BRATISLAVA. „V júni 1992 stále žili obe alternatívy - zachovanie ČSFR aj osamostatnenie Slovenska,“ spomína si dnes premiér a vtedajší poslanec SDĽ Robert Fico na voľby spred dvadsiatich rokov.
Konali sa 5. a 6. júna, na Slovensku v nich triumfovalo HZDS Vladimíra Mečiara, ktorý do volieb po odchode z VPN aktívne vyrazil s vlastnou stranou a už krátko po voľbách bolo zrejmé, že zachovať federáciu Česka a Slovenska nebude možné.
Mečiar, ktorý získal viac ako 37 percent a 74 poslaneckých mandátov, pritom krátko po voľbách tvrdil, že „samostatný slovenský štát nie je programovým cieľom HZDS“ a „my sme mandát na rozdelenie štátu nezískali“. Onedlho hovoril inak.
Už koncom júla slovenský premiér vyhlásil, že „nová politická reprezentácia, ktorá prišla po voľbách, už nemá vplyv na rozpad štátu“.
Oľga Keltošová, Mečiar, Milan Kňažko. FOTO – ARCHÍV TASR
Keltošovej spomienky
Do koalície si vtedy pribral Slovenskú národnú stranu, tá požadovala samostatné Slovensko. Do rokovaní o budúcom usporiadaní štátu s Václavom Klausom, suverénnym víťazom českých volieb, však SNS nepustil.
Vtedajšia blízka Mečiarova spolupracovníčka Oľga Keltošová spomína, že HZDS v tom čase hovorilo o konfederácii, prípadne o rovnocennom postavení v rámci federácie a tam to aj malo smerovať. Zlom podľa nej nastal až v auguste či v septembri – teda potom, čo v polovici júla slovenský parlament schválil Deklaráciu zvrchovanosti. „To už sa Čechom nepáčilo.“ Mečiarov postoj bol potom podľa nej ovplyvnený Čechmi.
Mečiar postupne začal presviedčať, že je to on, kto má hlavné zásluhy na vzniku samostatného Slovenska. Jedným z jeho prvých vysvetlení bolo, že „nechal českých politikov, aby nás donútili mať samostatnú republiku“.
„Pri všetkých rokovaniach, ktoré som so slovenskou stranou viedol, bol Mečiar stredovým elementom,“ opisuje teraz rozdelenie Václav Klaus.
Výročie rozpadu federácie a výročie Trianonu opäť pripomenuli naše historické mýty. Niektoré z nich zostávajú stále nebezpečné, myslí si Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Prišli ťažké roky
Čo po rozdelení federácie nasledovalo? Mečiarove sklony k autoritárstvu boli čoraz zrejmejšie, jeho vláda vydržala len do roku 1994. Slovensko malo veľké ekonomické problémy. V Česku naštartovali prvé reformy, u nás spustili klientelistickú privatizáciu.
„Ak by sme, nedajbože, museli ísť do predčasných volieb, tak aby sme boli takí silní, že prevalcujeme všetko... že to prevalcujeme, nech sa deje vôľa Božia, že sa do toho pustíme tak, ža sa potom budú všetci čudovať,“ povedal Mečiar rok a pol po voľbách pri svojom pamätnom prejave v Zlatej Idke v novembri 1993. Voľby v roku 1994 ešte jasne vyhral, každými ďalšími však slabol.
Dnes Mečiar s verejnosťou nekomunikuje, zatiaľ čo Václav Klaus je českým prezidentom.
Predvolebná kampaň nebola o samostatnosti
BRATISLAVA. Ekonomika, privatizácia, koniec komunizmu, vyrovnanie sa s ŠtB, transformácia buď šokom, alebo postupne.
To boli témy, na ktoré stavili v kampani politické strany. Popri týchto témach sa začali objavovať aj otázky práv národností.
Rozdelenie federácie otvorene žiadali len SNS, SKDH a niektoré malé extrémistické zoskupenia. Tieto strany dostali vo voľbách dohromady len niečo vyše jedenásť percent.
HZDS sa k téme vyjadrovalo zdržanlivo.
