BRATISLAVA. Slovensko bude mať v Európskom súde pre ľudské práva sudcov ad hoc, o ktorých štrasburský súd žiadal už v apríli 2010. Vláda odobrila trojicu sudkýň - Eva Styková, Jana Baricová a Jana Zemková.
Rovnaké mená navrhovala súdna rada už za bývalej vlády, ale vtedy predseda rady Štefan Harabin s návrhom nepochodil.
V septembri 2010 vláda návrh neodsúhlasila, zablokoval ho vtedajší minister vnútra Daniel Lipšic. Argumentoval tým, že navrhované kandidátky podali tzv. diskriminačné žaloby.
"To ja považujem za nielen nezákonné, ale aj nemorálne, a preto podľa mojej mienky nemajú prečo zastupovať Slovenskú republiku,“ zdôvodnil svoj postoj 13. septembra 2010 po rokovaní vlády.
Lipšic pôvodne hovoril o tom, že diskriminačnú žalobu si okrem Baricovej a Zemkovej podala aj Styková. To však nebola pravda - sudkyni Stykovej sa Lipšic ospravedlnil.
Diskriminačné žaloby si podali stovky sudcov pre údajnú diskrimináciu v súvislosti s nižšími platmi, ako dostávali ich kolegovia na špeciálnom súde.
Kritika Radičovej vlády
Podľa Harabina je smiešne, že si vláda osobovala politický výber, keď kompetencia vyberať ad hoc sudcov je zákonom daná súdnej rade.
„Na to doplatila Slovenská republika, takmer dva roky sme nemali ad hoc sudcu. To znamená, že do tretej sekcie štrasburského súdu miesto nášho sudcu, pokiaľ bol vylúčený pre námietky alebo iný dôvod, išiel iný sudca členského štátu rady Európy, hoci tam naši sudcovia mohli naberať skúsenosti,“ povedal po prerokovaní návrhu vládou Harabin. Podľa neho je to mimoriadna hanba pre Slovensko.
Premiér Fico konštatoval, že súčasná vláda akceptuje zákonné právomoci súdnej rady, ktorá návrh predložila. Myslí si, že nie je správne, ak vláda zasahuje do právomocí súdnej rady.
„Toto nie je náš biznis. Toto je jednoducho právomoc súdnej rady. My sme v tomto prípade len poštári,“ povedal premiér.
Ad hoc sudca je akoby náhradníkom za slovenského sudcu štrasburského súdu, v súčasnosti ich nemáme.
Nahradil by ho vtedy, ak by sa sudca napríklad nemohol zúčastniť na prerokúvaní prípadu súvisiaceho so SR, alebo by sa z neho vylúčil pre zaujatosť - platilo by to len pre daný konkrétny prípad.
Diskriminačné spory vyhrali
Sudkyňa Baricová z najvyššieho súdu považuje funkciu ad hoc sudcu ESĽP za veľkú poctu, ktorá prináša česť reprezentovať krajinu na medzinárodnom poli.
"Je to honor a ocenenie doterajšej práce, aj keď ku skutočnému naplneniu tejto funkcie nemusí dôjsť," povedala Baricová pre agentúru SITA. Svoj diskriminačný spor, podobne ako jej kolegyňa, už právoplatne vyhrala. Peňažné plnenie si však Baricová nebude vymáhať, podľa jej slov išlo o morálnu satisfakciu.
Tajomník Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu požiadal o predloženie zoznamu troch až piatich mien ad hoc sudcov za SR listom zo 7. apríla 2010.
Súdna rada na zasadnutí 15. júna 2010 schválila návrhy kandidátov na túto funkciu a predložila ich na rokovanie vlády.
Exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská 23. septembra 2010 oznámila, že vláda neschválila návrh súdnej rady a požiadala predsedu rady Harabina o uskutočnenie nových volieb, 15. novembra 2010 opäť schválila návrh na funkciu ad hoc sudcov do Európskeho súdu pre ľudské práva s rovnakými menami sudkýň.
Bývalá vláda však vtedy návrh znova už neprerokovala.
Harabin by chcel vyberať aj ústavných sudcov
Štefan Harabin si myslí, že keď súdna rada vyberá a vláde predkladá návrhy kandidátov na sudcov, ktorí by mali pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodných súdnych orgánoch, mala by mať aj ďalšiu kompetenciu.
"Ja preto navrhujem aj do budúcnosti, aby výber sudcov aj napríklad pre ústavný súd bol daný do kompetencie súdnej rady," povedal Harabin.
Premiér Robert Fico v reakcii na túto úvahu poznamenal, že by si to vyžiadalo zmenu ústavy.
"Ale my sme naozaj v týchto rozmeroch neuvažovali a zatiaľ si myslím, že platí právna úprava, ktorú mienime rešpektovať do bodky," dodal Fico.
Ústavný súd sa skladá z trinástich sudcov. Tých vymenúva prezident na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na funkčné obdobie dvanásť rokov.
Parlament navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident vymenovať.
Za sudcu ústavného súdu môže byť vymenovaný občan SR, ktorý je voliteľný do NR SR, dosiahol vek 40 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní.
Tá istá osoba nemôže byť opakovane vymenovaná za sudcu ústavného súdu. Sudca ústavného súdu sa ujíma svojej funkcie zložením sľubu do rúk prezidenta.
