Telekomunikácie vyhrali nad spotrebiteľom

Internet na Slovensku svoju „poslednú míľu“ nenačal, lebo poslanecké kluby SMK a KDH nepodporili novelu telekomunikačného zákonaV krajinách, v ktorých sa internet využíval skôr, ako sa dostal na Slovensko, dávno pred nami zistili, že kritickým miestom ...


Béla Bugár a Pavol Hrušovský sú predsedami strán, ktoré spolu vytvorili tichú koalíciu proti novele telekomunikačného zákona. FOTO - MAREK VELČEK

Internet na Slovensku svoju „poslednú míľu“ nenačal, lebo poslanecké kluby SMK a KDH nepodporili novelu telekomunikačného zákonaV krajinách, v ktorých sa internet využíval skôr, ako sa dostal na Slovensko, dávno pred nami zistili, že kritickým miestom jeho rozvoja je úsek „poslednej míle“. Teda úsek od užívateľa služby k jej najbližšiemu poskytovateľovi.

Pretože vo viacerých štátoch dominantní operátori zneužívali svoje postavenie a ceny za miestne spojenia zámerne udržiavali na nepríjemne vysokej úrovni, zákonodarcovia a regulačné úrady urobili rázne opatrenia. Prijali normu, ktorou dominantným operátorom uložili zákonnú povinnosť prenajímať miestne vedenia iným poskytovateľom telekomunikačných služieb, a to za nediskriminačných podmienok.

Posledná míľa u nás

S problémom „poslednej míle“ sa rovnakým spôsobom vyrovnala aj Európska únia, kde takéto regulačné nariadenie platí od 1. januára 2001. Naši internetoví experti sa preto už pred mnohými mesiacmi naliehavo pýtali, prečo zodpovedné ministerstvo nerieši problém „poslednej míle“ aj na Slovensku.

Volaniu, aby dominantnému operátorovi, ktorým sú Slovenské telekomunikácie, Národná rada zákonom uložila, že je povinný uvoľniť svoje koncové vedenia alternatívnym operátorom, vláda po dlhých mesiacoch napokon vyhovela. Na jar tohto roka poslal minister Macejko do parlamentu vládny návrh novely telekomunikačného zákona. V júni ho poslanci schválili, ale napriek tomu internet na Slovensku svoju „poslednú míľu“ nenačal. Pričinili sa o to predovšetkým dva vládne poslanecké kluby - kluby SMK a KDH.

Za odsun účinnosti

Keď v júni minister Macejko uvádzal návrh novely v druhom parlamentnom čítaní, stručne pripomenul hlavné dôvody, pre ktoré by mala byť schválená: zvýši konkurenciu a skvalitní telekomunikačné služby, podporí rozvoj internetu, splní požiadavku Európskej komisie, ktorá striktne vyžaduje, aby kandidujúce krajiny splnili jej regulačné opatrenie o uvoľnenom prístupe k miestnemu vedeniu.

Všetci poslanci, ktorí vystúpili v rozprave, návrh novely dôrazne podporili. Páni Jasovský, Ištván a Ftáčnik detailne dovysvetľovali, čo minister iba naznačil. Nik nevystúpil proti. Aspoň nie otvorene a v rozprave. Novela však mala svojich nepriateľov, hoci nevystúpili verejne. V gestorskom výbore však presadili pozmeňujúci návrh, aby ustanovenie o uvoľnenom prístupe k miestnemu vedeniu nadobudlo účinnosť až 1. januára 2004 a nie 1. januára 2003.

(Dôvod, prečo sa mala účinnosť posunúť iba o dvanásť mesiacov, a nie trebárs o päť rokov, je prostý. Slovensko sa chce stať členom únie v roku 2004 - členským štátom však môže byť iba krajina, ktorá rešpektuje regulačné opatrenie únie číslo 2887 z roku 2000, čo je opatrenie uvoľňujúce miestne vedenia pre alternatívnych operátorov.)

Poslanec Ištván v rozprave žiadal, aby sa o pozmeňujúcom návrhu, ktorý vykliešťoval účel novely, hlasovalo osobitne. Tak sa ukázalo, komu záleží na tom, aby Slovenské telekomunikácie nemuseli uvoľňovať koncové vedenie pre konkurenciu. Za odsun účinnosti sa vyslovili všetci hlasujúci poslanci KDH, dvanásti poslanci SMK, jeden poslanec SDK a dvaja poslanci SOP.

Pretože pozmeňujúci návrh neprešiel, hlasovalo sa o novele ako o celku. A bolo to hlasovanie jednoznačné - podporilo ho 91 poslancov zo 105 prítomných. Za návrh hlasoval aj poslanecký klub KDH. Z klubu SMK ho však podporil iba jediný člen - László Nagy. Ostatní sa hlasovania zdržali.

Hoci novela dostala takú podporu, že by z nej mohol byť aj ústavný zákon, súčasťou slovenského práva sa nestala. Prezident ju totiž s pripomienkami vrátil parlamentu na opätovné prerokovanie.

Prezidentove pripomienky

Žiadna z pripomienok Rudolfa Schustera sa netýkala podstaty novely. Povinnosť, aby dominantný operátor uvoľnil konkurencii miestne vedenia, spájajúce koncového používateľa s ústredňou operátora, prezident nespochybňoval. A nespochybňoval ani to, že táto povinnosť má platiť od 1. januára 2003.

