Európania počas niekoľkých storočí zlikvidovali väčšinu pralesov na svojom území. Zachránilo sa len torzo, divočina, na ktorú „nedočiahli“. Na Slovensku v tom pokračujeme. Údajne aj na územiach chránených UNESCO.
Sme v Nízkych Tatrách, stojíme na vyrúbanej ploche zvanej Veľký Bok na území európskeho významu. Pred dvomi rokmi vyhlásila mimovládna organizácia FSC Slovensko toto územie za prales a informovali o tom aj lesné závody.
Lesníci však podklady pochopili ako ťažobné mapy, zhodujú sa Juraj Vysoký, Miro Kaliský a Juraj Tužinský z FSC.
„Lesníci majú svoje ikony. V Dobročskom a v Badínskom pralese nezasahujú. Ale aj tam sme identifikovali zvyšky ľudskej činnosti po pálení dreveného uhlia, dokonca aj umelé zalesnenie. Veľký Bok bol na úrovni týchto dvoch pre lesníkov top pralesov, a pozrite sa, čo z neho zostalo,“ hovorí Vysoký na slnkom prehriatej holej pláni.
Dodáva, že lesníci dokonca rúbu aj v pralesoch na východe, ktoré sú zaradené do svetového prírodného dedičstva UNESCO.
„Videl som to osobne na Morskom oku. To by nám nikto vo svete neuveril, že ťažíme v lesoch chránených UNESCO,“ hovorí Vysoký.
Z tvrdenia lesníkov, že iba liečia lesy, si robí žarty. „Základom ich liečby je, že nájdu bacilonosiča, zlikvidujú ho a s ním aj celú dedinu. Lekári...“ hovorí sarkasticky Vysoký.
Údajný pralesŠtátni lesníci dajú pri otázke o ťažbe v pralesoch najavo prekvapenie. O „údajnom“ pralese v lokalite vraj nemajú žiadne informácie. Na list FSC z minulého roku, keď ich požiadali o spoluprácu pri ochrane, si nevedia spomenúť.
„O pralesoch v doline nemáme žiadne informácie a takéto porasty neboli v lokalite identifikované. Podnik likviduje najmä suché stromy, aby mohol bezpečne, bez rizika úrazu, založiť nový les. Pripomínam, že ide o hospodársky les v pásme s tretím stupňom ochrany,“ vyhlásil hovorca Lesov SR Vlastimil Rezek.
Miro Kaliský, ktorého prepustili z nízkotatranského národného parku, zmapoval pre FSC práve lokalitu pralesa Veľký Bok. Z približne 25 hektárovej plochy pralesa zostala štvrtina.
„Ťažbu som objavil pred tromi týždňami. Tušil som to už skôr, keď som videl dolinku prebehnutú buldozérom.“
Vysoký s kolegami kráčajú po zvyšku pralesa. Po šírke sme ho prešli za pár minút.
Ukazuje znaky pralesa. Vyše 200-ročné stromy, machom obrastené rozpadnuté zvyšky smrekov na zemi, stojace sucháre, veľké medzery medzi stromami. Veľký Bok bol s istotou aj výskumnou plochou pre vedcov. Svedčia o tom značky na stromoch.
FOTO - SME - JÁN KROŠLÁK
Holá pláň„Tu človek nezasahoval stovky rokov,“ začína vysvetľovať, ale po chvíli sa zarazí. Čerstvo spílené takmer dvestoročné stromy ležia v ceste a nad nimi kovové lano ťažobnej lanovky.
„Oni to tu zrúbu celé,“ smutne skonštatuje a počíta letokruhy na padnutom kmeni. „185 rokov.“
Po chvíli je pred nami holá pláň s pňami po stromoch.
„Toto bol prales. A takto vyzerá ozdravná selektívna ťažba,“ ukazuje na mesačnú krajinu.
