SME

Roľníci sa zdajú večne nespokojní, tento rok ich trápi sucho

Roľníci akoby si čítali len tie horšie predpovede, pretože takmer rok čo rok sa sťažujú na počasie a neúrodu.

Dažde z posledných dní zvlhčili len vrchný centimeter pôdy.Dažde z posledných dní zvlhčili len vrchný centimeter pôdy. (Zdroj: SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)

Vyšli sme na polia zistiť, ako im nepraje aj tentoraz.

Stojíme na čerstvo opršanom poli, ktoré čoskoro čaká žatva. „Vlani bola repka takmer po ramená, dnes nie je ani polovičná,“ ukazuje priamo v poraste Ivana Haršányová, agronómka Poľnohospodárskeho družstva v Košolnej pri Trnave.

Centimeter zahrabne do jemného blata a odkryje suchú a tvrdú hlinu. Ku koreňom sa vlaha dostáva len ťažko. „Občas sa čudujem, z čoho tie rastliny vôbec žijú,“ hovorí Haršányová.

Pár metrov od nás je v zemi prasklina hlboká asi dvadsať centimetrov, zem tu za posledné mesiace veľa vody nevidela. Pár posledných daždivých dní situáciu nezachránilo a najbližšie dni už má byť zase teplo.

Haršányová vyhrabe kuchynským nožom zo zeme byľ pšenice. „Zvyčajne majú desať aj pätnásť centimetrov,“ ukazuje predseda družstva Milan Ďuriš.

Tento rok nie sú korienky ani tretinové, majú len dva či tri centimetre. Vyprahnutéa slabučké sa ľahko lámu. Agronómka na poli v Košolnej ukazuje vplyv sucha aj na klasy. Keď ich rastlina nedokáže vyživiť, konce osychajú. Rovnako je na tom na vedľajšom poli ozimný jačmeň.

2_res.jpg

Ivana Haršányová ukazuje, pokiaľ vyrástla repka minulý rok. Teraz je len po kolená. FOTO: SME – Tomáš Benedikovič

Slabá úroda

„Mali sme mimoriadne nezvyčajný vývoj počasia. Veľa repiek sa vyoralo, pretože neposchádzali,“ potvrdzuje problémy aj predseda PD z Nových Sadov Ivan Oravec.

Za marec, apríl a máj u nich spadlo len 23 milimetrov zrážok, za jún to bolo 19. Spamätáva sa vďaka tomu repa aj kukurica. „Aj tam si však dovolím povedať, že už budú výpadky, už sú pozadu vo vývoji,“ vysvetľuje Oravec.

Stratu v žatve len na ich družstve odhaduje na milión eur, štyristo hektárov zo sedemsto museli vyorať. „Na päťročný priemer môže tohtoročná úroda klesnúť na 50 až 60 percent,“ dodáva Oravec.

Repka sa pre sucho bude kosiť oveľa nižšie, zostane aj menej slamy na podstielku pre dobytok. „Budeme jej kravám musieť dávať menej alebo ju niekde kúpiť,“ pokračuje predseda Ďuriš.

Večne nespokojní

Vlaha nebola ani počas zimy. „Keď je mokrá cesta, poľnohospodárovi to nehovorí nič,“ dodáva. Oslnivá úroda teda nebude. Býva to však niekedy inak?

„Zažil som aspoň päťdesiat úrod a z nich poľnohospodári asi len dvakrát povedali, že teraz bolo dobré počasie, čiže aj úroda,“ hovorí Vojtech Szemes, cechmajster Cechu pekárov a cukrárov západného Slovenska.

„Ale napríklad vlani bola úroda výborná,“ hovoria v Košolnej. Aj ceny im vyleteli, pivo z ich jačmeňa sa varilo v Hurbanove aj v Maďarsku. Jasno tu majú aj o dokonalom počasí.

„Výborné je, keď naprší každých desať dní nejakých desať milimetrov zrážok. Za desať dní pole aj uschne, aj sa tam dá dostať s technikou a striekať,“ hovorí s úsmevom agronómka Haršányová.

Žartom spolu s predsedom uznávajú, že sa to nedá čakať každý rok a ideálne počasie vlastne nejestvuje.

3_res.jpg

Keď rastlina nedokáže vyživiť klas, jeho koniec uschne. FOTO: SME – Tomáš Benedikovič

Úspešný rok

„Minulý rok sme spravili aj zisk, boli dobré úrody aj prijateľné ceny. Bol to rok, ktorý sa asi ťažko zopakuje,“ konštatuje Oravec.

Za posledné desaťročie boli podľa neho krízové štyri roky, priemerné tiež štyri a dva výborné. „Ten minulý bol najúspešnejší,“ hovorí Oravec.