O niečo viac o federácii hovorila pravicová Občianska demokratická únia (ODÚ) a Klausova ODS, ktorá na Slovensku kandidovala s Demokratickou stranou.
Jediná úspešná ľavicová strana, SDĽ, išla do volieb s programom zameraným na sociálne oblasti.
(knm)
V politike zostali nemnohí
Z dvoch stoviek vrcholových politikov v nej po 20 rokoch zostal ani nie tucet.
BRATISLAVA. Boli priamo pri delení federácie, dnes sú takmer všetci na politickom dôchodku. Z bývalých poslancov HZDS, ktorí spolu s SNS priamo rozhodovali o konci spoločného štátu, zostala len hŕstka.
Najvyššie z nich to dotiahol Ivan Gašparovič. Prezidentom sa stal, až keď odišiel od Vladimíra Mečiara a najmä vďaka Smeru. Z vtedajšieho klubu HZDS je v politike už len súčasný starosta Petržalky Vladimír Bajan.
Europoslancami ešte zostávajú bývalý Mečiarov vicepremiér Sergej Kozlík a bývalý minister školstva Jaroslav Paška z SNS.
Politici z vtedajšej opozície sú na tom lepšie. V politike sú ešte Robert Fico, Milan Ftáčnik, Béla Bugár, Július Brocka, Mikuláš Dzurinda či Ján Figeľ a Pavol Hrušovský.
(knm)
Koniec ČSFR bol jasný hneď po voľbách
O voľbách 1992 a rozpade federácie hovorí vtedajší predseda SNS a neskorší minister Mečiarovej vlády ĽUDOVÍT ČERNÁK.
Tušili ste pred voľbami 1992 alebo tesne po nich, že sa začne Mečiarova éra, ktorý sa bude snažiť zavádzať autoritatívne metódy vládnutia?
„Voľby '92 boli veľmi emotívne a veľmi pekné. Charakteristické boli vysokou účasťou a veľkými stretnutiami s občanmi. Vytiahnite si bilbordy HZDS z týchto volieb a uvidíte, že Vladimíra Mečiara vtedy sprevádzalo veľké množstvo silných individualít a osobností. Vtedy nikto asi nerozmýšľal nad érou Mečiara. Tá sa potom zrodila vplyvom nejednoty v najsilnejšej vládnej strane a tlakom opozície, ktorá však tiež podliehala štiepeniu a kryštalizácii.“
Aký bol pred voľbami a tesne po nich podľa vašich vtedajších vedomostí názor Mečiara na rozdelenie ČSFR?
„V tom období som bol na mnohých stretnutiach, na ktorých som nadobudol presvedčenie, že Mečiarovým cieľom je zlepšiť pozíciu Slovenska na medzinárodnom poli, ale nechával si otvorené viaceré alternatívy, ako to dosiahnuť. Len jednoznačná požiadavka českej reprezentácie, buď funkčná federácia, alebo rozchod, ho nakoniec nasmerovala ne cestu samostatnosti Slovenska. Po rokoch si myslím, že to bolo správne a legitímne.“
V akom momente vám bolo jasné, že sa federácia rozdelí?
„Bolo mi to úplne jasné po prvom kole rokovaní o zostavení federálnej českoslovenkej vlády, do ktorej lídri nešli a obaja sa stali predsedami národných vlád.“
(knm)
Išlo to už k zániku
Výsledky volieb 1992 viedli nevyhnutne k zániku ČeskoSlovenska, hovorí historik MILAN ZEMKO.
Boli voľby v roku 1992 definitívnym krokom, ktorý rozdelil ČSFR?
„Bolo to pri rokovaniach po nich. Voľby však vytvorili základný politický rámec. Bol tak silno v neprospech pokračovania federácie, že rokovania museli nevyhnutne smerovať k dohode o zániku federácie.“
Tušili ste, že Mečiar bude mať autoritatívne sklony?
„Nikdy som mu nedôveroval. Ani vtedy, keď bol ešte vo Verejnosti proti násiliu. Niečo v tej povahe bolo, ale v tom čase to boli prvky, ktoré vyhovovali aj dosť početnému slovenskému voličstvu. V tom čase bol však pomerne autoritatívny aj Václav Klaus.“
(knm)
Beata
Balogová