Prezidentove pripomienky nemali legislatívno-právny charakter, ale týkali sa vecných aspektov zákona. Podľa Rudolfa Schustera bola pokuta 50 miliónov (pre operátora, ktorý zneužíva svoje postavenie na trhu) privysoká. Preto prostredníctvom hovorcu oznámil, že nesúhlasí, aby „Telekomunikačný úrad mohol rozhodnúť pokutou o likvidácii niektorej firmy“. V skutočnosti takáto pokuta hrozila firme, ktorá vykázala v roku 2001 - už po zdanení - zisk 3 922 miliónov korún.

Z toho je zrejmé, že pokuta nebola likvidačná, iba odstrašujúca. Prezidentov návrh, aby za nerešpektovanie zákonných ustanovení dominantný operátor platil pokutu vo výške troch miliónov korún, komentovali experti lakonicky: „Slovenské telekomunikácie radšej zaplatia pokutu, ako by mali dodržiavať zákon.“

Dôvody, pre ktoré Rudolf Schuster vrátil novelu do parlamentu, zainteresované odborné i občianske združenia hodnotili ako vykonštruované. Videli v ich pozadí lobistickú snahu prekaziť liberalizáciu telekomunikačného trhu. „Ak prezident vracia normy z vecných dôvodov, tie spravidla vyhovujú niektorej záujmovej skupine,“ skonštatoval aj poslanec Ladislav Orosz. Prezidentove dôvody zjavne vyhovovali Slovenským telekomunikáciám presne tak, ako im vyhovuje aj výsledok augustovej schôdze parlamentu o telekomunikačnej novele.

V júni a auguste

V rozprave o prezidentom vrátenej novele vystúpili už iba dvaja poslanci. Milan Ištván prečítal kolegom list, ktorý im adresovalo päť občianskych združení. Priaznivci internetu v ňom ešte raz vyzvali parlament, aby novelu schválil a urobil tak ďalší krok nielen na ceste do EÚ, ale aj k modernej a prosperujúcej krajine. Ján Budaj apeloval na kolegov, že opätovné prijatie novely „je vyslovene národný záujem, záujem vzdelanosti a komunikácie v krajine, aby sa urýchlene liberalizoval trh - aj vrátane tejto poslednej míle“.

S pochybnosťami o novele, jej obsahu či zmysle, nevystúpil žiadny poslanec. Po chaotickom hlasovaní o troch pripomienkach prezidenta, z ktorých ani jedna nedostala dostatočnú podporu, poslanci hlasovali o novele ako o celku.

Návrh nepodporil ani jeden z prítomných členov parlamentného klubu Pravej SNS. S odôvodnením svojho postoja sa neobťažovali, no treba uznať, že na to, aby nehlasovali za vládny návrh, nemusia mať opoziční poslanci žiadne špeciálne dôvody. Iné to je s poslancami vládnymi.

Od nich sa očakáva, že ak nepodporia návrh, ktorý predložila vláda a za ktorý pred dvoma mesiacmi sami hlasovali, oznámia aj dôvody svojho zmeneného konania. Nič také sa však nestalo.

Návrh nepodporil žiadny z poslancov KDH, nepodporil ho ani jediný člen klubu SMK (Miklós Duray hlasoval proti), a ani dvaja poslanci SOP. Vladimír Palko, Pavol Hamžík a Marián Mesiarik, ktorí 20. júna podporili prijatie novely, 19. augusta hlasovali proti nej. Pritom išlo o identický text.

Návrh, ktorý potreboval podporu 76 poslancov, získal o štyri hlasy menej. Slovenské telekomunikácie tým získali prinajmenšom ďalší rok, aby mohli využívať „dary“ slovenského neliberalizovaného a nedostatočne regulovaného trhu. Za rok navyše, ktorý pôjde do stámiliónov, vďačia prezidentovi, poslaneckým klubom SMK a KDH, i dvom poslancom SOP.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  6. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  7. Stanovisko Klubu pre Bratislavu k zákazu hazardu v Bratislave
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Mesto Medzev v Charte európskych vidieckych obcí
  10. Valentínska nálada v Poluse pokračuje
  1. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 17 792
  2. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 10 796
  3. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 6 777
  4. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 6 002
  5. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 5 942
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 5 667
  7. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 4 079
  8. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 3 941
  9. Jeden z najkrajších interiérov má Meridiana v Prievidzi 3 690
  10. Fakulta manažmentu prepája štúdium a prax cez ďalšie strediská 3 419

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

KOMENTÁRE

Dobrovoľníci a štátna drogová politika sú v napätí

Drogový biznis sa globalizuje a digitalizuje.

KOMENTÁRE

Sulíka nahnevali ruské noviny, zastal sa Únie

Ruské médiá opisujú údajnú petíciu za vystúpenie Slovenska z EÚ.

KULTÚRA

Folklór zrkadlí, akí sú ľudia citliví na hranice

Etnomuzikologička Jana Ambrózová hodnotí šou Zem spieva.

Neprehliadnite tiež

Odborníčka: Drogovo závislých ani po rokoch neubúda

Pomáhať závislým od drog môže byť celkom jednoduché. Niekedy stačí sa porozprávať a dať im najavo, že ich život má zmysel.

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

Štátna poisťovňa chce obmedziť liečbu pre ľudí, ktorí strácajú zrak

Všeobecná zdravotná poisťovňa je v niekoľkomiliónovej strate. Šetriť plánuje aj tak, že bude pacientom liečiť iba jedno oko, aj to neskôr a iba dva roky. Sama sa tak plánuje uzdraviť.

Hrnko si vie predstaviť sprísnenie podmienok na odvolávanie premiéra

Poslanec z SNS hovoril o analógii z Weimarskou republikou.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop