Tridsaťosem eur, čo je pre seniorov v zariadeniach minimom, ktoré musí zostať zo starobného dôchodku, nestačí ani na lieky, zhodujú sa dôchodcovia.
KOMÁRNO. Každý tu má svoju podobizeň, ukazuje na stenu plnú kreslených portrétov klientov Zariadenia pre seniorov v Komárne Ján Zsibrita.
Kreslí ich jeden z klientov. Obrázky tých, čo sa pominuli, doplní čierna stužka.
Dôchodca je oblečený vo svetlých menčestrových nohaviciach, má biele tenisky, retiazku a americké tričko s nápisom: Späť do Iraku, Jack. Vôbec nevyzerá, že by bol jedným z nich.
Obavy zo zvýšeniaKomárno je svojou otvorenosťou výnimkou medzi štátnymi zariadeniami pre seniorov.
Pri príprave na reportáž redakcia oslovila pätnásť štátnych zariadení v Bratislavskom aj Trnavskom kraji, nikde pre novinárov nemali otvorené.
„Ja sa tu cítim ako v raji,“ hovorí 71-ročný dôchodca z Topoľníkov a otvára dvere do svojej izby, na ktorých má odhalenú divu.
Hoci avizované zvýšenie platieb za pobyt v zariadení považuje za nepríjemné, tvrdí, že mierne zvýšenie ešte utiahne.
Čiperný dôchodca platí tristo eur mesačne, dôchodok má „okolo štyristo“.
Upozorňuje však, že niektorí klienti majú problém platiť už teraz. Obava, či budú mať dôchodcovia dosť na pobyt, netrápi len klientov, ale aj zriaďovateľov, ktorými sú obce a župy, rodiny seniorov aj riaditeľov zariadení.
Do zariadenia v Komárne prišiel Zsibrita pred pár rokmi, keď mu zomrela družka. „Bolo mi smutno,“ vysvetľuje.
Nastúpil až po tom, ako naňho prišiel rad v poradovníku. Odmieta, že by pri prijímaní musel niečo platiť. Hoci mal možnosť posunúť si nástup do zariadenia ešte o rok, neurobil tak. Dnes je rád, že sa tak rozhodol.
Od 1. marca totiž do domovov berú len ľudí so štvrtým stupňom odkázanosti. „Ja nemám žiadny,“ vysvetľuje.
Novela počíta s tým, že každé zariadenie pre seniorov bude štát dotovať 320 eurami a najmenej rovnakú sumu by mali platiť klienti.
Ohlasované zvýšenie platieb za pobyt v domovoch považuje Zsibrita za nespravodlivé, lebo ľudia, ktorých sa týka, „celý život pracovali“.
Takmer 38 eur, ktoré podľa novely musí zostať seniorovi po zaplatení pobytu v zariadení, by pre seba považoval za dostačujúce. „Ten, kto berie onkologické a mnoho iných liekov, tak tomu je to málo.“
Už teraz šetria na večeri„Keby sme chodili na večere, tak už teraz nevyjdeme,“ hovorí o pomere medzi výškou dôchodku a platbou za pobyt v zariadení Ladislav Janeba. Je v ňom s manželkou. Ďalšie zvýšenie už bude vážny problém.
„Nezostalo by mi nič, keby som mal platiť všetko, čo mám platiť.“
Janebovci sú bezdetní, a preto sa pri zvýšení nemôžu spoliehať na pomoc detí. Museli by siahnuť na úspory. „Nasporené, samozrejme, mám, ale kto nemá, z čoho bude platiť?“
Janeba chápe, že platby za pobyt v zariadení sa musia zvyšovať, „ale je to veľa“.
Už pri súčasnom nastavení mu z dôchodku zostáva rezerva len sedemdesiat a jeho manželke iba 65 eur. Najvyššia položka z toho ide na lieky.
Riaditeľka: Nikoho pre peniaze neprepustímeKoľkokrát ani deti nemajú na to, aby rodičom uhrádzali vyššiu platbu, hovorí ZUZANA HERVAYOVÁ, riaditeľka Zariadenia pre seniorov v Komárne.
Koľko je vo vašom zariadení ekonomicky oprávnený náklad na jedného klienta?
„Priemer je nejakých 676 eur na mesiac a jedného klienta.“
Podľa novely by klient mal z toho platiť najmenej 50 percent. Koľko to priemerne vychádza u vás?
„Môžeme sa odraziť od druhého stupňa odkázanosti. Tam by bola priemerná úhrada niekde nad tristo eur.“
O koľko sa po novom v priemere zvýši platba vašich klientov?
„V najnižšom stupni, v dvojke sa zvýši priemerná úhrada o nejakých 42 eur mesačne.“
Je 42 eur pre vašich klientov veľa?
„Je to z prípadu na prípad. Najvyšší počet našich klientov má dôchodok medzi 250 a 390 eurami. Zákon hovorí, že ak výšku platby nemôže uhradiť klient, dopláca rodinný príslušník. Problém nastáva v momente, keď príde na to, kto to má z rodinných príslušníkov doplácať. Nezamestnaných ľudí je tu veľa. V prípade nezamestnaného je problém s doplácaním. Koľkokrát ani deti nemajú na to, aby rodičom doplácali, aj keby to s radosťou urobili.“
Novela umožňuje zvýšenie zaplatiť napríklad aj z predaja bytu, ak ho klient má. Preverujete uňho túto možnosť?
„Nikto neskúma, či má byt, alebo nemá. Klient dáva čestné vyhlásenie. My mu veríme, pokiaľ nenastane problém s platbou. Potom sa to bude riešiť.“
Ak ani klient, ani jeho príbuzný nemá peniaze na zvýšenú úhradu, kto to zaplatí?
„V takom prípade nastupuje samospráva. Ak je zriaďovateľom obec, tak má povinnosť doplatiť za klienta jeho nedoplatok.“
Neprepustili by ste teda takého človeka zo zariadenia?
„Nie. Myslím si, že nijaké z dotknutých zariadení sa nebude takto správať.“
Zvýšenie asi stopnúPoslanci Smeru chcú navrhnúť zrušenie povinnosti seniorov podieľať sa polovicou na nákladoch domova.
BRATISLAVA. Od marca platná novela zákona o sociálnych službách zvyšuje platbu klientov za pobyt.
Rokovať sa má o nej na najbližšej schôdzi parlamentu a Smer už vysiela signály, že zvyšovanie napokon nebude.
Väčšina zriaďovateľov doteraz zvýšené platby nevyžadovala, najneskôr by ich však museli začať pýtať od júla. Parlamentná schôdza sa začína v utorok.
Od marca platí, že do zariadenia sa dostane len človek, ktorý má štvrtý stupeň odkázanosti.
Tá sa určuje podľa bodového ohodnotenia zdravotného stavu, fyzických, hygienických či orientačných schopností a toho, ako potrebuje pomoc druhej osoby.
Do februára do zariadení pre seniorov prijímali aj penzistov s druhým alebo tretím stupňom odkázanosti. Teraz ich už domovy museli vyradiť aj z poradovníkov.
Novela zabezpečuje zariadeniam pre seniorov mesačnú dotáciu zo štátu 320 eur na osobu.
Najmenej rovnakú sumu mali platiť aj klienti. Pri posudzovaní ich finančnej kondície do úvahy berú vlastníctvo nehnuteľností alebo hnuteľného majetku v hodnote nad desaťtisíc eur.
Klientovi musí podľa novely zostať z dôchodku takmer 38 eur, čo sa rovná dvadsiatim percentám životného minima.
jkr, joč
Beata
Balogová
