Poznáte nejakých homosexuálov?
„Môžem povedať, že som poznal v minulosti na Slovensku. A v súčasnosti poznám v zahraničí.“
Aj osobne?
„Aj osobne poznám veľmi vzdelaného intelektuála, veľmi úspešného a angažovaného kňaza.“
Rozprávali ste sa s ním o tom? Vyčítali ste mu to alebo jeho orientáciu rešpektujete?
„Keď som sa o tom po rokoch dozvedel, nikdy to nebola pre mňa nijaká dominantná téma. Nejako sme sa k tomu nevracali, nepotrebovali sme sa k tomu vyjadrovať. Lebo on to bral, ako jeho osobný štýl života, súkromie. Tento jeho privátny postoj a život nikdy nezasahoval do toho, čo robil.“
Zobrali ste teda jeho orientáciu na vedomie?
„Zobral som to na vedomie. Nenapadlo mi niečo mu v tom vyčítať. Niečo mu zazlievať. Čo jemu bolo sväté a o čo sa snaží doteraz a robí a ako sa teologicky vyjadruje, v tom, ako chápe existenčné otázky a odpovede, v tom sme úplne za jedno.“
Je medzi kňazmi, respektíve veriacimi veľa homosexuálov alebo je to skôr výnimka?
„To sú relatívne pojmy - veľa alebo výnimka. Niektoré štatistiky hovoria o dosť veľkom počte aj medzi kňazmi. Kto ako to dáva najavo, ako to prežíva, ako to zverejňuje, to vám neviem povedať. Ale isteže sa nájdu a sú takí.“
Aké bolo číslo podielu homosexuálov medzi kňazmi v tej štatistike?
„Číslo vám neviem povedať. Poznáme štatistiky, koľkí kňazi sa oženili alebo vystúpili, ale nemáme štatistiky koľkí kňazi tajne udržujú nejaké kontakty. To isté máte asi aj s homosexuálmi. Možno sú čísla zverejnené, že koľkí preto museli odísť a museli opustiť niektoré miesta.“
Poslanec Štefan Kuffa (OĽaNO) označil homosexuálov za chorých a homosexualitu za duševnú chorobu. Ako vnímate tieto vyjadrenia? Sú homosexuáli podľa vás chorí ľudia?
„Ja by som nepovedal, že homosexuáli sú chorí ľudia. Neviem, či sa v tom dnes jednoznačne vyznáme. Či všetci vedia povedať, ako to je. Ja som ešte na to nepočul nejakú jednoznačnú odpoveď. Niektorí hovoria, že je to dôsledok genetiky, iní, že výchovy a spoločnosti, v ktorej žijú. Ale neviem, žeby niekto poznal na to jednoznačnú odpoveď. Že sú to dispozície a vlastnosti niektorých ľudí, tak to je fakt.“
Máte názor na to, čo je homosexualita?
„Myslím si, že sú to také vnútorné dispozície, ktoré človek nejako získa, nejako k nim príde. Objaví, že má takéto sklony v sebe. Neviem, ako sa dá povedať, že samotný tento sklon je v osobe a v osobnosti, taký silný, že sa musí podľa neho zariadiť, že je neschopný iných vzťahov.“
Do akej úrovne dokážete homosexuálov a homosexualitu tolerovať?
„Myslím si, že by som to vedel a viem tolerovať, tak ako v prípade toho môjho kolegu, ktorý to zaradil do svojho súkromia. Ktorý nechce meniť ani štruktúry spoločnosti, ani politiku a už vôbec nie nabúrať klasickú rodinu.“
Predpokladám teda, že ste proti registrovaným partnerstvám homosexuálov.
„Ak sa tým registrovaným partnerstvom bude sledovať len to, že majú úrady o nich vedieť, tak si myslím, že to nemusí byť nič zlé. Kým za tým nebudú sledovať náhradu klasickej rodiny.“
Ohrozujú homosexuáli tradičnú rodinu?
