Béla Bugár a Pavol Hrušovský sú predsedami strán, ktoré spolu vytvorili tichú koalíciu proti novele telekomunikačného zákona. FOTO - MAREK VELČEK
Internet na Slovensku svoju „poslednú míľu“ nenačal, lebo poslanecké kluby SMK a KDH nepodporili novelu telekomunikačného zákonaV krajinách, v ktorých sa internet využíval skôr, ako sa dostal na Slovensko, dávno pred nami zistili, že kritickým miestom jeho rozvoja je úsek „poslednej míle“. Teda úsek od užívateľa služby k jej najbližšiemu poskytovateľovi.
Pretože vo viacerých štátoch dominantní operátori zneužívali svoje postavenie a ceny za miestne spojenia zámerne udržiavali na nepríjemne vysokej úrovni, zákonodarcovia a regulačné úrady urobili rázne opatrenia. Prijali normu, ktorou dominantným operátorom uložili zákonnú povinnosť prenajímať miestne vedenia iným poskytovateľom telekomunikačných služieb, a to za nediskriminačných podmienok.
Posledná míľa u nás
S problémom „poslednej míle“ sa rovnakým spôsobom vyrovnala aj Európska únia, kde takéto regulačné nariadenie platí od 1. januára 2001. Naši internetoví experti sa preto už pred mnohými mesiacmi naliehavo pýtali, prečo zodpovedné ministerstvo nerieši problém „poslednej míle“ aj na Slovensku.
Volaniu, aby dominantnému operátorovi, ktorým sú Slovenské telekomunikácie, Národná rada zákonom uložila, že je povinný uvoľniť svoje koncové vedenia alternatívnym operátorom, vláda po dlhých mesiacoch napokon vyhovela. Na jar tohto roka poslal minister Macejko do parlamentu vládny návrh novely telekomunikačného zákona. V júni ho poslanci schválili, ale napriek tomu internet na Slovensku svoju „poslednú míľu“ nenačal. Pričinili sa o to predovšetkým dva vládne poslanecké kluby - kluby SMK a KDH.
Za odsun účinnosti
Keď v júni minister Macejko uvádzal návrh novely v druhom parlamentnom čítaní, stručne pripomenul hlavné dôvody, pre ktoré by mala byť schválená: zvýši konkurenciu a skvalitní telekomunikačné služby, podporí rozvoj internetu, splní požiadavku Európskej komisie, ktorá striktne vyžaduje, aby kandidujúce krajiny splnili jej regulačné opatrenie o uvoľnenom prístupe k miestnemu vedeniu.
Všetci poslanci, ktorí vystúpili v rozprave, návrh novely dôrazne podporili. Páni Jasovský, Ištván a Ftáčnik detailne dovysvetľovali, čo minister iba naznačil. Nik nevystúpil proti. Aspoň nie otvorene a v rozprave. Novela však mala svojich nepriateľov, hoci nevystúpili verejne. V gestorskom výbore však presadili pozmeňujúci návrh, aby ustanovenie o uvoľnenom prístupe k miestnemu vedeniu nadobudlo účinnosť až 1. januára 2004 a nie 1. januára 2003.
(Dôvod, prečo sa mala účinnosť posunúť iba o dvanásť mesiacov, a nie trebárs o päť rokov, je prostý. Slovensko sa chce stať členom únie v roku 2004 - členským štátom však môže byť iba krajina, ktorá rešpektuje regulačné opatrenie únie číslo 2887 z roku 2000, čo je opatrenie uvoľňujúce miestne vedenia pre alternatívnych operátorov.)
Poslanec Ištván v rozprave žiadal, aby sa o pozmeňujúcom návrhu, ktorý vykliešťoval účel novely, hlasovalo osobitne. Tak sa ukázalo, komu záleží na tom, aby Slovenské telekomunikácie nemuseli uvoľňovať koncové vedenie pre konkurenciu. Za odsun účinnosti sa vyslovili všetci hlasujúci poslanci KDH, dvanásti poslanci SMK, jeden poslanec SDK a dvaja poslanci SOP.
Pretože pozmeňujúci návrh neprešiel, hlasovalo sa o novele ako o celku. A bolo to hlasovanie jednoznačné - podporilo ho 91 poslancov zo 105 prítomných. Za návrh hlasoval aj poslanecký klub KDH. Z klubu SMK ho však podporil iba jediný člen - László Nagy. Ostatní sa hlasovania zdržali.