Miro Kaliský hovorí, že tu už nezachránia nič, ale tam, kde ešte pralesy stoja, pomôže podľa neho len striktné oddelenie dolín s najvyšším stupňom ochrany od hospodárskych lesov. Aj za cenu, že by sa výmera chránených plôch zmenšila.
Vysoký pridáva ešte moratórium na ťažbu, kým štát pralesy efektívne neochráni. Takmer tretina totiž leží v zónach, kde lesníci môžu ťažiť.
„Asi pošleme Európskej komisii podanie na Slovensko za zničenie smrekových lesov čučoriedkových,“ dodáva.
FOTO - SME - JÁN KROŠLÁK
Kto chýbal v školeVysoký, Kaliský, Tužinský. Všetci traja sú bývalí lesníci. Na vysokej škole ich učili tí istí učitelia ako ich kolegov z Lesov SR, ktorých dnes obviňujú z likvidácie pralesov.
„Pozrite sa. Toto je totálne víťazstvo človeka nad prírodou,“ ukazujú na vyrúbaný prales.
Pýtame sa, ako je možné, že absolventi tej istej vysokej školy majú na les diametrálne odlišný pohľad. Jediným vysvetlením je, že niekto z nich musel v škole chýbať.
„Všetci sa tvária, že chránia prírodu. Otázka je ako. Lesy SR sú polovojenská organizácia, fungujúca na výsostne ekonomických princípoch. Štátna ochrana prírody rezignovala. Keď sme prišli do parlamentu informovať poslancov o likvidácii pralesov, prišli štyria z pätnástich. Výbor sa nemohol na ničom uzniesť,“ hovorí Vysoký.
Reálnu možnosť ochrany pralesov dokresľuje personálne obsadenie dôležitých postov.
Šéfom Národného parku Nízke Tatry je bývalý technický riaditeľ Lesov SR, ktorý pred rokmi obhajoval chemické postreky v národnom parku. Bývalý riaditeľ Štátnej ochrany prírody je zas momentálne generálnym riaditeľom lesníckej sekcie na ministerstve pôdohospodárstva.
Miro Kaliský pracoval v lesoch štyri roky. Priznáva, že aj on robil chyby.
„Áno, sme absolventi tej istej školy, ale ja na rozdiel od nich nie som závislý od plnenia plánov ťažby, od ktorých sa zas odvíja odmeňovanie,“ konštatuje.
FOTO - SME - JÁN KROŠLÁK
Je to len kampaň?Lesníci tvrdia, že krik okolo pralesov je len kampaňou FSC na splnenie cieľov projektu dotovaného fondmi Nórskeho kráľovstva.
„Tam, kde štátna správa niekedy na podnet a vždy v spolupráci s lesníkmi v minulosti vyhlásila pralesy, podnik drevo neťaží ani do biotopu nezasahuje. Rovnako je to aj s územiami, kde štátna správa oznámi zámer vyhlásenia pralesa. Na ostatných územiach, kde sú zvyšky pôvodných lesov, lesníci zväčša z vlastnej vôle nezasahovali. Nie je však pravda, že by nemohli,“ konštatuje hovorca Lesov SR Vlastimil Rezek.
Štátni lesníci hovoria, že sú neprávom obviňovaní z ničenia týchto území. Zasiahli vraj až vtedy, keď lesy zničil lykožrút a odvolávajú sa na zákon o lesoch, ktorý im to prikazuje.
„Keby sme tak neurobili, dovolili by sme ďalšie nekontrolovateľné rozširovanie podkôrneho hmyzu. Okrem toho by nasledovala pokuta od ŠOP za porušenie zákona tak, ako sa to stalo napríklad na Smrekovici. Je preto farizejské, keď ľudia, ktorí presadzovali experiment s ponechaním časti polámaných stromov v porastoch, dnes nemajú odvahu priznať, že premnoženie lykožrúta a nasledovné zničenie možno aj pralesov je z veľkej časti aj ich vina,“ dodáva.
Vysoký z FSC však vidí problém inde. Lesníci podľa neho nielen nechránia pralesy, ale ani ich nemôžu, pretože nevedia, kde ich majú.
