Úspešnejšie ako násilná snaha vysťahovať Rómov z osád na cudzom majetku sa ukazuje šikovnosť obcí ich majetkovo vyrovnať.
BRATISLAVA. Viacerí starostovia obcí s rómskou osadou sa obávajú, že k nim zavíta Marián Kotleba, získa si sympatie niektorých vlastníkov a odpredajú mu pozemky, na ktorých stoja načierno postavené domy Rómov.
Riešením pritom môže byť dohoda s Rómami, hovorí skúsenosť starostov, ktorí už kúpili pozemky pre obec. Umožnilo im to priviesť hoci aj k nelegálnym osadám vodovod, cestu či elektrinu.
Extrémisti pod hradom
Združenie Upratať a užívať pod Krásnou Hôrkou Mariána Kotlebu združuje nahnevaných vlastníkov pôdy pod osadou. Kotlebovi sa pod vyhoretým hradom podarilo získať časť pozemkov, na ktorých stojí rómska osada.
Tamojší starosta Peter Bollo (Most-Híd) do problému s pozemkami pod osadou zasahovať nechce a očakáva, že príde „pomoc zhora“. Jeho návrhy doteraz Rómovia odmietali. „Súkromné vlastníctvo je súkromné vlastníctvo,“ hovorí teraz. Rómovia si podľa neho musia vyrovnať pozemky sami.
„V tomto prípade sa ukazuje, že obec nie je veľmi ochotná situáciu posunúť dopredu. Majiteľov nevyrovnaných pozemkov nechala napospas extrémistickým riešeniam namiesto toho, aby pozemky vykúpila a potom odpredala Rómom,“ hovorí splnomocnenec vlády pre rómske komunity Miroslav Pollák.
Obcí, ktoré pomáhajú vysporiadať pozemky s domami Rómov, pribúda. Zväčša tam, kde sú iniciatívni starosta aj poslanci, hovorí Pollák.
Ani výkup nejde ľahko
V spišskej obci Bystrany to skúsili inak a 95 percent pozemkov, na ktorých stojí osada, je vo vlastníctve Rómov.
Dve tretiny obyvateľov obce sú Rómovia. Súkromné pozemky pomohol vykúpiť starosta za okrúhlym stolom.
„Nie všetci obyvatelia chcú pozemky odpredať. Sú apriori proti len preto, že ide o Rómov,“ hovorí zasa starosta Rudnian Miroslav Blišťan.
Starostka neďalekej spišskej dediny sa sťažuje, že niektorí majitelia žiadajú za pozemky priveľa. „Chcú zbohatnúť a požadujú cenu ako za stavebné parcely. Vraj keď už tam stoja domy, tak je to stavebný pozemok,“ hovorí. Meno obce nechce zverejniť. Obáva sa, že kšeftári by sa dohodli s Kotlebom.
Starostovia nemôžu bez vyrovnaných pozemkov stavať komunitné centrum či nájomné byty, hovorí Marek Hojsík, bývalý šéf Fondu sociálneho rozvoja. Pozemky v osadách zväčša vlastnia drobní majitelia, štát, cirkev, obec i nezistení vlastníci.
Splnomocnenec Pollák hovorí, že desiatky obcí, kde sa podarilo vyrovnať pozemky pod osadami, teraz rýchlejšie napredujú v komunitnej práci s Rómami a zlepšili sa aj vzťahy s obyvateľmi.
Ide to aj pri múre
Jedným z úspešných príkladov sú Ostrovany, ktoré sa preslávili múrom oddeľujúcim „dedinčanov“ od „osadníkov“. Časť pôdy patrila cirkvi, ktorá ju nemôže predať, preto ju obec vymenila a odpredala Rómom.
Pollák hovorí, že starostovia sa nevyhnú zodpovednosti. „Obec zaväzuje zákonná starostlivosť o deti či európska legislatíva, podľa ktorej nie je také jednoduché obyvateľov vyhodiť z pozemku.“
Nagy verí, že Smer už myslí ináč
Splnomocnencom vlády pre menšiny je LÁSZLÓ NAGY z Mosta-Híd, na vláde bude mať svoj úrad.
Prečo opozičný politik prijme pozíciu splnomocnenca od Smeru?
„V každej situácii treba hľadať východisko. Most-Híd to vyhodnotil ako možnosť ochraniť súčasný štandard postavenia národnostných menšín. Chápali sme to ako kontrolnú funkciu, ako sú ďalšie opozičné funkcie, napríklad ombudsman.“
Menšiny sú skoro vždy témou, ktorá berie politické body. Neskončí sa to tak, že keď bude napätie, tak vás Smer označí za vinníkov?
„Situácia je odlišná v porovnaní s prvou Ficovou vládou, ktorá pracovala v tejto oblasti pod tlakom SNS a HZDS. Momentálne je celá zodpovednosť na Smere, ktorý deklaroval európsky štandard. Vidím významnú zmenu v pozíciach, ale i v politike Smeru. Ponuka pre nás je signál, že dochádza k zmene myslenia strany i vlády. Zodpovednosť je predovšetkým na pleciach vlády, nie mojich.“
Stali ste sa súčasťou vlády. Ste vládnym splnomocnencom.
„Áno, to som. Môžeme špekulovať o negatívnom scenári. Ja o ňom však zatiaľ neuvažujem.“
Kde beriete istotu, že to tak bude štyri roky?
„Ak by sa zmenili predvsazatia premiéra, tak musím ja alebo Most vyvodiť voči Smeru konzekvencie. Nebudem splnomocnencom za každú cenu.“
Budete splnomocnencom aj rómskej menšiny, keď existuje splnomocnenec pre rómske komunity?
„Splnomocnenec je splnomocnencom pre všetky národnosti vrátane Rómov. Beriem to vážne. V mojom úrade budú pracovať predstavitelia najväčších menšín. Budem pôsobiť v oblastiach kultúry menšín a ich postavenia. Druhý splnomocnenec rieši najmä sociálne otázky marginalizovaných rómskych skupín, nie celej menšiny.“
Aké sú vaše predpoklady zastupovať menšiny?
„Jedenásť rokov som bol predsedom ľudskoprávneho výboru.“
Kedy a kde ste boli naposledy v osade?
„Pred dvomi rokmi s poslancami a funkcionármi Mosta-Híd na Spiši a v Prešovskom kraji.“
A v ktorej ste teda boli?
„Neviem. Môžem sa pozrieť do zápiskov. Mapovali sme problémy osád a hľadali sme spolupracovníkov.“
Starostovia sa dlhé roky trápia s legalizáciou osád. Čo by ste im poradili?
„Vysporiadať pozemky a nelegálne stavby. Keď obec nemá prostriedky, tak štát má pomôcť, aby majitelia neťahali za kratší koniec.“
Ján Glovičko
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
