčšia kolónia bocianov bielych hniezdiacich na stromoch. Ročne tu vidno 55 až 60 párov bocianov.
Na niektorých stromoch možno nájsť aj tri hniezda, bocian biely je totiž spoločenský a preto mu neprekáža, ak je meter od neho na tom istom strome postavený iný apartmán.
Luxus to však nie je. Stromy, na ktorých bociany hniezdia, sú bez listov, často vyzerajú ako suché a choré. Spôsobuje to moč a trus bocianov, pre ktoré dreviny postupne odumierajú.
Po niekoľkých rokoch stromy spadnú pod váhou hniezd, ako aj preto, že sú načisto vysušené.
Na Slovensku je takýto typ hniezdenia skôr raritou. Ornitológ Miroslav Fulín odhaduje, že vo voľnej prírode sú už asi len dve bocianie hniezda.
Bocianopolis
Fakty
Bocian biely
Bocian biely je zákonom chránený sťahovavý vták.
Dosahuje výšku okolo jedného metra, váži dva až štyri kilogramy a dožíva sa 12, výnimočne 17 rokov.
Obýva miesta v blízkosti vôd, mokrých lúk a mokradí. Živí sa najmä hrabošmi, žabami, obojživelníkmi, ale aj plazmi a hmyzom.
Cez letné mesiace žije prevažne v európskych krajinách spolu so severozápadnou Afrikou a Strednou Áziou. V zime migruje do strednej a južnej Afriky.
Keďže bociany nemajú hlasivky, typické je pre nich klepotanie zobákmi, ktoré možno počuť v období párenia, ale aj pri preberaní potravy či pri stretnutí sa.
Vytvárajú pomerne stabilné páry. Kým nedôjde k úhynu či vážnej chorobe jedného z partnerov, páry sú si verné.
Je symbolom narodenia a rodiny. Platí prísny zákaz zhadzovať hniezda alebo zabiť bociana, inak podľa povery prídu bociany s uhlíkmi v zobáku a podpália vinníkov dom. Vysoký počet prilietajúcich bocianov značí úrodný rok, naopak, keď človek uvidí po prvýkrát v roku bociana stojaceho na jednej nohe, prenesie mu to nešťastie.
V Zemplínskom Hradišti, obci známej tiež pod názvom Bocianopolis, však nie je pohľad na bociana nič nezvyčajné.
V roku 2006 bola obec zapísaná do Knihy rekordov Slovenska ako miesto s najväčšou kolóniou bociana bieleho. V tom čase bolo evidovaných 23 hniezd, z nich bolo 17 obsadených.
Dnes je hniezd 19, bocianie rodiny obývajú 15 z nich. Obyvatelia na počesť týchto sťahovavých vtákov premenovali stred obce na Námestie bocianov.
„Sme radi, že sa k nám bociany vracajú rok čo rok. Je to naša veľká pýcha. Zvykli sme si na ne, ony na nás, žijeme vo vzájomnom súlade,“ hovorí starosta obce Ján Oláh.
V posledných rokoch však pre Zemplínske Hradište tradícia o bocianoch prinášajúcich deti neplatí.
„Máme veľa starnúceho obyvateľstva a málo pôrodnosti. Bociany svoje zásielky asi strácajú cestou k nám,“ smutne konštatuje Oláh.
Ľudia považujú bociana za blízkeho priateľa z prírody.
„Poznám jednu staršiu osamelú paniu, ktorá sa každoročne teší na príchod bocianov. Berie ich ako spoločníkov pri vysedávaní na priedomí. Dokonca si do kalendára chronologicky zapisuje každú činnosť bocianov. Sú pre ňu doslova terapiou,“ vysvetľuje ornitológ Miroslav Fulín.
Baby boomŠtatistiky uvádzajú, že v roku 2011 na Slovensku hniezdilo 1220 párov bocianov bielych.
Nepredstavuje to však ani jedno percento z celkovej populácie bocianov obývajúcich európske krajiny počas letnej sezóny.
