Radičovej vláda mala výjazd po povodniach a pre stretnutie so samosprávami.
BRATISLAVA. Kolóna limuzín, vítanie chlebom a soľou, podávanie rúk s voličmi a tri milióny eur na miestne projekty. Tak by dnes malo prebiehať výjazdové zasadnutie vlády v Poltári.
Spolu s jeho prvým kabinetom to bude dvadsiate zasadnutie vlády Roberta Fica mimo Bratislavy.
„V Poltári vláda - okrem prerozdelenia troch miliónov eur na viaceré menšie projekty - prerokuje konkrétne kroky smerujúce k začatiu výstavby rýchlostnej komunikácie Zvolen - Lučenec,“ odpovedala premiérova hovorkyňa Beatrice Hudáková.
Ministerstvo hospodárstva tiež dostane konkrétne pokyny zaoberať sa situáciou v sklárňach v Poltári, ktoré majú vážne problémy.
V okresoch Poltár, Revúca a Rimavská Sobota, ktorých sa výjazd týka, je nezamestnanosť od 26 do 34 percent.
Na západ jazdili málo
Za štyri roky prvej Ficovej vlády ministri jazdili hlavne do Banskobystrického, Nitrianskeho a Košického kraja. Iba raz rokovali v Trnavskom a Trenčianskom kraji. Teraz plánujú štyri výjazdy do roka.
Minister vnútra Robert Kaliňák vraví, že si každý člen vlády môže pozrieť „konkrétne veci, ktoré sa ho týkajú“.
Niektoré projekty odštartované na výjazdoch boli podľa neho úspešné. Ako príklad spomína niektoré úradovne jeho ministerstva, ktoré plánovali zrušiť, no po výjazdoch to nespravili.
Kaliňák bude mať osobitný program – chce na mieste hovoriť o tom, či v niektorých obciach nezvýšiť počet bezpečnostných zložiek.
Výjazdové zasadnutia však lákajú aj k ľúbivým sľubom. Banskej Štiavnici dal Fico v roku 2008 nádej, že by sa mohla stať mestom so špeciálnym statusom zabezpečujúcim nulové dane v cestovnom ruchu.
Nikdy sa to nestalo, premiér totiž dal ministrom úlohu preskúmať, či by to bolo v súlade s európskym právom.
SME požiadalo Úrad vlády o prehľad konkrétnych výsledkov výjazdov z rokov 2006 až 2010, odpoveď nedostalo.
Fico si však na výjazdy zvykol. Keď v roku 2011 zostavoval opozičnú tieňovú vládu, vravel, že bude veľmi akčná. „Nevylučujem ani výjazdové rokovania tohto kabinetu.“
Vláda Ivety Radičovej mala dve výjazdové zasadnutia – v Košiciach po povodniach a v Štrbe s predstaviteľmi miest a obcí.
„Výjazdové zasadnutie má zmysel, keď v regióne reálne niečo vyriešite, a nielen dáte prísľub a z riešení nič nie je,“ tvrdí expremiérka.
Výjazdy podľa nej ministri robia. „Otázka je, aká je ich pridaná hodnota, keď je v tom regióne celá vláda.“
Nezamestnanosť rástla
Poslanec SDKÚ Miroslav Beblavý na blogu v čase Ficovej vlády tvrdil, že „marketingovo orientované zasadnutia nezmenšujú regionálne rozdiely, skôr naopak“.
V okresoch, kde boli výjazdové zasadnutia, podľa Beblavého stúpla nezamestnanosť v priemere o 6,41 percenta.
„V ôsmich z deviatich navštívených okresov sa nezamestnanosť za obdobie od výjazdového zasadnutia vlády zvýšila rýchlejšie ako slovenský priemer.“
Pomoc ide bohatším
Prešovský a Banskobystrický kraj sú najchudobnejšie, štát si viac všíma tie rozvinuté.
BANSKÁ BYSTRICA. Znižovanie regionálnych rozdielov si do programov píšu všetky vlády. Nožnice regionálnych rozdielov sa však nezatvárajú, práve naopak.
Z čiastkových údajov vládnej správy, ktorú prerokujú v Poltári, a zo štúdie Prešovskej univerzity vyplýva, že štátna pomoc roky nesmeruje do Prešovského a Banskobystrického kraja, ktoré najviac zaostávajú.
Pavel Gavalec je primátor Poltára s asi 30-percentnou nezamestnanosťou. Za takmer päť rokov vo funkcii žiadnu štátnu pomoc nedostali. „Vyzerá to tak, že teraz sa to zmení,“ dúfa Gavalec.
Štúdia Reného Matloviča a Kvetoslavy Matlovičovej z Prešovskej univerzity o regionálnych rozdieloch ukazuje, že štátna pomoc smerovala v rokoch 2002 až 2010 prioritne do rozvinutých regiónov s výnimkou Bratislavy.
Prešovčania vychádzajú zo Správy o čerpaní štátnej pomoci (2011). Banskobystrický a Prešovský kraj dostali za osem rokov takmer 73 a 20 miliónov eur štátnej pomoci.
Dostali spolu menej ako Nitriansky aj Trenčiansky a približne trikrát menej ako Žilinský a Trnavský.
Jeden obyvateľ Prešovského kraja dostal od štátu za osem rokov približne 25 eur, Banskobystrického 111, ale Trnavského 551 a Žilinského 427 eur.
Podľa vládnej správy išli vlani dve tretiny z 352 miliónov eur štátnej pomoci do regiónov.
Hoci štátna pomoc medziročne klesla o vyše sto miliónov eur, do regiónov sa dostalo v porovnaní s rokom 2010 o 32 miliónov viac.
Efektívnosť investičných stimulov vo väzbe na regionálny rozvoj určuje počet skutočne vytvorených a udržaných pracovných miest k celkovej výške štátnej pomoci. Ministerstvo hospodárstva je jej najväčší poskytovateľ.
V Žilinskom kraji vytvorili 349 nových pracovných miest so štátnou pomocou takmer 65 miliónov eur.
V chudobnejšom Banskobystrickom kraji to bolo 86 pracovných miest s nákladmi menej ako desať miliónov eur.
Daniel Vražda
