V texte nájdete aj:
Starosta: Papierovanie je bez konca (rozhovor) >> Kažimír nechápe, ako si mamičky poradia >> Aká je najnezmyselnejšia byrokratická povinnosť (anketa) >> Podnikateľov zaťažujú poisťovne i daniari (rozhovor) >>
BRATISLAVA. Prvá vláda Roberta Fica sa v roku 2006 zaviazala „v maximálnej miere znížiť rozsah znepríjemňovania života občana byrokraciou“ a zvážiť prijatie zákona proti šikanovaniu občanov.
O štyri roky neskôr sľúbila vláda Ivety Radičovej znížiť administratívne a regulačné zaťaženie podnikania o viac než štvrtinu, zrušiť kolky a prinútiť pomalé úrady vracať poplatky.
Napriek tomu sa činnosť štátu mení len pomaly a podnikatelia, samosprávy aj obyčajní ľudia sa ďalej sťažujú na prehnanú byrokraciu. Zmeniť situáciu na úradoch sa preto chystá aj táto vláda.
Odstránia duplicity?
Pred voľbami hovorila o znižovaní byrokracie najmä SDKÚ. „Základný princíp je, aby občan odovzdal svoje údaje len raz a ostatné úrady si ich vymieňali,“ hovorí jej podpredseda Ivan Štefanec.
A minister financií Peter Kažimír s ním súhlasí. „Musíme odstrániť duplicitné predkladanie dokladov.“
Aj napriek vzácnej zhode pravice i ľavice Slovensko stále výrazne zaostáva v elektronizácii verejnej správy, ktorá má komunikáciu ľudí s úradmi výrazne zjednodušiť.
Veľmi nepomáha ani takmer miliarda eur, ktorú nám na informatizáciu spoločnosti na roky 2007 až 2013 vyčlenila Európska únia. Z tohto operačného programu čerpáme suverénne najmenej, dosiaľ sme dokázali využiť iba 12 percent.
„Bohužiaľ, prekliatie tejto krajiny je, že sme za posledných dvadsať rokov atomizovane preinvestovali stovky miliónov eur na informačné systémy, ktoré sú neprepojiteľné,“ priznáva Kažimír.
Superúrady
Veľa si vláda sľubuje aj od ďalšieho projektu, ktorým nadviazala na tú minulú. Minister vnútra Robert Kaliňák si osvojil analýzu predchodcu Daniela Lipšica (KDH) o zoštíhlení verejnej správy.
Do dvoch rokov plánuje zlúčiť väčšinu štátnych rozpočtových organizácií i orgánov miestnej štátnej správy. Zo stoviek úradov by tak mali zostať iba desiatky.
„Poltárčan by pritom nemal pri žiadnom úkone opustiť Poltár,“ sľubuje Kaliňák.
„To všetko má šetriť výdavky štátu a zlepšiť kontakt verejnosti so štátom,“ hovorí aj Kažimír. Úspora má podľa neho štátu priniesť až 700 miliónov eur.
Starosta: Papierovanie je bez konca
O skúsenostiach s byrokraciou hovorí starosta Dlhého Klčova ANDREJ KULIK.
Stretávate sa s byrokraciou?
„Je väčšia, ako som si dokázal predstaviť. Obce musia napríklad pri žiadostiach o eurofondy vypracovať vykonávacie projekty. Tie sú nehorázne drahé a keď projekt neuspeje, sú to vyhodené peniaze. Obce tak už prišli o milióny.“
Zarábajú na tom konzultantské firmy?
„Keď ešte stačilo predložiť zámer, dali sme si ho vypracovať na rekonštrukciu kultúrneho domu. Vyšlo nás to na 45-tisíc korún, projekt by stál 800- až 900-tisíc.“
A po získaní projektu?
„Aj na drobnú zmenu treba nekonečné papierovanie. Chcel som použiť pri zatepľovaní školy modernejšiu krytinu, ako bola v dva roky starom projekte. Hoci bola lacnejšia, musel som vypisovať nehorázne veľa dokladov.“
Je to len problém eurofondov?
„Je to problém pri akejkoľvek žiadosti, či žiadate peniaze na drobné obecné úpravy od ministerstva financií, alebo na verejno-prospešné práce od úradu práce. Všade treba dokladovať, či platíme do Sociálnej poisťovne, predložiť potvrdenia z daňového úradu, inšpektorátu práce. Prečo nestačí čestné vyhlásenie, ktoré si majú možnosť overiť? Všetko sú to štátne inštitúcie, je to taký problém, kliknúť si do systému?“
Vyžadujú úrady aj zbytočnosti?
„Minulý rok sme žiadali peniaze na kanalizáciu od envirofondu a neuspeli sme. Tento rok musíme na to isté opäť predložiť všetky doklady, hoci tam všetko majú. Čo s tým robia?“
Michal Piško
Kažimír nechápe, ako si mamičky poradia
Jednou zo situácií, keď treba navštíviť mnoho úradov a dať im rovnaké informácie, je narodenie dieťaťa.
BRATISLAVA. „Bol som šokovaný, keď sa narodila moja dcéra a behal som po úradoch,“ priznáva minister financií Peter Kažimír. „Nechápem, ako sú slobodné mamičky schopné vykonať úkony s niekoľkotýždňovým bábom. A už nehovorím o prístupe úradníkov.“
Rodičia musia navštíviť matriku v mieste nemocnice, aby si vyzdvihli rodný list, prihlásiť dieťa na trvalý pobyt a získať preukaz poistenca v zdravotnej poisťovni. Na Úrade práce a sociálnych vecí vybavia príspevok po narodení dieťaťa, do Sociálnej poisťovne musia ísť po dôchodkové poistenie.