Prvé operence prilietajú do našich končín v druhej polovici marca, pričom samce prilietajú o čosi skôr ako samičky.
Vracajú sa stále do toho istého hniezda, ktoré rokmi nadstavujú a upravujú. Po rokoch tak môže vážiť aj tonu. Bociany si rodičovstvo plánujú.
Zhodnotia podmienky, množstvo potravy a zvážia, koľko mláďat uživia. Podľa toho samička znesie jedno až šesť vajec alebo nič.
V minulom roku sa na Slovensku vyliahlo vyše 2700 mláďat.
„V roku 2011 sme zaznamenali dve hniezda, v ktorých bolo vychovaných šesť mláďat a 52 hniezd, kde bolo päť mláďat. To boli veľmi vysoké počty oproti predchádzajúcim rokom. Nedá sa to však porovnať s rokom 2004, keď sa vyliahlo na Slovensku vyše 3000 mláďat,“ hovorí ornitológ Miroslav Fulín.
Poznám jednu staršiu osamelú paniu, ktorá sa každoročne teší na príchod bocianov. Sú pre ňu doslova terapiou.
Miroslav Fulín, ornitológ
Online životPozorovanie bociana bieleho pri kŕmení mláďat, výletoch z hniezda alebo vidieť prvé zoskoky malých bociančat je vskutku unikátny a nezabudnuteľný zážitok.
Správa Tatranského národného parku v tomto roku nainštalovala kamery, ktoré nepretržite snímajú rodinku bocianov v Liptovskom Mikuláši. Doplnila tak online prenos bocianej rodinky z Brzotína.
Novinkou je aj možnosť adoptovania si bocianieho hniezda, čím podporíte ochranu bocianov.
„Nastala taká mienkotvorná situácia, že ľudia by chceli mať vo svojom okolí bociana, no nie s negatívnymi stránkami, ako je napríklad znečisťovanie. Chceme motivovať ľudí, ktorí majú k bocianom vzťah, aby nám takouto adopciou hniezda pomáhali hniezda zachraňovať. Adopciou sa človek stáva pre bociana patrónom,“ vysvetľuje Miroslav Fulín.
Človek, najväčší nepriateľ?Väčšinu úhynov bocianov zapríčiňuje človek.
Stávajú sa prípady, keď bocianie mláďa nezvládne svoj prvý let alebo spadne z hniezda a zahynie. Taktiež sú známe tragédie pri migrácii, keď kolóniu bocianov zastihne zlé počasie a pre zlú viditeľnosť do niečoho narazia. Avšak väčšinu úhynov bocianov, či už priamo, alebo nepriamo, zapríčiňuje človek.
Bociany zvyknú stavať svoje hniezda na elektrických stĺpoch. Predstavuje to nebezpečenstvo nielen pre bocianiu rodinu, rovnako je to problém pre energetické závody.
Pri daždivých dňoch je hniezdo premoknuté, na elektrickom stĺpe tak môže nastať skrat a hniezdo začne horieť.
Ročne sa stane tri až päť takýchto prípadov. Ornitológ Miroslav Fulín však považuje za horšie, ak sa v okolí nachádza nezaizolovaný stĺp a bocian si naň sadne.
Dôvodom úhynu bocianov sú aj dopravné nehody. Vtáky hľadajúce pri ceste potravu sa nedokážu vyhnúť rýchlemu automobilu, a tak dochádza k zrážke. Bociany napriek tomu, že sú chráneným druhom, sa stávajú aj živými terčmi majiteľov zbraní.
V posledných rokoch dochádza pri bocianoch aj k otravám z potravy.
Bociany lovia na poliach a roliach, kde je rozprášených veľa chemických postrekov proti hlodavcom, hmyzu či burine. Konzumácia otrávenej koristi spôsobuje smrť najmä mláďatám, ktoré potravu ešte nedokážu vyvrátiť.
Beata
Balogová