Hoci novela dostala takú podporu, že by z nej mohol byť aj ústavný zákon, súčasťou slovenského práva sa nestala. Prezident ju totiž s pripomienkami vrátil parlamentu na opätovné prerokovanie.
Prezidentove pripomienky
Žiadna z pripomienok Rudolfa Schustera sa netýkala podstaty novely. Povinnosť, aby dominantný operátor uvoľnil konkurencii miestne vedenia, spájajúce koncového používateľa s ústredňou operátora, prezident nespochybňoval. A nespochybňoval ani to, že táto povinnosť má platiť od 1. januára 2003.
Prezidentove pripomienky nemali legislatívno-právny charakter, ale týkali sa vecných aspektov zákona. Podľa Rudolfa Schustera bola pokuta 50 miliónov (pre operátora, ktorý zneužíva svoje postavenie na trhu) privysoká. Preto prostredníctvom hovorcu oznámil, že nesúhlasí, aby „Telekomunikačný úrad mohol rozhodnúť pokutou o likvidácii niektorej firmy“. V skutočnosti takáto pokuta hrozila firme, ktorá vykázala v roku 2001 - už po zdanení - zisk 3 922 miliónov korún.
Z toho je zrejmé, že pokuta nebola likvidačná, iba odstrašujúca. Prezidentov návrh, aby za nerešpektovanie zákonných ustanovení dominantný operátor platil pokutu vo výške troch miliónov korún, komentovali experti lakonicky: „Slovenské telekomunikácie radšej zaplatia pokutu, ako by mali dodržiavať zákon.“
Dôvody, pre ktoré Rudolf Schuster vrátil novelu do parlamentu, zainteresované odborné i občianske združenia hodnotili ako vykonštruované. Videli v ich pozadí lobistickú snahu prekaziť liberalizáciu telekomunikačného trhu. „Ak prezident vracia normy z vecných dôvodov, tie spravidla vyhovujú niektorej záujmovej skupine,“ skonštatoval aj poslanec Ladislav Orosz. Prezidentove dôvody zjavne vyhovovali Slovenským telekomunikáciám presne tak, ako im vyhovuje aj výsledok augustovej schôdze parlamentu o telekomunikačnej novele.
V júni a auguste
V rozprave o prezidentom vrátenej novele vystúpili už iba dvaja poslanci. Milan Ištván prečítal kolegom list, ktorý im adresovalo päť občianskych združení. Priaznivci internetu v ňom ešte raz vyzvali parlament, aby novelu schválil a urobil tak ďalší krok nielen na ceste do EÚ, ale aj k modernej a prosperujúcej krajine. Ján Budaj apeloval na kolegov, že opätovné prijatie novely „je vyslovene národný záujem, záujem vzdelanosti a komunikácie v krajine, aby sa urýchlene liberalizoval trh - aj vrátane tejto poslednej míle“.
S pochybnosťami o novele, jej obsahu či zmysle, nevystúpil žiadny poslanec. Po chaotickom hlasovaní o troch pripomienkach prezidenta, z ktorých ani jedna nedostala dostatočnú podporu, poslanci hlasovali o novele ako o celku.
Návrh nepodporil ani jeden z prítomných členov parlamentného klubu Pravej SNS. S odôvodnením svojho postoja sa neobťažovali, no treba uznať, že na to, aby nehlasovali za vládny návrh, nemusia mať opoziční poslanci žiadne špeciálne dôvody. Iné to je s poslancami vládnymi.
Od nich sa očakáva, že ak nepodporia návrh, ktorý predložila vláda a za ktorý pred dvoma mesiacmi sami hlasovali, oznámia aj dôvody svojho zmeneného konania. Nič také sa však nestalo.
Návrh nepodporil žiadny z poslancov KDH, nepodporil ho ani jediný člen klubu SMK (Miklós Duray hlasoval proti), a ani dvaja poslanci SOP. Vladimír Palko, Pavol Hamžík a Marián Mesiarik, ktorí 20. júna podporili prijatie novely, 19. augusta hlasovali proti nej. Pritom išlo o identický text.
Návrh, ktorý potreboval podporu 76 poslancov, získal o štyri hlasy menej. Slovenské telekomunikácie tým získali prinajmenšom ďalší rok, aby mohli využívať „dary“ slovenského neliberalizovaného a nedostatočne regulovaného trhu. Za rok navyše, ktorý pôjde do stámiliónov, vďačia prezidentovi, poslaneckým klubom SMK a KDH, i dvom poslancom SOP.