Odhady boli však aj vlani skromnejšie a plné čiernych predtúch. „Začiatok sezóny sa javil najlepší za uplynulé roky, dažde po nástupe Medarda výhľady na dobrú úrodu zmarili,“ hovorili vlani tesne pred žatvou na Orave.

O pätinu nižšiu úrodu čakali ešte v lete aj ovocinári. Nakoniec to vlani, teda aspoň pre družstvá na západe, nedopadlo najhoršie.

Tento rok poľnohospodári už rátajú straty. Úroda je nižšia o tridsať až štyridsať percent i vďaka výnimočne teplému marcu. Meteorológovia o ňom hovorili ako o najteplejšom v histórii meraní za viac ako sto rokov.

Bude na chleba?

Chlieb či pečivo by však dražieť nemali. „Aj na Slovensku bolo veľké sucho iba lokálne, niektoré oblasti mali dosť zrážok a nebudú postihnuté,“ hovorí Oravec.

Slovenský trh je zároveň veľmi prepojený napríklad s maďarským. Keď si dokážu mlynári či pivovarníci nakúpiť lacnejšie tam, nemajú problém. Slováci tak musia cenovo konkurovať aj zahraničným farmárom.

Hoci poľnohospodári čakajú slabšiu úrodu, veria, že ceny pšenice či jačmeňa zostanú rovnaké ako minulý rok. Analytik to vidí inak.

„Tento rok očakávame skôr priemernú cenu, nemali by byť vysoké výkyvy ani smerom hore, ani dole,“ hovorí analytik Boris Tomčiak zo spoločnosti Colosseum o cenách pšenice či kukurice na svetových trhoch. Vlani výrazne poskočili, zase klesnú. Od cien na burze vo Francúzsku či v Chicagu sa potom odvíjajú aj tie domáce, napríklad pre pšenicu z Košolnej.

„Svetová produkcia bude relatívne vysoká, i keď sú tu určité lokálne problémy. Sucho bolo aj na Ukrajine a v Rusku,“ dodáva Tomčiak.

„Obilniny a olejniny sa pohybujú v jednoročných cykloch. Keď sa jeden rok urodí viac, tak cena klesá. Ak je zase nízko, tak je nízky aj osev a je zase veľká pravdepodobnosť, že nižšia produkcia vyženie cenu nahor,“ vysvetľuje Tomčiak. Práve vlani sa ceny medziročne zvýšili o 40 percent a do pestovania pšenice sa tak vrhlo viac poľnohospodárov. Cenu to zase stlačí, sucho-nesucho.

4_res.jpg

Korienky sú krátke, vyprahnuté a slabučké. FOTO: SME – Tomáš Benedikovič

Teploty rastú

Na suchá a teplo si u nás asi budeme musieť zvyknúť. Priemerná ročná teplota sa dvíha a pšenicu či vinič budú asi viac pestovať aj pod Tatrami.

„Posun je celkom jednoznačný,“ hovorí meteorológ Slovenského hydrometeorologického ústavu Pavel Faško. Ukazuje to na príklade Hurbanova. Priemerná ročná teplota tam na začiatku storočia len výnimočne dosiahla desať stupňov. Za posledných dvadsať rokov už dosahuje len hodnoty vyššie ako desať stupňov.

„Dokonca v niektorých prípadoch sa priemerná ročná teplota už blíži aj k 12 stupňom Celzia,“ vysvetľuje Faško. Repke, o ktorej pred tridsiatimi rokmi pod Tatrami ani nepočuli, sa tam dnes výborne darí, rovnako kukurici, a čoskoro budú možno vinohrady i v okolí Trenčína. A na nížinách bude napríklad pšenici čoraz teplejšie a suchšie.

„Klimatické podmienky, ktoré boli kedysi len v južných regiónoch Slovenska, sa dnes posunuli minimálne do oblastí stredného Považia a do vyšších nadmorských výšok,“ konkretizuje Faško. Práve vinič je podľa neho pekný príklad. „Dozrievanie hrozna môže byť kvalitnejšie aj v takých oblastiach, kde to kedysi nebolo možné,“ dodáva. Podobne sú na tom aj jahody.

5_res.jpg

Výborné je, keď naprší každých desať dní nejakých desať milimetrov zrážok. FOTO: SME – Tomáš Benedikovič

Nejasné predpovede

Faško momentálnym prognózam slabej úrody rozumie. „Počasie sa naozaj správa viac od jednej krajnosti k druhej,“ hovorí. Stačí sa prísť pozrieť na polia a presvedčiť sa, aký je stav plodín. Každý vidí, že to nie je dobré. Hnojenie či ďalšie zásahy nedostatok vlahy nahradiť nevedia a obrovské lány sa polievať nedajú.

Farmári však musia plánovať, pripravovať stratégie čo, kam a kedy zasiať. „To, čo u nás bolo v minulosti štandardné, dnes už neplatí,“ hovorí Faško. Ako príklad uvádza povodne v Čechách v roku 2002.

