BRATISLAVA. Bývalý nominanti KDH v železničnej spoločnosti ZSSK Pavol Kravec a Pavol Tarcala vrátia tzv. zlaté padáky, ktoré im boli vyplatené po ich odchode z funkcií. Po takmer trojhodinovom mimoriadnom rokovaní Predsedníctva KDH to na dnešnej tlačovej konferencii vyhlásil líder hnutia Ján Figeľ.
Zároveň oznámil, že obaja dnešným dňom ukončili svoje členstvo v KDH, aby nepoškodzovali jeho dobré meno. "Toto gesto je bezprecedentné vo svojom obsahu a je príkladom pre mnohých iných, ktorých sa to týka," vyhlásil Figeľ.
Kravec ako bývalý šéf Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) dostal odmenu takmer 170.000 eur. Tarcala si ako člen predstavenstva odniesol vyše 100.000 eur.
Figeľ vyzval aj ďalších
Figeľ zároveň vyzval na vrátenie peňazí aj ďalších bývalých riadiacich pracovníkov, ktorí dostali takéto neprimerané odmeny. "Žiadame predsedu vlády SR Roberta Fica, aby zverejnil údaje o odmenách v štátnych podnikoch resp. akciových spoločnostiach s majoritnou účasťou štátu za posledných desať rokov," povedal šéf KDH.
Líder hnutia zdôraznil, že jeho dôveru sklamali ľudia, ktorým dôveroval. "V rezorte dopravy sa však urobilo toľko za rok a pol, ako za celé dlhé roky nie. Ja osobne som nepodpísal žiadnu konkrétnu čiastku, iba v prípade Slovenskej pošty to bol súhlas s kritériami rok vopred. Zodpovednosť cítim každý deň a som presvedčený, že kto chce vidieť ovocie, tak ho vidí," povedal.
To, že k vráteniu peňazí dochádza až po tlaku verejnosti, komentoval Figeľ slovami, že je to napriek tomu pozitívny príklad konania. "Cítim, že táto téma rezonuje, lebo KDH je pred snemom. Niektoré záujmové skupiny majú osobitný záujem na budúcnosti hnutia," myslí si. Na otázku, či je možné, že stiahne svoju kandidatúru na predsedu, odvetil, že sa netreba vzdávať v úsilí o spravodlivejší život.
Strana nemôže vrátiť odstupné
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) neuhradí peniaze štátnym firmám, od ktorých dostali neprimerane vysoké odstupné nominanti hnutia, z vlastných peňazí, pretože mu to nedovoľuje zákon.
„Prekvapil ma návrh renomovaného právnika Radoslava Procházku, ktorý nevie, že strany nemôžu svojvoľne nakladať s peniazmi. Audítor by odoslané peniaze stranou na účet štátneho podniku ako oprávnenú položku neuznal,“ povedal dnes pre agentúru SITA podpredseda KDH Pavol Abrhan.
Podľa neho by realizácia Procházkovho návrhu bola porušením zákona.
Poslanec Procházka s názorom Abrhana nesúhlasí. "Zákon obmedzuje politickú stranu len vo vzťahu k príspevkom zo štátneho rozpočtu, ktoré predstavujú jeden z deviatich druhov možných príjmov politickej strany. Zvyšných osem obmedzeniam nepodlieha. Príspevky za hlasy teda KDH použiť nemôže, ale ak má aj iné príjmy ako zo štátneho rozpočtu, neexistuje zákonná prekážka," uviedol pre agentúru SITA Procházka.
Môžu sa poskladať
Dnes sa neprimerane vysokým odstupným vyplateným manažérom štátnych firiem, ktorých nominovalo KDH, zaoberalo na mimoriadnom rokovaní predsedníctvo hnutia. Podľa Abrhana je riešením, aby sa na vrátenie odstupného poskladali určitým percentom poslanci KDH v NR SR.
Kresťanskí demokrati chcú tiež požiadať premiéra Roberta Fica, aby nechal urobiť analýzu vyplateného odstupného od roku 2000, po ktorej by sa prijali systémové opatrenia, aby k podobným situáciám už nedochádzalo.
Viacerí nominanti KDH a aj členovia hnutia dostali po odchode z funkcií odstupné niekoľko desiatok tisíc eur.
Figeľ: Bol som ministrom, je to moja zodpovednosť
Predseda KDH Ján Figeľ priznáva, že za zlaté padáky pre niektorých nominantov KDH v štátnych podnikoch, nesie politickú zodpovednosť. Naznačil to pred dnešným rokovaním mimoriadneho Predsedníctva hnutia.
"Samozrejme, bol som ministrom. To, čo sa dialo v rezorte, je zodpovednosťou ministra. Mojou chybou je, že som dôveroval osobám, ktoré ma sklamali. Zároveň to zatieňuje obrovské výsledky v rezorte, ktoré sme dosiahli," odvetil na otázku, či sa zlaté padáky nesie politickú zodpovednosť.
Svoj zámer opätovne kandidovať na straníckom sneme na predsedu hnutia však zrejme neprehodnotí. "Každý deň a celý život zvažujem svoje kroky. Snem je na to, aby rozhodoval a vyjadroval dôveru," povedal.