Štátni lesníci však tvrdia, že to vedia presne. Pralesy si nechali zmapovať Národnému lesníckemu centru. Rozdiely medzi mapovaním FSC a NLC sú veľké. Ako je to možné?
FOTO - SME - JÁN KROŠLÁK
Dva rozdielne pohľadyPravdou je, že názory európskych vedcov na to, čo prales je, a čo už nie je, sa odlišujú, ale len v detailoch. Pravdepodobne by pomohla jednotná európska metodika, ale tá v dohľadnom čase nebude.
Momentálne sú na Slovensku dostupné tri údaje o lokalitách a rozlohe pralesov. Profesor Korpeľ odhadoval v roku 1989 výmeru pralesov v rozsahu od 18 do 20-tisíc hektárov na 74 lokalitách.
Národný lesnícky program o šesť rokov neskôr pravdepodobne na základe Korpeľových výstupov odhadol 24-tisíc hektárov pralesov a posledný dvojročný monitoring FSC z roku 2010 identifikoval 122 lokalít na vyše desaťtisíc hektároch.
Ministerstvo životného prostredia uznáva metodiku FSC. „Inými, takto komplexne spracovanými údajmi, ministerstvo nedisponuje,“ vyhlásil hovorca ministerstva Maroš Stano.
Národné lesnícke centrum hovorí, že metodologické východiská pri určovaní pralesov majú s FSC podobné. Aj mimovládna organizácia vychádzala najmä z práce profesora Korpeľa a z databáz centra.
„V základných východiskách by preto medzi nami nemal byť rozpor. Ten však môže nastať na úrovni voľby kľúčových znakov pralesa a ešte viac na úrovni ich posudzovania v teréne. Tento typ rozporov by sa dal odstrániť jedine komisionálnym posúdením každého navrhovaného pralesa,“ konštatuje Jozef Capuliak z NLC.
Komisionálne posudzovanie mohla nahradiť diskusia v priebehu mapovania a krátko po ňom. Tá však nebola. Vo vedeckej rade FSC bol síce človek z lesníckeho centra, ale iba neoficiálne.
Bývalý generálny riaditeľ štátnych lesov Alojz Riško napísal mimovládke, že sa k pralesom vyjadria až v pripomienkovom konaní o vyhlasovaní rezervácie. Podľa toho, ako to vyzerá na Veľkom Boku, sa vyjadrili skôr.
FOTO - SME - JÁN KROŠLÁK
Ani hektárĽudia z lesníckeho centra si myslia, že rozdiely v určovaní pralesov spočívajú aj v tom, že FSC označila za pralesy aj lokality, ktoré kritériá nespĺňajú, aby emotívne zdôvodnili nutnosť vyhlasovania prírodných rezervácií s najprísnejším stupňom ochrany.
K argumentácii sa pridali aj štátni lesníci. V Smrekovici centrum vraj nenašlo ani hektár pralesa, v Bystrej doline a na Suchom vrchu len vyše desať percent pralesov z výmery určenej mimovládnou organizáciou. Rovnako to dopadlo aj inde.
„Ťažko vyhlasovať za pralesy porasty, kde sa pred 30 či 50 rokmi bežne hospodárilo a sadili sa stromčeky,“ dodal Rezek.
„Možno sú chyby v detailoch, ale nie v hektároch,“ hovorí o mapách Vysoký.
Vedecká rada FSC, v ktorej boli podľa Vysokého takmer všetky slovenské kapacity v oblasti pralesov, najprv niekoľko mesiacov diskutovala o tom, čo bude považovať za prales.
Potom vytypovali nahrubo približne 300-tisíc hektárov, tie po leteckom prieskume zredukovali na vyše 50-tisíc a po overovaní v teréne skončili na vyše desaťtisíc hektárov. Časť z týchto pralesov už dnes neexistuje.
