BRATISLAVA. Splnomocnenec vlády pre národnostné menšiny podľa navrhnutého štatútu bude monitorovať, analyzovať a vyhodnocovať dodržiavanie práv príslušníkov národnostných menšín.
Vláda by mala schváliť štatút splnomocnenca v stredu na základe dohody s opozičnou stranou Most-Híd.
Následne má na návrh tejto strany do funkcie vymenovať nového splnomocnenca, ktorým by mal byť bývalý poslanec László Nagy.
Splnomocnenec sa bude tiež podieľať na tvorbe monitorovacích správ k medzinárodným zmluvám, ktorými je Slovenská republika viazaná a upravujú práva národnostných menšín.
Splnomocnenec v rámci svojej pôsobnosti má plniť najmä funkciu gestora v dotačnom systéme Úradu vlády pri rozdeľovaní finančných prostriedkov na ochranu a podporu zachovania a rozvoja identity a kultúry národnostných menšín.
Stane sa predsedom výboru pre menšiny
Bude predsedať Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny. Má presadzovať posilnenie účasti príslušníkov národnostných menšín na riešení vecí verejných.
Predkladať má návrhy v rámci tvorby legislatívnych a nelegislatívnych opatrení, ktoré súvisia s výchovou a vzdelávaním príslušníkov národnostných menšín.
Jeho úlohou bude predkladať návrhy pre novú metodiku výučby slovenského jazyka príslušníkov národnostných menšín.
Návrh na vymenovanie splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny má vláda schváliť na základe programového vyhlásenia vlády.
V ňom sa v časti Postavenie menšín – trvalá súčasť modernej slovenskej spoločnosti uvádza, že vláda zriadi Úrad splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny a občiansku spoločnosť so zodpovedajúcimi koordinačnými a rozhodovacími právomocami.
Splnomocnenca má navrhovať a odvolávať predseda vlády a za svoju činnosť má zodpovedať vláde. Splnomocnenec bude pôsobiť v organizačnej štruktúre Úradu vlády.
Má sa zriadiť Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny, ktorý zabezpečuje činnosť splnomocnenca a je začlenený do organizačnej štruktúry úradu vlády.
Nagy je s kompetenciami spokojný
Štatút splnomocnenca stanovuje, že je to poradný a nie výkonný orgán vlády, a tak kompetencie, ktoré sa dostali do štatútu, sú podľa Lászlóa Nagya v poriadku a sú v súlade s možnosťami, ktoré dáva funkcia splnomocnenca.
“V štatúte nič iné nie je ako to, čo je v kompetenčnom zákone, ktorý je prijatý vládou, len je to rozmenené na drobné. Z kompetenčného zákona vyplýva, že kompetencie podpredsedu vlády pre národnostné menšiny prechádzajú na niekoľko rezortov,“ povedal s tým, že na splnomocnenca pre národnostné menšiny prechádzajú kompetencie v oblasti kultúry národnostných menšín a ich právneho postavenia.
Štatút teda zodpovedá tomu, čo je v kompetenčnom zákone. „Z tohto hľadiska som spokojný,“ povedal Nagy.
V štatúte zatiaľ chýba oblasť implementácie zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Dôvodom je podľa Nagya fakt, že kompetenčný zákon ešte nevstúpil do platnosti. Stane sa tak k 1. septembru.
„Z hľadiska legislatívneho procesu nebolo do štatútu možné uviesť to, čo ešte neplatí. To bude doplnené. Platí džentlmenská dohoda, že keď to bude legislatívne možné, dôjde k zmene v štatúte,“ povedal.
Nagy upozornil, že v programovom vyhlásení vlády je napísané, že vláda chce zachovať status quo, čiže nezmenené právne postavenie národnostných menšín.
„To je minimálny program. Ak vláda nebude uberať z týchto práv a podmienok života národností, bude to v poriadku,“ povedal s tým, že status quo ako filozofia nie je udržateľná dlho, pretože spoločnosť sa vyvíja a objavujú sa nové javy a nové problémy.
„Ak zostaneme pri súčasnom právnom stave a neriešení praktických problémov, tak status quo nemôže dlho vydržať. Pokiaľ vláda však bude ochotná dodržať tento minimálny program, národnostné menšiny nemusia mať obavu,“ dodal.
