Ostatní si protokoly, ktoré musia byť podpísané do konca augusta, prevzali a podľa vyjadrenia prednostu Okresného úradu Košice okolie Ľuboša Pastora ich odovzdajú počas budúceho týždňa.
V okrese, ktorý je počtom 113 obcí najväčší na Slovensku a po Levickom druhý najväčší rozlohou, je 96 materských a 72 základných škôl, z toho 39 malotriednych. Pastor pre TASR ďalej konštatoval, že v súvislosti s presunom kompetencií a uzatváraním delimitačných protokolov neočakáva problémy. Niektorí starostovia malých obcí však už avizovali, že počas nadchádzajúceho školského roka pravdepodobne požiadajú o vyradenie svojich materských škôl zo siete. "Detí je málo a prevádzkové náklady vysoké," priblížil ich argumenty Pastor. "Tam, kde je malá pôrodnosť a málopočetné ročníky detí, nie je existencia školských zariadení z ekonomického hľadiska ani pri najlepšej vôli udržateľná," dodal.
Iná je však situácia v obciach s vysokým zastúpením rómskeho obyvateľstva. Tam skôr hrozí viaczmenná prevádzka. Príkladom je ZŠ v Kecerovciach, obci vzdialenej od Košíc necelých 20 km. Už niekoľko rokov tam vyučujú na dve zmeny a hrozí zavedenie tretej. Podľa demografického vývoja sa totiž v najbližších rokoch počet tamojších prváčikov zdvojnásobí, pričom škola kapacitne nestačí už dnes.
Kecerovskú ZŠ postavili v roku 1962 ako spádovú pre sedem ďalších okolitých obcí s kapacitou 15 tried. V súčasnosti ich má 30 s vyše 600 žiakmi, na učebne museli prebudovať aj chodby a zrušiť všetky špeciálne učebne. Žiaci nemajú k dispozícii telocvičňu ani jedáleň, hoci väčšina z nich pochádza zo znevýhodneného sociokultúrneho prostredia. Kecerovce síce nie sú "na očiach" tak ako košický Luník 9, ale aj tam bude podľa Pastora nevyhnutné rozšíriť kapacitu výstavbou novej učebňovej časti. "Zvlášť pri rómskej komunite si treba uvedomiť, že ak deti nebudú môcť navštevovať školu v mieste bydliska, od rodičov nedostanú peniaze na cestu a hrozí, že sa nebudú vzdelávať vôbec," upozornil.
