Pre našich starých rodičov bola úcta k prírode prirodzenou súčasťou myslenia. Stredné generácie už vyrastali v spoločnosti, ktorej vrcholnou ekologickou iniciatívou boli pionierske zbery papiera, gaštanov či olejových fliaš. Ako budú k prírode pristupovať dospelí, ktorí vyrastú z dnešných detí?
Homo sapiens by sa mal pretvoriť na Homo emphaticus, hovorí americký ekonóm Jeremy Rifkin, ktorý presadzuje myšlienku tretej priemyselnej revolúcie.
Podľa neho by empatia mala byť orientovaná nielen na ľudí, ale aj na prírodu. Pre prežitie ľudstva je dnes životne dôležité, aby sa žiaci naučili “biofílii“, aby cítili s vlastnou záhradou, ale aj s celou biosférou.
Spotrebuje obyvateľ USA desaťkrát viac vody ako človek v strednej Európe? Koľko odpadu vyrobí ročne priemerný Slovák? Koľko C02 sa nedostane do ovzdušia, ak sa sprchujeme nie desať, ale len päť minút? Koľko ušetríme, ak znížime teplotu prania zo 60 na 40 stupňov? Koľko rokov sa rozkladá odhodená žuvačka a koľko odhodený cigaretový ohorok?
FOTO - Archív školy
Nielen fakty
SME v škole
Pripravované na školský rok 2012/2013
téma: Bankový systém a jeho fungovanie
18. 9. – 23. 10. 2012
gymnáziá a stredné školy
téma: Dopravný rýchlokurz
19. 9. – 7. 11. 2012
II. stupeň ZŠ
Poznámka: na jeseň budú zverejnené ďalšie témy, bližšie info nájdete na www.sme.sk v časti projekty – SME v škole.
Realizované v roku 2012
téma: Energia v prírode, technike a spoločnosti
21. 5. – 20. 6. 2012
9. ročník ZŠ
téma: Chémia okolo nás
14. 5. – 20. 6. 2012
9. ročník ZŠ
téma: Mediálna výchova
16. 4. – 12. 6. 2012
II. stupeň ZŠ
téma: Organické látky
18. 4. – 6. 6. 2012
gymnáziá a stredné školy
téma: Organické látky
5. 3. – 30. 4. 2012
9. ročník ZŠ
téma: Informácie okolo nás
6. 3. – 24. 4. 2012
II. stupeň ZŠ
téma: Rozvoj osobnosti človeka
20. 2. – 10. 4. 2012
7. ročník (prípadne II. stupeň ZŠ)
téma: Dopravná výchova
14. 2. - 3. 4. 2012
II. stupeň ZŠ
téma: Multikultúrna výchova
30. 1. – 21. 3. 2012
II. stupeň ZŠ
21. 5. – 20. 6. 2012
téma: Environmentálna výchova
gymnáziá a stredné školy
K citlivosti k prírode má riešením podobných otázok viesť jeden zo zošitov projektu SME v škole venovaný environmentálnej výchove, ktorého využitie na školách prebieha od minulého roku.
Tatiana Vlčková z vydavateľstva PetitPress potvrdzuje, že školy majú najväčší záujem o prierezové témy, akou je environmentálna, ale aj dopravná či mediálna výchova. „Školy majú tieto témy vyučovať, ale chýbajú im učebné materiály,“ komentuje Vlčková. Práve preto siahajú po pracovných zošitoch SME v škole.
Martina Ivanová, ktorá je autorkou pomôcky k environmentálnej výchove, sa nesústredila len na fakty, ale kládla dôraz aj na didaktickú stránku. „Vždy som si predstavila, ako by som sa chcela o tejto téme učiť sama či ako by sa o tejto téme mohlo učiť moje dieťa,“ hovorí.
„Mojou ambíciou bolo opustiť vežu zo slonoviny, ktorou škola neraz je, smerom k skúsenostnému a zážitkovému učeniu,“ dodáva.
Ivanová si myslí si, že najväčší problém nie je v množstve učiva, ale v spôsobe prezentácie. „Ide o to, či sa zelené témy budú prezentovať nudnou, nezáživnou faktografickou formou, alebo prostredníctvom tvorivých metód s praktickým výstupom,“ vysvetľuje.
Jedna z jej úloh napríklad žiada, aby sa žiaci zahrali na investigatívnych novinárov, ktorí riešia znečistenie vodného zdroja, či na reklamných agentov, ktorí majú vytvoriť bilbord k niektorému zo svetových dní venovaných ekológii.
Ivanová si myslí, že v čase, keď sú učitelia čoraz viac zavalení rôznymi byrokratickými povinnosťami, môžu tieto zošity pre nich predstavovať výbornú platformu, z ktorej si vyberú to, čo aktuálne na konkrétnej vyučovacej hodine využijú.
Chalani nefrflali
„Najpotešiteľnejšou skúsenosťou bolo, že študenti prejavili konečne nejaký záujem a nadšenie pracovať na niečom a s niečím. Dokonca i tí 17-roční chalani robili bez veľkého frflania úlohy z pracovného zošita a lepili si obrázky z jednotlivých vydaní denníka SME. Ani nevedeli ako a dostávali základy environmentálnej výchovy nevtieravou formou,“ vysvetľuje Daniela Minarovičová zo Strednej odbornej školy drevárskej v Topoľčanoch.
