Katolícka cirkev je k návrhu, ktorý by sviatok de facto zrušil, zdržanlivá. Fico obetuje aj Deň ústavy, iné sviatky chce presúvať na piatok.
BRATISLAVA. Veriaci by mali osláviť Sedembolestnú Pannu Máriu v nedeľu a nie voľným dňom pre všetkých počas pracovného týždňa.
Premiér Robert Fico vo štvrtok zástupcom katolíckej cirkvi o 15. septembri predložil svoj návrh, ktorým by získal pre slovenskú ekonomiku žiadaný pracovný deň navyše.
„Znamenalo by to fakticky, že tento sviatok by bol zrušený, len by sa nemuselo zasahovať do Vatikánskej zmluvy,“ vyhlásil Fico o sviatku patrónky Slovenska.
Premiér plánuje od budúceho roka zrušiť aj voľno na Deň ústavy 1. septembra. Z kalendára sa dá vypustiť ľahko, sviatok nechráni zmluva s Vatikánom.
Po novom by tiež mali pracujúci zostávať doma v piatok, ak sviatky pripadnú na pondelok až štvrtok. „Netýkalo by sa to Vianoc, Všetkých svätých a Veľkej noci,“ povedal Fico.
Cirkvi sa nezavďačil
Sviatky
Voľné dni
Vatikán chrániVatikán chráni 1. január – slávnosť Bohorodičky Panny Márie, Deň vzniku SR, Nový rok, 6. január – Traja králi, Veľký piatok, Veľkonočný pondelok, 5. júl – slávnosť sv. Cyrila a Metoda, 15. september – slávnosť Sedembolestnej Panny Márie, 1. november – slávnosť Všetkých svätých, 24. december – Štedrý deň, 25. december – slávnosť Narodenia Pána, 26. december – sviatok sv. Štefana, Ostatné 1. máj – Sviatok práce, 8. máj – Deň víťazstva nad fašizmom, 29. august – Výročie SNP, 1. september – Deň ústavy, 17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu.OstatnéVatikán chráni 1. január – slávnosť Bohorodičky Panny Márie, Deň vzniku SR, Nový rok, 6. január – Traja králi, Veľký piatok, Veľkonočný pondelok, 5. júl – slávnosť sv. Cyrila a Metoda, 15. september – slávnosť Sedembolestnej Panny Márie, 1. november – slávnosť Všetkých svätých, 24. december – Štedrý deň, 25. december – slávnosť Narodenia Pána, 26. december – sviatok sv. Štefana, Ostatné 1. máj – Sviatok práce, 8. máj – Deň víťazstva nad fašizmom, 29. august – Výročie SNP, 1. september – Deň ústavy, 17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu.
Katolícka cirkev svoje sviatky bráni, a či bude s návrhom o Sedembolestnej súhlasiť, nie je jasné.
Bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský vo štvrtok povedal, že Ficov nápad musia prediskutovať s odborníkmi. „Takéto niečo sme počuli prvýkrát.“ Apoštolský nuncius sa obráti aj na Vatikán.
Zvolenský sa prikláňa k tomu, aby voľno zostalo 15. septembra.
„Vychádzame z princípu, že je to veľká hodnota, že ľudia v ktorýkoľvek sviatok nejdú do práce, majú čas pre seba, majú možnosť uvedomiť si svoju dôstojnosť, že práca je prostriedkom na ich život,“ vraví.
Konferencia biskupov Slovenska vo štvrtok neprezradila, čo urobí, ak experti vyhodnotia, že zmena by bola v rozpore s Vatikánskou zmluvou. V nej sa Slovensko zaviazalo, že počas desiatich cirkevných sviatkov bude voľno.
„Je to predčasná otázka,“ povedal hovorca konferencie Jozef Kováčik.
Fico tvrdí, že cirkvi ponúkol „právne čisté riešenie“. Na presun osláv stačí podľa neho prijať obyčajný zákon, a na to má jeho Smer dosť hlasov v parlamente.
Farár z Devínskej Novej Vsi Karol Moravčík radí biskupom, aby sa opýtali kňazov a farárov, či sú za.
„Myslím, že by sa ním nemalo hýbať. U nás na fare máme tradíciu, že v tento deň robievame koncert a podujatie v prírode, čo utužuje spoločenstvo. Nedele sú venované iným témam.“
Posúvanie osláv sviatkov na nedeľu poznajú napríklad v Taliansku.
Odbory: Voľna nie je veľaNa Slovensku je dnes pre rôzne sviatky až pätnásť dní pracovného pokoja, voľno 1. a 15. septembra od roku 1994 zaviedla vláda Vladimíra Mečiara z HZDS.
Zrušenie dvoch voľných dní by podľa Fica nahradilo zamestnávateľom straty, ktoré im prinesú jeho pripravované úsporné opatrenia.
Čaká ich zvyšovanie daní či odvodov. Na každom sviatku podľa zamestnávateľov stráca ekonomika 180 miliónov eur.
