Hviezdou v predvolebnej ruvačke, ale tiež pri povolebnom zostavovaní vlády, by sa mohol stať Ivan Gašparovič. Aj so svojou novou stranou s ozaj nápaditým názvom – Hnutie za demokraciu. Tej sa už dokonca podarilo v jednom prieskume voličských preferencií získať neuveriteľných deväť percent. Na nováčika na politickej scéne to nie je málo.
Samotný predseda HZD boduje dokonca viac. Posledný prieskum verejnej mienky z neho spravil tretieho najdôveryhodnejšieho politika. Dôvera voličov ku Gašparovičovi náhle narástla na dvojnásobok.
Po rokoch strávených v lone Mečiara mu stačilo len odísť z HZDS, výsledky sa dostavili samy. Bolo treba dezertovať zo zapáchajúceho hnutia a okrem nárastu dôvery na domácej scéne pravdepodobne odľahlo aj zahraničným investorom. Tí pred voľbami vďaka dezertérovi, ktorý môže oslabiť Mečiara, zrazu viac dôverujú slovenskej korune.
O dôveryhodnosť Ivana Gašparoviča sa však v skutočnosti postaral niekto iný – Vladimír Mečiar. Tak ako už pred rokmi vyrobil z kňažkovcov a moravčíkovcov demokratov len tým, že ho opustili, to isté sa dnes deje v prípade predsedu HZD.
Je tu len malý rozdiel. Gašparovič zutekal z HZDS až potom, čo z hnutia spolu s Mečiarom urobil polomafiánsku bandu, ktorá sa predstavila celému svetu takými hrubosťami, faulami a – prečo to nepovedať – svinstvami, že mnohí nielen tu, ale aj za hranicami zabudli v nemom úžase zavrieť ústa. Vďakabohu aspoň tam na to dodnes nezabudli.
Zato u nás ľudia stále radi podliehajú ilúziám. Dôkazom je samotný Gašparovič a to, že dvoma dôveryhodnejšími politikmi sú už len Mečiar s Ficom. Čo dodať? Snáď len, že získať si dôveru na Slovensku podľa normálnych pravidiel je takmer nemožné. Kritériá tejto spoločnosti sú pokrivené. Po jedenástich rokoch v HZDS by bol Gašparovič v zdravej spoločnosti skôr vnímaný ako nedôveryhodný. Útekom od Mečiara by sa z neho nemohol zrazu stať demokrat. Starého uja Gašparoviča novým trikom už totiž nikto nenaučí.
