Dobrý deň, ja som doktor Lányi, predstavuje sa na chodbe komárňanského zariadenia pre seniorov menší pán. Jeho stále pevný stisk ruky a pomerne svieži krok ani náhodou nenaznačujú, že tento muž čoskoro oslávi storočnicu. Ešte i dnes by vraj rezko vyšiel do svojho bytu na druhom poschodí.
Advokát Štefan Lányi sa nikdy nesnažil vynikať a vzbudzovať rozruch. V posledných mesiacoch sa mu to však darí, hoc je v tom nevinne.
Postarala sa o to najmä Slovenská advokátska komora, ktorá si na svojho najstaršieho „člena“ spomenula nedávno pri oceňovaní advokátov. Lányi dostal cenu komory za celoživotný prínos pre advokáciu.
Len robil svoju prácu
Fakty
Doktor Štefan Lányi
Narodil sa 24. júla 1912
1936: promoval na Karlovej univerzite v Prahe za doktora práv,
začínal ako koncipient u svojho otca v Zlatých Moravciach,
1939: presťahoval sa do Komárna, kde pôsobil ako koncipient,
1940: v Budapešti absolvoval advokátsku skúšku,
1945: skúšku mu uznali aj na Slovensku a zapísali ho do zoznamu advokátov,
2000: ukončil svoju advokátsku činnosť.
„Počas svojej kariéry nebol na výslní spoločenského života, jednoducho si robil svoju prácu a pomáhal ľuďom,“ hovorí riaditeľka zariadenia Zuzana Hervayová, ktorá za neho cenu prevzala.
Keď mu ju odovzdávala, pýtal sa, či si ju zaslúži. To hovorí za všetko. Je jednoducho skromný.
„Poznám ho ako človeka, ktorý ochotne pomôže, ale nikdy za nás deti nevyťahoval horúce gaštany z ohňa,“ spomína si syn, tiež Štefan Lányi.
Keď otec o niečom rozhodol, bolo to nemenné. Ako napríklad s hodinami nemčiny, s ktorými musel začať ako druhák.
Ako malý chlapec tak pravidelne raz či dvakrát do týždňa cestoval z Komárna do Nových Zámkov k svojej tete, učiteľke. Dnes by bolo niečo také vraj nepredstaviteľné.
Cestovný poriadok v hlave
Doktor Lányi je zásadový človek. Jednou zo zásad bolo, že človek si veci musí zaslúžiť. Platilo to aj pre syna a dcéru.
„Malú násobilku som sa naučil rýchlo – večer ma vyskúšal, a ak som zvládol násobenie ďalším číslom, dostal som štvorček čokolády,“ pridáva ďalšiu spomienku syn.
So zásadami svojho otca nekončí. Charakteristické pre Lányiho staršieho bolo, že si rád poobede polhodinku pospal. Platilo to, ak nebol odcestovaný.
On však cestoval často a to v čase, keď autá ešte skoro vôbec nejazdili po cestách a autobusy premávali len do okolia. Neostávalo mu nič iné ako sa prepravovať vlakom.
„Tvrdili o ňom, že železničný cestovný poriadok ovláda lepšie ako sprievodcovia,“ hovorí syn. Jeho otec bol vždy abstinentom, ale v spoločnosti vraj občas neodolal cigarete.
Ešte pár rokov dozadu ho Komárňania mohli stretnúť aj na kúpalisku. Raz mu však prišlo zle, tak tam prestal chodil. Každodenné prechádzky má v programe stále.
Zásady neplatili len doma, ale aj v advokátskej kancelárii doktora Lányiho. Bral len spory, v ktorých mohlo rozhodnúť právo.
Fotenie nemá rád
Nemal rád nespravodlivosť a špekulácie. Zrejme aj preto mal povesť dobrého advokáta. Veď inak by nedokázal svoju kanceláriu viesť neuveriteľných šesťdesiat rokov. Zavrel ju takmer ako deväťdesiatročný.
Za tie roky pomohol tisícke klientov. Nevyzdvihuje však žiaden prípad. Nejde mu o popularitu. Nikdy ju nemal a ani nemá rád. Každý pokus o fotografiu odbíja, že nie je žiadna celebrita.
V rámci celého Slovenska možno nie, ale v Komárne jeho meno stále rezonuje.
„Vzbudzuje obdiv a úctu ešte aj dnes,“ hovorí Hervayová. Stačí, keď sa s niektorými bývalými klientmi stretne na chodbe domova. Poznajú ho ako svojho právneho zástupcu v spore.
„Prejavujú mu úctu nielen pre vyhrané spory a vek, ale najmä preto, že je to človek, ktorý si ju zaslúži,“ dodáva riaditeľka zariadenia.
Lányi: Gaunerov som chrániť nechcel
Štefan Lányi zatvoril svoju advokátsku kanceláriu ako takmer 90-ročný. Išiel v šľapajach svojho otca i starého otca.
Čo sa vám páčilo na práve, prečo ste ho išli študovať?
Môj otec bol advokát a videl som, že z toho vyžil.
Takže to bol dôvod? Veď vyžiť sa dalo asi aj z iného povolania.
Nie, takéto rozhodnutie to nebolo. Ale mal som aj kolegov, s ktorými som maturoval a tí išli tiež do Prahy na právo. Pokladal som advokáciu za lepšie povolanie ako byť sudcom. Ako advokátovi mi nikto nerozkazoval.
Aké boli študentské časy v Prahe?
Študentský život bol veľmi príjemný. Existovali tam všelijaké organizácie, takže keď aj človek prišiel do cudzieho prostredia, hneď dokázal nadviazať priateľské vzťahy a cítil sa dobre.“
Bol návrat späť domov náročný?