Novorodenec
Kam treba ísť
matrika,
miestny úrad,
zdravotná poisťovňa,
úrad práce – pri narodení aj po 28 dňoch života,
Sociálna poisťovňa,
personálne oddelenie.
Ani to nie je koniec. V práci musia na personálnom oddelení dokladovať právo na daňový bonus. Keď sa dieťa dožije 28 dní, treba ísť po potvrdenie k lekárovi a opäť na Úrad práce.
„V 21. storočí ľudí prekvapuje, že úrady nie sú prepojené a mamičky, ktoré sú slobodné alebo ich muži pracujú na týždňovky, musia prispôsobovať dojčenie, spanie a prezliekanie novorodenca úradným hodinám,“ hovorí aj Soňa Holíková z Únie materských centier.
Zmenu dlhodobo sľubuje ministerstvo vnútra. Rodičom má uľaviť nový register fyzických osôb, kam budú mať prístup všetky úrady.
„Cieľom spustenia registra je, aby návšteva matriky bola jediným kontaktom občana s úradmi pri narodení dieťaťa,“ hovorí Ľubomíra Miklovičová z ministerstva. „Vďaka tomuto systému si všetky potrebné údaje bude môcť zistiť obec, Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ či daňový úrad.“
Register chce ministerstvo dokončiť do konca roka, kedy sa doň dostanú ďalšie úrady, záleží podľa Miklovičovej aj na ostatných ministerstvách.
Michal Piško
Anketa
Aká je najnezmyselnejšia byrokratická povinnosť, s ktorou sa stretávate pri svojej práci?
Karol Mičieta, rektor Univerzity Komenského
Vypĺňanie pracovných výkazov pri práci na európskych projektoch. Keď robíte na výskume, musíte dokladovať, že to robíte mimo pracovného času, presné hodiny a podobne. Takéto vypĺňanie považujem za úplne smiešne.
Juraj Lukáč, ochranárske združenie VLK
Daňový úrad od nás napríklad chcel, aby sme im pri položke stráženie orlích hniezd ukázali orly, ktoré odtiaľ vyleteli. Nedali si povedať, že to nie je jednoduché. Nekonečné problémy máme vždy, keď chceme vyhlásiť rezerváciu. Jazykovedná komisia nesúhlasila s názvom Vlčia, pretože tam podľa nich nežijú vlci. Pri rezervácii Rysia sme museli priložiť papier, že na tomto mieste sa rysy vyskytujú už od doby bronzovej.
Peter Kunder, Aliancia Fair-play
Jeden krásny moment nastal, keď jedna samospráva chcela od Zuzany Wienk potvrdenie o tom, že je oprávnená s nimi rokovať v mene našej aliancie. Takže si ho ako štatutárka vydala sama sebe.
Jozef Bendžala, šéf Zväzu hotelov a reštaurácií
Byrokracie je veľa. Ako najzbytočnejšie vnímam, že v hoteli alebo v stredisku musíte presne zapísať každú predanú fľašu alkoholu spolu s čiarovým kódom.
Soňa Pekarovičová, OZ Odyseus
Keď píšeme grantové žiadosti opakovane na tie isté inštitúcie, tak im vždy musíme dať tie isté doklady. Na niektorých ministerstvách majú za tých pätnásť rokov asi štyridsať kópií našich stanov, tridsať kópií našich dokladov o účte, a podobne. Absurdné je aj to, že musíme pri každom grante platiť kolky za potvrdenie, že nemáme dlhy v Sociálnej alebo v zdravotnej poisťovni. Vždy to treba priložiť nanovo.
Podnikateľov zaťažujú poisťovne i daniari
Na znížení byrokracie ušetria súkromník i štát, vraví šéf Podnikateľskej aliancie Slovenska ROBERT KIČINA.
Čo sú najväčšie byrokratické záťaže pre podnikateľov?
„Daňovo-odvodová agenda, kontakt s daňovými úradmi, Sociálnou poisťovňou, zdravotnými poisťovňami patria k byrokratickým povinnostiam. Pomerne rozsiahlo zamestnáva podnikateľov aj Štatistický úrad. Vyplýva to z jedinej veci, že napriek tomu, že je 21. storočie, tieto inštitúcie si nevedia posielať informácie.“
Nakoľko je to vážny problém?
„V našich prieskumoch sa byrokracia vždy objavuje na popredných miestach ako vážny problém podnikania. Podnikatelia sú na ňu citliví a očakávajú od vlády zlepšenie. Čo sa týka jednoduchosti podnikania, Slovensko je v rebríčkoch OECD na posledných miestach.“
Vznikajú byrokraciou podnikateľom škody?
„Podnikatelia musia venovať nadpriemerne veľa času riešeniu administratívnych požiadaviek a musia za to platiť zamestnancov. Sú to neproduktívne náklady, ktoré netvoria hodnoty.“
Môže jej zníženie znamenať úsporu aj pre štát?
„Znamenalo by to viac peňazí na strane príjmov, ľahšie by sa zakladali firmy a tvorili hodnoty. Ak by tu bolo viac firiem, ktoré by zamestnávali ľudí, nemusel by štát vynakladať toľko peňazí na rôzne dávky.“
Vidíte rozdiely v prístupe jednotlivých vlád?
„Aj nová vláda si v programovom vyhlásení dala zníženie administratívneho zaťaženia do popredia. Byrokracia nie je politicky rozdeľujúca téma, zaujímať by mala tak pravicu, ako ľavicu.“
Michal Piško
Beata
Balogová