Odborári vo štvrtok opäť odmietli škrtanie voľna. Ak sa tak štát rozhodne, budú žiadať, aby sa v Zákonníku práce znížili nadčasy minimálne o polovicu.
Ustúpi sviatok víkendu?O presune voľna za niektoré iné sviatky na piatok, tak aby sa predlžovali víkendy, Fico vraví, že by to pomohlo firmám, ktorým voľné dni počas týždňa zasahujú do chodu prevádzok.
Presuny menovite spomenul v prípade 29. augusta, 5. júla, a 1. a 8. mája. Či sa do zoznamu dostanú aj 6. január a 17. november, chce posúdiť so sociálnymi partnermi.
Vo Veľkej Británii odsúvajú na piatok sviatky, ktoré vychádzajú na utorok až štvrtok. Úrad vlády nevylučuje, že zmenu predloží v takejto podobe.
Odkedy by mohla novinka platiť, Fico vo štvrtok nepovedal.
Historička: Deň ústavy je nešťastne vybranýSviatkov máme teraz asi najviac v histórii, hovorí ELENA MANNOVÁ z Historického ústavu SAV.
Platí, že každé štátne zriadenie si schvaľuje vlastné sviatky, ktoré mu vyhovujú?
„Je to tak, odkedy sa hovorí o modernom štáte. Každý štát potrebuje sviatky ako miesta pamäti. Oslovujú ľudí viac ako pomníky alebo názvy ulíc, spájajú sa s rituálmi, ktoré pôsobia emocionálne.“
Kedy bolo na našom území najviac sviatkov?
„Ak sa bavíme o štátnych, je to pravdepodobne teraz. V 19. storočí boli významnými sviatkami tie, ktoré pripomínali revolúciu v roku 1848, a sviatok svätého Štefana.“
Ako prebiehali oslavy revolúcie?
„V Uhorsku sa 15. marca oslavovalo veľmi spontánne. Pripomínal sa začiatok uhorsko-maďarskej revolúcie, vystúpenie Petöfiho v Pešti sa slávilo lampiónovými sprievodmi. Omnoho decentnejšie sa slávil 11. apríl, prijatie revolučných zákonov. V školách sa tiež slávili narodeniny cisára Františka Jozefa. Zaujímavé bolo, že žiaci, ktorí študovali cez vojnu a zrazu nastúpili po vzniku republiky v školskom roku 1919/1920, namiesto cisára oslavovali narodeniny prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka. Ale hlavným sviatkom za prvej ČSR bol deň jej vzniku 28. október.“
Kto tento sviatok príkladne neslávil, dostával pokutu, prípadne mesačné väzenie, že napríklad nevyvesil na budovu vlajky. Bol aj iný sviatok takto prísne sankcionovaný?
„Sankcie sa prebrali z čias monarchie. Záviselo od miestnych úradníkov, nakoľko boli horliví. Najmä na juhu to Maďari považovali za prejav protestu proti štátu, s ktorým sa nestotožnili.“
Ako to bolo za slovenského štátu?
„Sviatkami boli 1. máj a 14. marec, deň vzniku republiky. V školách sa oslavovali zásluhy Andreja Hlinku a Jozefa Tisa, Hitlerove narodeniny, pápežské jubileá, pripomínal sa Milan Rastislav Štefánik a podobne.“
Čo nastalo po roku 1945?
„V tých istých triedach a telocvičniach sa slávil 9. máj ako deň víťazstva, spočiatku narodeniny Beneša a Gottwalda. Po roku 1948 bol 28. október prekódovaný na deň znárodnenia. Pripomínal sa aj Víťazný február – boľševická revolúcia. “
Ako si vysvetľujete, že Slováci spontánne neslávia 1. január ako sviatok štátnosti?
„Mnohí ho považujú za nanútený. Tento deň jednoducho nemá šancu vymaniť sa z osláv začiatku roka. To má tradíciu a vždy to preváži.“
Čo si myslíte o rušení 1. septembra?
„Veľká časť ľudí by netrpela, keby sa zrušil. Deň ústavy je nešťastne vybraný, lebo vtedy sa vždy začínala škola.“
Prečo sa slávi Sedembolestná?V roku 1966 vyhlásil pápež Sedembolestnú Pannu Máriu za hlavnú patrónku Slovenska.
BRATISLAVA. Do liturgického kalendára zahrnul 15. september ako „trvalý deň sviatku“ pápež Pius X. v roku 1913.
Pápež Pavol VI. Sedembolestnú Pannu Máriu v roku 1966 vyhlásil za hlavnú patrónku Slovenska.
Voľno na tento katolícky sviatok zaviedla vláda Vladimíra Mečiara od roku 1994.
„Bolo logické, že sa určil takýto sviatok, keďže sme silne veriacou krajinou,“ vraví hovorca KBS Jozef Kováčik. V septembri sa koná národná púť do baziliky v Šaštíne, ktorú zasvätili Sedembolestnej.
Podobne oslavujú napríklad Íri svojho patróna sv. Patrika.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
