Vláda minulý týždeň po vyše dvojročných rokovaniach prikročila k odpísaniu zhruba polovice ruského dlhu. Zato možno už o dva týždne získame 30 percent z tejto sumy. Zrejme to nebude viac ako sedem miliárd korún. Výhodnosť tejto transakcie sa posudzuje ťažko nielen pre nedostatok informácií, ale aj pre nepredvídateľnosť správania ruskej strany.
Politické strany sa predbiehali vo vyhláseniach o tom, čo si o transakcii myslia. Leitmotívom výhrad bolo, že odpísanie dlhu je netransparentné a nevýhodné. Podľa kritikov sa malo pokračovať v tovarových deblokáciách, ktoré sú vraj výhodnejšie. Tieto reakcie sú podľa všetkého ovplyvnené aj predvolebnou kampaňou. Bola z nich totiž zrejmá ignorancia niektorých už známych informácií. Napríklad predseda DS-DÚ Ľudovít Kaník povedal, že predaj pohľadávky voči Rusku súkromnej firme je netransparentný. Pointou transakcie pritom je, že pohľadávku nezíska súkromná firma, ale ruská banka so stopercentnou účasťou Kremľa.
Deblokácie tovarmi by boli naozaj výhodnejšie, ak by sa realizovali načas a nemuseli by sme dovážať aj to, čo nechceme. Dohody o deblokáciách tovarmi sa neplnia. V roku 1994 bol ruský dlh voči Slovensku uznaný v sume 1,9 miliardy dolárov. Jeho súčasná výška je stále približne 920 miliónov dolárov. Na Slovensko dodnes nedorazili ani tovary dohodnuté na minulý rok. Omeškávaním klesajú na cene. Ak prídu po roku alebo po ešte dlhšom čase, ich hodnota už nie je taká ako pri podpise dohody o ich dovoze.
Časom sa znižuje aj hodnota dlhu. Reálna hodnota starých ruských dlhov sa v súčasnosti neodhaduje ani na 30 percent, ktoré nám ruská strana deklarovala uhradiť. Na skutočne užitočné tovarové deblokácie ešte pritom zostáva druhá polovica dlhu.
Nie sme to my, kto si diktuje podmienky. Rusi jednoducho neplatia, a to nielen nám. Podmienky, ktoré získalo Slovensko, sú výhodnejšie, ako si dohodli Česi alebo Nemci. Zároveň platí, že kým nedostaneme 30 percent, zostáva pohľadávka na Slovensku. Z tohto pohľadu asi nemáme čo stratiť.
