BRATISLAVA. Obecní a mestskí policajti dvadsať rokov po zriadení týchto zložiek bojujú o podobné sociálne zabezpečenie, ako majú štátni policajti, prípadne vojaci a iné ozbrojené zbory. Tí majú napríklad nárok na výsluhový dôchodok po odslúžení stanovených rokov, mestskí policajti nie.
„Mestské polície robia 365 dní v roku tú najnepríjemnejšiu drobnú mravčiu robotu v uliciach miest a obcí. Napriek tomu ich sociálne, zdravotné a dôchodkové zabezpečenie zostáva na periférii diania a bez záujmu,“ povedal pre agentúru SITA predseda Asociácie príslušníkov obecných polícií SR Ľubomír Marjovič.
Obecné a mestské polície na Slovensku starnú. V čase ich vzniku tam nastupovali mladí, vitálni ľudia – ak to boli tridsiatnici, dnes sú päťdesiatnikmi. „Už dnes si dovolíme povedať, že štátna polícia nemá takých policajtov, ktorí by si odslúžili v uliciach toľko, čo príslušníci obecných polícií,“ vyhlásil Marjovič. Teraz cítia, že prišiel čas vyriešiť sociálnu stránku ich práce.
Mestskí plnia časť prenesených kompetencií štátnej polície
Predstavitelia obecných a mestských polícií dnes o svojich požiadavkách rokovali s prezidentom Ivanom Gašparovičom. „Pán prezident uznáva požiadavku na zlepšenie postavenia týchto predstaviteľov obecných polícií, na druhej strane však odporúča, aby so Združením miest a obcí Slovenska, s Úniou miest Slovenska komunikovali na príprave legislatívy, ktorá by takúto zmenu mohla dosiahnuť cez parlament,“ povedal hovorca prezidenta Marek Trubač.
Po dodaní legislatívneho zámeru je ochotná hlava štátu komunikovať o problematike s ministrami aj premiérom. Trubač podotkol, že medzi poslancami je viacero starostov a primátorov, ktorí by mohli byť nápomocní.
Podľa názoru predstaviteľov obecných a mestských polícií by bolo jednoduché začleniť ich pod zákon o sociálnom zabezpečení policajtov, vojakov a ostatných ozbrojených zložiek. Odvody na dôchodkové zabezpečenie sú presne tie isté ako u štátnej polície, upozornil Marjovič. Rozdiel vidí len v tom, že ich odvody sa rozplynú v systéme sociálnej poisťovne a u ostatných ozbrojených zložiek sa to odkladá do „kasičky“, kde sa pri odchode daného človeka peniaze potom nájdu.
„To nie je o peniazoch, je to len o vôli. Mestské a obecné polície plnia časť prenesených kompetencií štátnej polície. V podstate celú priestupkovú oblasť sme prevzali, nehovoriac, že pomáhame riešiť aj trestnú činnosť, ktorú na mieste zachytíme. Toľko záchran života, ako urobili mestskí policajti pri pohromách, výbuchoch a podobne – to ani hociktorá zložka nemá,“ dodal.
Nebola politická vôľa
Snahy o výsluhové dôchodky boli z ich strany už dávno – najprv navrhovali, aby mestskí policajti odvádzali o dve percentá viac do sociálneho systému. „S tým, že keď dovŕšia fyzický vek 55 rokov a minimálne 20 rokov odpracujú v tejto zložke, tak aby tie peniaze, ktoré si nasporili, dostali ako nejakú dávku,“ uviedol prezident Združenia náčelníkov obecných a mestských polícií SR Ján Andrejko. Po toľkých rokoch už budú fyzicky a psychicky „opotrebovaní“ a takto by sa neocitli doslova na ulici.
Stretli sa aj s niekdajšou ministerkou práce Vierou Tomanovou, po istom čase však už podľa Andrejka nebola politická vôľa, aby to prešlo – zdôvodnením údajne bolo, že pre 2 500 ľudí nebudú otvárať zákon, nie je to problém, ktorý by tlačil. Potom sa snažili návrh formou zákona presadiť cez poslancov – opäť neuspeli. Na rad prišli súdy.
„Hovoríme teraz, že sme diskriminovaní oproti ostatným ozbrojeným zložkám, pretože vykonávame obdobnú činnosť,“ vysvetlil Andrejko. Nesúhlasí s rozdielnym prístupom len preto, že nepatria pod štátnu správu, ale pod samosprávu, a tvrdí, že všetci sú (štátne ozbrojené zložky aj obecné a mestské polície) jedna verejná správa. Najprv sa sťažovali na správnom orgáne – ministerstvo vnútra aj minister sťažnosť zamietli. Potom podali individuálnu (za jedného policajta) aj kolektívnu (za združenie) diskriminačnú žalobu na súd a napokon získali 30 podpisov poslancov pod ústavnú sťažnosť.
Chcú meniť priestupkový zákon
Mestskí a obecní policajti by radi videli zmeny v priestupkovom zákone a ďalších zákonoch, ktoré majú vplyv na vymáhanie pokút za priestupky. Motívom sú pre nich prípady, v ktorých sa priestupkov dopúšťajú bezdomovci, sociálne vyčlenené a neprispôsobivé osoby. Vymáhanie pokút je vtedy takmer vždy neúspešné.
Zástupcovia príslušníkov obecnej a mestskej polície o tomto probléme hovorili dnes na stretnutí s prezidentom SR Ivanom Gašparovičom. "Pán prezident vníma tento problém, ktorý sa zhoršuje tým, že nejde iba o nezaplatené pokuty. Ide aj o výdavky samospráv za exekučné konania, ktoré však v prípade bezdomovcov a ľudí na okraji spoločnosti nevedú k zaplateniu pokuty," uviedol pre TASR prezidentov hovorca Marek Trubač.
Člen Prezídia Združenia náčelníkov obecných a mestských polícií SR Jaroslav Marušin si myslí, že polícia by mala mať väčšie nástroje na to, aby urobila nápravu. "Prišiel čas, kedy je potrebné prekopať celý priestupkový zákon," povedal pre TASR.
Trubač pokračoval, že prezident takúto legislatívnu právomoc nemá. "Tú majú poslanci v parlamente, medzi ktorými sú aj starostovia a primátori miest." Podľa jeho slov preto prezident zástupcom obecnej a mestskej polície odporúčal komunikovať so Združením miest a obcí Slovenska a s Úniou miest Slovenska a pripraviť legislatívne opatrenie. "Prezident je ochotný komunikovať a poradiť v oblasti prípravy materiálu," dodal Trubač.