Nie. Išiel som pracovať k otcovi. Po skončení tretej štátnice som požiadal o zápis do zoznamu advokátskych osnovníkov. Neskôr som prišiel sem do Komárna, kde som robil osnovníka u doktora Siničáka. Keď som zložil advokátsku skúšku, tak som bol advokátom.
Akým prípadom ste sa venovali?
Tých bolo veľa a rôznych. Viete, vidiecki advokáti si nemohli tak vyberať, nemôžu sa tak diferencovať, že by sa venovali len určitému druhu obhajoby.
Uchoval sa vám v pamäti nejaký prípad človeka, ktorého ste zastupovali?
Ja som nikdy nejaké extrémne prípady nemal.
Aký prípad by ste nechceli zastupovať?
Také, ktoré boli vymyslené a nemali žiadny podklad.
Vedeli ste to hneď odhadnúť?
Bol som reálny človek.
Ako ste vedeli už na prvom stretnutí zistiť, že ten človek si vymýšľa?
Už podľa prednesu som vedel, či ide o neoprávnený nárok. Takého by som sa nikdy neujal.
Pôvodne ste odišli do dôchodku. Po páde komunizmu ste sa vrátili. Prečo?
Aj ako dôchodca som pracoval. Keď som mal 68 rokov, som síce odišiel do dôchodku, ale advokátsku činnosť som vykonával.
A dokedy ste pracovali?
Do deväťdesiatich rokov. Potom už klienti videli, že som starý a sprostý, tak sa na mňa neobracali. Videl som, že už je tá práca na ťarchu. Preto som sa toho zriekol.
Ako ste zvládali aj v takom pokročilom veku sledovať všetky legislatívne zmeny?
Čítať som vedel. Dostával som zbierku zákonov, oznámenia od advokátskej komory. Podľa toho som sa riadil.
Aj teraz sa o dianie v advokácii a justícii zaujímate?
Áno.
To vás ešte baví?
To je povaha.
Ako ste vnímali tie časté zmeny zákonov, ktoré prišli po roku 1989?
Život sa menil, zákony sa menili. Každý ich musí dodržiavať. Ja som sa podľa toho riadil.
Keď čítate dennú tlač, tak čítate aj články o súdoch a advokácii?
Celkom som sa ihneď izolovať nevedel, ale postupne môj záujem o zákony klesol.
Teraz mávajú advokáti obľúbené podniky, kde sa stretávajú. Aj vy ste sa takto zvykli stretávať s kolegami? Kde ste mali obľúbenú reštauráciu?
Vtedy to nebolo tak zvykom. Raz do roka bolo zhromaždenie, na ktorom som sa dozvedel o problémoch advokácie. Ja som si len robil svoju prácu.
Keď ste boli advokátom, ako vyzeral váš bežný deň?
O ôsmej ráno som išiel do kancelárie, vybavoval som agendu. Mal som spolupracovníčku, ktorej som nadiktoval to, čo bolo treba dať na súd a vždy obedňajšia prestávka bola dve hodiny. Robieval som do štvrtej alebo do piatej hodiny.
Koľko klientov ste zastupovali počas tých dlhých rokov?
Nepočítal som to. Mal som priemernú kanceláriu. Skromne som z toho vyžil, vychoval som dve deti.
Prípady ste si síce nemohli veľmi vyberať, ale venovali ste sa skôr len občianskemu právu. Trestné právo vás nikdy nelákalo?
Nie, veľmi ma nezaujímalo. Chrániť vinníkov bolo proti môjmu ponímaniu práva. Pomohol som tým ľuďom, ktorí boli slušní a zdraví. Prečo by som mal chrániť gaunerov?
Čo sa vám najviac páčilo na práci advokáta?
Keď som dosiahol nečakaný výsledok.
Čoskoro budete mať sto rokov. Ako sa dá dožiť takého vysokého veku?
Vždy som žil zdravým stredným tempom života, preto som dosiahol tento vek.
Okrem práce ste mali aj iné koníčky?
Do 68. roku som hrával tenis. Každý rok, neviem presne koľko hodín, ale skoro každé popoludnie od mája do konca októbra som hrával. Okrem toho som robieval výlety do hôr. Snažil som sa žiť zdravo.
A ako sa teraz udržiavate v kondícii?
Dávam si pozor na zdravie. Denne chodím dopoludnia aj popoludní von na čerstvú prechádzku aspoň na takú hodinu a pol. Okrem toho počúvam rádio a pozerám televízor. Čítať už dlho neviem, žiaľ, oči sa mi kazia.
Na čo sa rád v televízii pozeráte?
Vždy sa nájde niečo také, čo ma zaujíma. Väčšinou právnické veci alebo problémy, ktoré prináša život. Denne dvakrát, o dvanástej a večer o desiatej si vypočujem správy a z toho usudzujem, aký je celkový stav sveta.
Aký podľa vás je?
Nechcem kritizovať. Každý národ má vlastné problémy a nechcem do toho zasahovať.
Je teraz jednoduchší život, ako keď ste boli mladý vy?
Človek inak akceptuje veci v mladosti a inak v starobe. V starobe je už záujem podstatne nižší. Ide skôr o zdravie človeka.
Prekvapila vás cena od SAK?
Áno, pretože už dlho nie som členom komory. Ale prijal som ju s radosťou.
Čo by ste si priali k 100. narodeninám?
Nemám žiadne nároky na darček. Vždy som bol skromný.

Beata
Balogová