Jej študentov najviac zaujalo využívanie alternatívnych foriem energií a bioplynu, aj preto, že jedna bioplynová stanicu je v blízkych Chynoranoch. Na škole je tiež zvykom sledovať Príbeh stromu, ktorý je spomenutý aj v zošite.
„Žiaci zasadili v prvom ročníku semienko ihličnatého stromu a sledovali jeho rast a zmeny. Uvedomili si, že nie je jednoduché dopestovať drevnú hmotu, pretože vhodný strom má v priemere 80 rokov,“ hovorí.
Škola navštívila aj arborétum v Mlyňanoch či lesný závod, zapájajú sa aj do Dňa zeme či do recyklohier. Na škole majú dva kontajnery na zber elektroodpadu.
V súčasnosti budujú v areáli školy altánok, ktorý by mal slúžil ako „učebňa“ v prírode, kde by mali spoznávať rôzne druhy drevín.
„Nevieme dosť o tom, aké môžu byť dôsledky meniacej sa roly prírody na našu psychiku a životnú spokojnosť, na správanie či na vzťahy medzi nami navzájom. Ale najintenzívnejšie sú týmto zmenám vystavené deti,“ dodáva Minarovičová.
FOTO - Archív školy
Kreatívne hodiny
Jednotlivé školy hlásili, že zošit využívali na hodinách ekonomiky, fyziky, chémie, biológie, ale aj na odborných predmetoch ako náuka o materiáloch. Hodil sa aj na občiansku výchovu či triednické hodiny. Časovo náročnejšie tvorivé úlohy často školy začlenili do mimoškolskej aktivity a do záujmových krúžkov.
Organizujú aj celoškolské ekokvízy, majú vlastné ekologické nástenky, ba i recyklačné programy.
„Jedna z tried vytvorila nástenné noviny na tému: Náš poklad – pitná voda na Žitnom ostrove, druhá zas zorganizovala výstavu fotografií s ochranárskou tematikou,“ opisuje Ilona Nagy z Gymnázia vo Veľkom Mederi.
Mnohí pedagógovia pristupovali k ponúknutým inšpiráciám veľmi kreatívne. „Úlohy zamerané na chránené oblasti som spojila s tvorbou mapy na geografii cez Google Maps,“ vysvetľuje Miroslava Síthová zo SOŠ geodetickej v Bratislave.
Históriu akvaduktov zas na tej istej škole spojili s učením o parabole na matematike
„Úlohu o alternatívnych druhoch energie sme využili na hodine fyziky,“ dodáva Síthová.
Ich žiaci vraj prejavili veľa tvorivosti aj pri vymýšľaní environmentálnych titulkov, ktoré mali vytvárať na báze tých skutočných z novín.
Používanie novín v učebnom procese si pochvaľujú takmer všetky školy. Zvyšuje to čitateľskú gramotnosť a rozhľadenosť mládeže, schopnosť aktívne vyhľadávať informácie. Z Gymnázia v Skalici ocenili aj zoznam webových ekostránok, kde našli ďalšie informácie na vyučovanie.
Zelené dni
Najviac na zošit reagovali školy, ktoré boli už zapojené aj do iných enviroprojektov. Napríklad Spojená škola v Turanoch už tretí rok obhajuje titul „zelená škola“ v rámci programu Eco-schools vyhláseného OSN v dekáde vzdelávania pre trvalo udržateľný rozvoj 2005 – 2014.
Jej žiaci sú vedení k tomu, aby sa pýtali, ako sa oni sami správajú k zemi a ako môžu prispieť k ochrane životného prostredia.
Strednú priemyselnú školu na Komenského ulici v Košiciach zošity inšpirovali k brigáde v zoologickej záhrade. Žiaci sadili pri príležitosti Svetového dňa lesov s pracovníkmi Mestských lesov stromčeky, na Deň zeme chodili ako maskoti a rozdávali na škole informácie o dôležitosti recyklácie odpadu, na Deň vody si robili prezentácie o jej dôležitosti.
Škola sa zapojila na začiatku júna aj do celoslovenskej akcie vyhlásenej ministerstvom životného prostredia Vyčistime si Slovensko, v rámci ktorej vyčistili ľavý breh Hornádu pri Ťahanovciach. Alena Jurčíková, učiteľka a vedúca krúžku hovorí, že mladí ľudia sú aktívni aj pri zbere bateriek či vrchnákov od PVC fliaš.
Na Strednej odbornej škole obchodu a služieb v Žiari nad Hronom si zorganizovali Deň vody s titulom Pite vodu z vodovodu.
„Paradoxom je, že v ďalšom týždni bolo mesto jeden deň bez pitnej vody pre poruchu na vodovodnom potrubí a žiaci si práve vtedy uvedomili potrebu vody pre človeka,“ hovorí Zdena Žiaková, koordinátorka projektu.
Beata
Balogová