„Myslím si, že nemôžu ohroziť, lebo tradičná rodina tu vždy bola a zaručene aj bude. A spojenie muža a ženy nemôže nikto nahradiť. Oni (homosexuáli) to neohrozujú. To si len my myslíme. Bojíme sa možno o budúcu generáciu alebo súčasnú, aby nejako tak nezačali zmýšľať na svoju vlastnú škodu. Lebo perspektívu rodiny v takýchto spoločnostiach nevidím.“
Výkonný sekretár KBS Anton Ziolkovský vo štvrtok pre agentúru SITA povedal, že homosexuálne úkony sú svojou vnútornou povahou nezriadené. Ako by ste to preložili obyčajnému človekovi? Súhlasíte s ním?
„Ja by som sa trochu vyhol tomu morálnemu aspektu a vyhodnocovaniu takéhoto postoja. Tam by som bol naozaj trocha skromný. Nechal by som to na vyhodnocovanie také intímne, súkromné jednotlivých ľudí. Nedá sa nič paušalizovať. Nemôžem na všetkých povedať, že je to všetko nezriadené. Lebo je to oveľa zložitejšie, ako sa my o tom takto bavíme. Asi sa to takto jednoducho nedá ani schváliť, ani zamietnuť.“
Dispozíciu k homosexualite vnímate so znamienkom plus, mínus alebo neutrálnu?
"Pre mňa je dôležité, ako sa k tomu postaví ten človek. Samotné, že niečo má a niečo dostal, je mimo tohto posudzovania.“
Ak chce žiť homosexuál v súlade s vierou, ako sa má správať?
„V prvom rade, ak je katolík, tak by to nemal predkladať ako katolícku normu. Po druhé, ak niečo nevládze riešiť a keď sa o niečo usiluje, tak to musí v nejakom internom fóre s niekým, nejakým kňazom riešiť.“
Mal by to v sebe potláčať?
„Nehovorím, že by to mal potláčať. Hovorím o tom, že všetko sa dá kultivovať. Aj heterosexuálne vzťahy treba kultivovať. Tiež nemôžeme povedať: Žime si podľa toho, ako mi to príde na chuť. Proti tomu sa každá seriózna a vyspelá spoločnosť trochu bráni.“
Ako sa má zachovať rodič, ktorému dieťa oznámi, že ho priťahuje rovnaké pohlavie?
„Iste by som mu povedal, že ľudí musíme mať radi, všetkých. Najviac tých, ktorí to potrebujú a majú problémy. O týchto otázkach by som otvorene rozprával, aby som sledoval dobro jeho a dobro jeho najbližších.“
V sobotu bude Dúhový pochod. Cirkev sa už k nemu vyjadrila. Prečo sa však neohradzuje aj proti iným pochodom, napríklad kotlebovcov?
„Myslím si, že cirkev má právo a povinnosť sa vyjadrovať ku všetkému, keď má hlásať evanjelium alebo radostnú zvesť, ako to my hovoríme. Tá sa týka každej oblasti nášho života. Lenže to, že sa nevyjadrujeme jej príliš nezazlievam, pretože všetci sme tu deti postsocialistického sveta. Štyridsať rokov jednoducho nemôžeme škrtnúť. Bola to veľká pauza harmonického vývoja spoločnosti. A na to si asi musíme ešte počkať, aby sa ľudia nášho národa naučili, kresťania naučili nielen angažovať, ale aj vyjadrovať k mnohým otázkam. Mali sme to zakázané.“
V Moskve v piatok zakázali pochod gejov a lesbičiek na sto rokov. Čo si o tom myslíte?
„Myslím si, že násilím sa veľa nedosiahne. Sme proti každej diktatúre, tak diktatúru nebudeme podporovať. Tam nie som za nejakú slepú poslušnosť, ale ani tu nie som za to, aby nás niekto manipuloval len preto, že niekto ide do ulíc.“
Čo si myslíte o ľuďoch, ktorí budú v Bratislave pochodovať?
„Som presvedčený, že asi menšina nie je o tom až tak presvedčená. A väčšina je tých, ktorí sa na to dali nahovoriť, lebo im to je sympatické.“
Čo by ste odkázali podporovateľom Dúhového pochodu?
„Ja by som im radil, aby si to nechali troška do takých súkromnejších kuloárov. Skôr do tej roviny osobného postoja. S ktorým sa každý musí trápiť, ale nemusí tým zaťažovať celú spoločnosť.“
Beata
Balogová
