Neziskovky varujú, že ochrana ľudských práv sa môže stať len formalitou.
BRATISLAVA. Nový začiatok, ktorý premiér Robert Fico ohlasoval aj vo vzťahoch s tretím sektorom, sa začína rozpačito.
Mimovládne organizácie sú znepokojené novelou kompetenčného zákona, ktorú vo štvrtok vláda prijala.
Prekáža im, že právomoci v oblastiach ľudských práv, národnostných menšín, rómskych komunít či rodovej rovnosti, ktoré doteraz koordinoval podpredseda vlády pre ľudské práva a menšiny, preberú viaceré ministerstvá.
Vláda nevyhovela požiadavkám 68 združení, ktoré upozorňovali na nesystémovosť kroku.
„Problematiku rozdrobia na rôzne inštitúcie, pričom žiadna nebude túto oblasť koordinovať. Vláda tak dáva najavo, čo si o ľudských právach myslí,“ vraví Laco Oravec z Nadácie M. Šimečku.
K. o. pre práva?
Ministerstvá
Čo majú riešiť
zahraničie – ľudské práva, vnútro – rómske dotácie, kultúra – kultúru menšín, splnomocnenec pre menšiny – práva menšín.
„Vláda sa touto novelou rozhodla zasadiť tvrdú ranu presadzovaniu a ochrane ľudských práv. Tie zrušením postu podpredsedu vlády strácajú svoju oporu na úrovni vlády,“ dodal Oravec.
„Vláda de facto zrušila svoju právne záväznú agendu, ktorú má napĺňať prierezovo a komplexne. Nepatrné zlomky z nej chaoticky a nesystémovo rozdrobila po niektorých rezortoch,“ kritizuje aj Šarlota Pufflerová, riaditeľka združenia Občan, demokracia a zodpovednosť.
„Tieto rezorty nemajú tieto problémy takmer vôbec v pôsobnosti,“ hovorí Pufflerová.
Ministerstvo zahraničných vecí sa napríklad dostane k agende ľudských práv.
Aktivisti sa obávajú, že agenda sa môže zúžiť iba na formálne dodržiavanie medzinárodných dohôd a kritiku ich porušovania vo svete.
Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák však o agendu ľudských práv stojí.
„Posilní sa tak aj naša vnútroštátna koordinačná úloha v tejto oblasti,“ napísala Renáta Goldírová z tlačového odboru ministerstva.
Na Rómov silovo
Absurdný je podľa Oravca aj presun dotácií na riešenie situácie Rómov pod ministerstvo vnútra.
„Tento silový rezort nikdy nepatril k hlavným hráčom pri presadzovaní integrácie rómskych komunít,“ vraví.
Zámer v pripomienkovom konaní zásadne kritizoval aj splnomocnenec vlády pre rómske komunity Miroslav Pollák, nepozdával sa ani ministerstvu vnútra.
„Dotácie pre rómske komunity sa podľa novely majú navyše oklieštiť iba na mimoriadne havarijné situácie, čím by vypadla podpora kultúrnych a vzdelávacích aktivít,“ varuje Pollák.
Z novely nie je jasné ani to, či pod ministerstvo prejde aj úrad splnomocnenca. Pollák sa chce ešte pokúsiť presadiť zmeny v parlamente.
Most pre menšiny
Pozícia sa nemusí zhoršiť pre ostatné národnostné menšiny, ktoré dostanú vlastného splnomocnenca. Smer teraz jeho právomoci dohaduje s Mostom-Hídom.
„Úrad splnomocnenca pre menšiny bude samostatným úradom so silnými právomocami a vlastným rozpočtom. Obsadí ho nominant Mosta-Hídu, jeho meno predstavíme 13. júna,“ povedala hovorkyňa vlády Beatrice Hudáková.
Hoci Most pôvodne presadzoval do tejto funkcie exposlanca Lászlóa Nagya, ktorého hlas sa objavil v odpočúvaných telefonátoch v korupčnej afére bývalého viceprimátora Košíc Eugena Čuňa, dnes o kandidátovi nehovorí jednoznačne.
„Teraz riešime štatút, o menách sa zatiaľ nehovorí,“ povedal predseda poslaneckého klubu Mosta-Hídu László Sólymos.