Nagy sa spomína ako kandidát Mosta-Híd na funkciu splnomocnenca.
„Most-Híd sa ešte nerozhodol, čakáme na ukončenie pripomienkovacieho procesu. Ak všetko zostane v štatúte tak, ako to vyzerá, potom sa strana rozhodne a oznámi svojho kandidáta,“ povedal.
SMK: Splnomocnenec je len figúrkou
Strana maďarskej koalície vníma podľa predsedu strany Józsefa Berényiho splnomocnenca vlády ako figurínu vo vitríne.
Ako povedal pre agentúru SITA Berényi, SMK sformulovala viacero pripomienok k návrhu štatútu, ktoré listom pošle aj premiérovi Robertovi Ficovi a vedúcemu úradu vlády Igorovi Federičovi s výzvou, aby zobrali do úvahy názor strany, ktorá zastáva záujmy 110-tisíc Maďarov žijúcich na Slovensku.
V záujme budúcnosti maďarskej komunity na Slovensku je podľa Berényiho potrebná čo najsilnejšia, zásadová, moci sa nepoddávajúca obhajoba záujmov menšín a nie bezzubý lev za mrežami, ktorého sa dá ukazovať svetu ako zachovanie statusu quo.
„Hlavne vtedy, keď je status quo porušené už zrušením postu podpredsedu vlády pre menšiny,“ zdôraznil Berényi.
Podľa SMK v štatúte chýba právomoc na samostatné vypracovanie návrhu zákona.
Berényi upozornil, že právomoci uplatňovania záujmov menšín prejdú na Úrad vlády a splnomocnenec vlády je pre menšiny len poradným orgánom.
Z toho vyplývajú v súvislosti s kompetenčným zákonom aj konkrétne negatívne dôsledky tohto kroku pre Maďarov žijúcich na Slovensku.
„Splnomocnenec vlády bude môcť len nepriamo dohliadať na práva vyplývajúce zo zákona o používaní jazykov národnostných menšín. O finančnej pokute za ich prípadné porušenie nerozhodne splnomocnenec vlády, ale slovenská vláda,“ povedal Berényi.
Zároveň upozornil, že metodickú a odbornú pomoc pri uplatňovaní zákona o používaní jazykov národnostných menšín, ako je napríklad preloženie formulárov do maďarského jazyka, kompetenčný zákon presunul do kompetencie úradu vlády, pričom na uplatnenie tejto kompetencie splnomocnenec vlády nemá priamy dosah.
„Jedinou vážnou právomocou ochudobneného splnomocnenca vlády je dohľad nad peňažným balíkom na financovanie menšinovej kultúry, čo je nepochybne dôležitým kritériom pri obsadení pozície splnomocnenca vlády,“ dodal Berényi.
Politológ hovorí o možných výhodách pre Maďarov
Ak bude úrad nového splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny fungovať optimálne, môže to byť podľa politológa Ábela Ravasza pre maďarskú menšinu výhodné, nielen dostačujúce.
Ako však povedal pre agentúru SITA, dnes nikto nevie, ako vláda bude vnímať návrhy splnomocnenca.
„Keď ich bude vnímať s rezervou, môžu nastať problémy,“ konštatoval s tým, že v takom prípade by boli možnosti nového splnomocnenca len symbolické, pretože nemá kontrolu nad procesmi, ako mal úrad vicepremiéra v minulom volebnom období.
Úrad splnomocnenca a bývalý úrad podpredsedu vlády majú podľa Ravasza viaceré podobné kompetencie, ale aj rozdiely.
„Najväčším rozdielom je to, že úrad splnomocnenca bude patriť do organizačnej štruktúry úradu vlády, teda pod Igora Federiča. To je značný rozdiel. Sú v tom negatíva aj pozitíva,“ povedal.
Počas existencie úradu vicepremiéra pre národnostné menšiny totiž on sám mohol priamo predkladať svoje návrhy do vlády a bol priamo zodpovedný za legislatívne procesy.
„Nový splnomocnenec bude pracovať len cez úrad vlády, teda môže dôjsť k zmenám, nemusia sa uplatniť všetky jeho pripomienky,“ povedal.
Môžu tam byť podľa Ravasza aj pozitíva, ktoré vidí napríklad v tom, že vo vláde nebude menšinové otázky zastupovať splnomocnenec, ale úrad vlády.