FOTO - SME - JÁN KROŠLÁK
Česi majú jasnoČeskí odborníci na pralesy posúvajú miestne roztržky do úplne inej roviny. Špecialista Miroslav Svoboda z Českej zemědelskej univerzity v Prahe tvrdí, že aj v Česku majú problém s ochranou pralesov, a tiež diskutujú, ktoré porasty a kde treba chrániť.
Principiálne však podľa neho je to, že pralesy sú biotopom, domovom pre množstvo organizmov, vtákov, zvierat a rastlín, ktoré by mohli bez určitej rozlohy pralesov v dlhšom časovom horizonte vymiznúť.
„Z tohto dôvodu je zásadná ich ochrana aj význam práce FSC. Česko aj Slovensko sa zaviazali v medzinárodných dohodách, že zabránia poklesu druhovej rozmanitosti na svojom území. Preto by bolo vhodné stanoviť sieť pralesových lesných rezervácií a na časti hospodárskych lesov pozmeniť manažment tak, aby rešpektoval a zaistil prežitie organizmov. Inak sa môže stať, že mnoho z nich z lesov zmizne,“ hovorí český vedec a dodáva, že týchto lokalít zostalo tak málo, že je nevyhnutné hovoriť o tom, ako ich ochrániť.
Obrovský kus práceSvoboda pozná projekt FSC a tvrdí, že urobili obrovský kus práce. „Metodika je po odbornej stránke kvalitná a využiteľná pri monitoringu pralesov aj v iných štátoch,“ zhodnotil projekt.
Súhlasí aj český profesor Jozef Fanta, člen expertnej skupiny Pralesy, Kráľovskej holandskej spoločnosti pre ochranu prírody, ktorý sa podieľal na vyhľadávaní pralesov napríklad v Rumunsku a Bulharsku.
Na celosvetovej konferencii v belgickom Leuvene (2011) presadil do záverečného memoranda návrh na inventarizáciu zostávajúcich pralesov Európy.
Uznávaný odborník Fanta by reprezentatívny výber zaradil do zoznamu UNESCO. Myslí si, že práve FSC by mohla s takouto iniciatívou prísť a je ochotný podieľať sa na projekte.
„Tým by sa dalo zabrániť zničeniu posledných zvyškov, ktorých štúdium by mohlo priniesť množstvo užitočných poznatkov pre lesníctvo Európy,“ konštatoval profesor Fanta.
Prípad Veľký BokLesníci vyrúbali podľa mimovládnej organizácie FSC Slovensko väčšiu časť pralesa Veľký Bok v Národnom parku Nízke Tatry, nenávratne poškodená bola Smrekovica aj Chmelienec.
FSC, ktoré dva roky monitorovalo za peniaze z nórskych kráľovských fondov pralesy na Slovensku, tvrdí, že štátne lesy vedú pílami totálny boj s prírodou, a vyhrávajú.
Lesy SR argumentujú, že zasiahli až po masívnom nástupe lykožrútovej kalamity, keď už boli lesy zničené. Opierajú sa o analýzy Národného lesníckeho centra.
Deväťdesiat percent oblastí, ktoré zmapovalo FSC, nepovažujú za pralesy. Ministerstvo životného prostredia prípady preveruje, ale pre holé pláne, na ktorých kedysi stáli stromy, je už neskoro.
Daniel Vražda
Čo je pralesDivočina. Relatívne nedotknutý prírodný les, v ktorom nie sú znaky po zásahoch človeka, alebo sú ťažko identifikovateľné a málo evidentné.
Drevinové zloženie je prirodzené, s výskytom typických druhov ekosystému, zachovalou prirodzenou vekovou a priestorovou štruktúrou, s primeranou prítomnosťou mŕtveho dreva v rôznych štádiách rozkladu a prítomnosťou stromov, ktoré sa blížia k fyzickému veku okolo 200 a viac rokov.
Inak povedané, sú to lesy v originálnej podobe bez zásahu človeka, tak ako ich príroda vytvorila.
Daniel Vražda
Beata
Balogová