Záchranou pre poľnohospodárov by mohli byť nové odrody. „Bolo by dobré venovať sa ich šľachteniu, aby boli odolnejšie voči suchu,“ hovorí Nemec. Dnes už sa dá pestovať hoci aj farebná pšenica. Pokusy so šľachtením tejto rastliny odolnej proti suchu bežia vo svete už niekoľko rokov a mala by byť čoskoro na trhu.

„No nech je poľnohospodár akokoľvek šikovný, nemá záruku, že proces vývoja bude sprevádzať počasie, ktoré by mu umožnilo zožať dobrú úrodu,“ dodáva Faško.

ico

Dobrá úroda je dvakrát za polstoročie

O múke, obilí a poľnohospodároch hovorí VOJTECH SZEMES, cechmajster Cechu pekárov a cukrárov západného Slovenska.

Máte ako pekári informácie o tom, aká bude úroda?

Urgoval som preto ministerstvo poľnohospodárstva. Povedali mi, že ku koncu augusta budú múdrejší. Viem, že bude pre sucho problém s úrodou, pýtal som sa však, ako to bude vyzerať s potravinárskou, ktorú dostávajú mlyny. Ak nedozreté zrno vyschne, zhoršuje to kvalitu lepku. Ani ak by došli teraz pred dozretím veľké dažde, nie je to z pekárskeho hľadiska veľmi šťastné.

Aká bola úroda vlani?

Myslím, že bola dobrá aj kvalitná. Bodaj by bola každý rok taká. Hektárové výnosy nás však nezaujímajú tak ako kvalita. Napríklad lepok mal dobré vlastnosti. Bolo to vidieť na kvalite chleba či vianočiek a jemného pečiva.

Poľnohospodári takmer každý rok nariekajú nad slabou úrodou. Je to vždy tak?

Robím v tomto fachu skoro pol storočia a zažil som ich ako pracovník pekární. Za celý čas sa stalo možno dvakrát, určite však menej ako päťkrát, že poľnohospodári povedali: Teraz bolo dobré počasie a dobrá úroda. Inokedy to malo vždy nejakú chybu. Niekedy to bolo opodstatnené viac, inokedy menej, ale stále sa sťažovali.

Prečo je to tak?

Čiastočne to dožíva ešte z minulého režimu. Keď sa vtedy veľa sťažovali, dostali viac dotácií. Teraz sa to už musí dokazovať, ak majú úrodu poistenú. Niekedy je mi to ťažko pochopiť, keď bol podľa môjho názoru slušný ročník, kvalita dobrá, ale v novinách ste v máji a júni čítali, že bude zlá, lebo minulý týždeň pršalo veľa a týždeň predtým nepršalo vôbec.

Tento rok sa hovorilo o historickom suchu. Súhlasíte?

Tento rok? To beriem. Tie teplá nenarobili dobrotu a vlaha skutočne pšenici chýba a škodí to.

Je pre pekárov problém, ak sa u nás urodí menej obilia?

Domáce vplyvy už nehrajú takú významnú úlohu. Niektorí pekári dnes kupujú múku z Maďarska. Lepšie sa im hodí, prípadne ju kúpia lacnejšie. Poznám mlyny, ktoré zase dodávajú naše múky tam. Je to premiešané. O Rusku, Ukrajine či Rumunsku som v súvislosti s múkou ešte nepočul, o obilí už áno. Z Ukrajiny ho mlynári berú.

Akej je kvality?

Chlebové obilie tam majú aj veľmi dobré. S pšenicou na špeciálne výrobky ako bagety je však problém. To je problém aj vo svete. Napríklad pekári v Nemecku si na výrobu dobrých bagiet nechávajú voziť múku z Francúzska. U nás sa pečú z našej.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 29 995
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 405
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 543
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 905
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 248
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 063
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 830
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 792
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Sportnet

Montreal Canadiens - Philadelphia Flyers: ONLINE prenos zo zápasu základnej časti NHL. Hrá aj Juraj Slafkovský.

Sledujte s nami ONLINE prenos zo zápasu zámorskej NHL: Montreal Canadiens - Philadelphia Flyers.


Tomáš Záborský a František Gajdoš v zápase štvrťfinále play off hokejovej Tipos extraligy medzi HK Poprad - HK Nitra.

Pozrite si prehľad športových udalostí v piatok 29. marca. Aký je program dňa?


Viliam Čacho.

Vypočujte si piatkovú časť denného športového podcastu portálu Sportnet.sk, v ktorom si zhrnieme to najdôležitejšie, čo sa udialo v športovom svete.


Slovenský stredopoliar Stanislav Lobotka v zápase proti Nórsku.

Futbalisti odohrali prvé zápasy v príprave na EURO.


SkryťZatvoriť reklamu