Brocka chce prísne tresty
Ak nominanti KDH, ktorí odišli zo svojich vysokých postov v štátnych podnikoch, nevrátia tzv. zlaté padáky, mali by nasledovať prísne tresty v zmysle stanov hnutia. Pred dnešným mimoriadnym rokovaním Predsedníctva KDH to povedal podpredseda hnutia Július Brocka s tým, že takýto postup bude na dnešnom zasadnutí navrhovať.
"U nás je možnosť niekoľkých sankcií, najprísnejší trest je vylúčenie zo strany," priblížil. Samotné vyplatenie zlatých padákov ho pritom veľmi mrzí.
"Chcem sa ospravedlniť občanom a členom KDH za to, že časť našich nominantov v dôležitých verejných funkciách nezvládla svoj odchod, a preto som ich verejne vyzval, aby tie nehorázne zlaté padáky vrátili späť na účty, z ktorých ich dostali," zdôraznil kresťanský demokrat. Či majú vrátiť celú sumu, alebo len jej časť, to sa podľa jeho slov bude riešiť dnes.
Brocka zároveň uviedol, že ak nominanti KDH nezvládli svoj odchod, nominanti Smeru-SD nezvládli príchod. "Keby minister Počiatek inak pristupoval k výmenám v týchto funkciách, mohol zabrániť tomu, aby títo ľudia dostali čo len euro. Je to teda nielen problém KDH, ale aj tých, ktorí doteraz takúto prax tolerovali, prišli k moci a správajú sa ako slon v porceláne," konštatoval.
Figeľovi manažéri by mali odmeny vrátiť, tvrdí Frešo
Šéf SDKÚ nevidí dôvod na to, aby platy manažérov boli tajné.
Manažéri, ktorí svoje funkcie opustili so zlatým padákom, by mali peniaze vrátiť. "Napriek tomu, že to majú kadejako zákonne a zmluvne pozichrované," povedal dnes na spoločnom brífingu opozície predseda SDKÚ Pavol Frešo. Reagoval tak na kauzu zlatých padákov pre niektorých nominantov KDH v štátnych podnikoch.
"V dobe, keď sa bavíme o konsolidácii verejných financií, je odmeňovanie topmanažérov štátnych podnikov spôsobom zlatých padákov neakceptovateľné," uviedol v súvislosti so zlatými padákmi predseda klubu OĽaNO Jozef Viskupič.
Zodpovednosť za medializované zlaté padáky nesie šéf kresťanských demokratov a bývalý minister dopravy Ján Figeľ, sám ju priznal.
So zverejňovaním platov súhlasí aj Bugár
Podľa Freša je v súvislosti so zlatými padákmi kľúčové, že na odmeny nie je vidno. Nazdáva sa, že je dobré, keď sa o nich otvorene hovorí. Najlepšie by ale podľa neho bolo povinné zverejňovanie odmien od istej výšky. "Ručím za to, že každý manažér si dobre rozmyslí, či si niečo nadelí potichu alebo si to nenadelí," zdôvodnil.
Frešo nevidí dôvod na to, aby platy manažérov boli tajné. "Keď sú jasné platy poslancov, županov, nevidím dôvod, prečo by páni manažéri mali byť takí fajnoví, že nevedia povedať, za čo tak výborne tie štátne podniky spravujú," povedal. So zverejňovaním súhlasí aj líder Mosta-Híd Béla Bugár. "Treba zaviesť primeranosť, otvorenosť, každý musí vidieť, to predsa nie sú ich peniaze, a čo je dôležité, strop. K tomu budú smerovať aj návrhy," uviedol Bugár.
Primeranosť odmeňovania, ako aj zavedenie istých limitov, je dôležitá aj podľa Figeľa. "Nastavenie stropov, limitov pre odmeny či už odstupujúcim alebo manažérom vo výkone je veľmi potrebné. Som presvedčený, že čas na túto úlohu je úplne zrelý až prezretý," vyhlásil.
Beblavý navrhuje špeciálnu daň
V súvislosti s neprimeranými zlatými padákmi pre manažérov štátnych podnikov zaznieva otázka, či sa s nimi dá niečo robiť.
Ak sa pozrieme do Spojených štátov, v marci 2009 bola zverejnená informácia, že niekoľko stoviek zamestnancov obrovskej poisťovacej firmy AIG má dostať 165 miliónov dolárov na odmenách. Keďže AIG sa v predchádzajúcom roku ocitla na pokraji krachu po strate vo výške 61,7 miliárd dolárov a štát ju musel zachraňovať obrovskou finančnou injekciou, vzbudilo to zúrivú reakciu verejnosti aj politikov.
Následne obe snemovne amerického kongresu schválili návrhy zákonov, ktoré by takéto odmeny zdanili v rozsahu 70-90 percent. Spoločný návrh celého kongresu nakoniec nebol schválený, lebo drvivá väčšina prijímateľov odmien ich medzitým na základe verejného tlaku vrátila (9 z 10 zamestnancov, ktorí dostali najvyššie odmeny), a tak zákon nebol potrebný.
Tento postup by mohol byť inšpiráciou aj pre Slovensko.
tasr
