Letecká základňa na Sliači ponesie meno generála O. Smika

BRATISLAVA 26. augusta (SITA) - Hrdinstvo slovenského i britského letca, generálmajora in memoriam Otta Smika bude od stredy pripomínať pomenovanie 1. leteckej základne Vzdušných síl Ozbrojených síl SR (VS OS SR) na Sliači. Podľa slov Drahoslava Machalu -

autora knihy a scenára filmového dokumentu o Smikovi s názvom Stratený syn Slovenska, má fakt, že 1. letecká základňa na Sliači ponesie meno významného slovenského letca pripomínať Slovákom ich bohatú históriu. "Otto Smik patril k tým, čo nás spojili so západnou Európou," konštatoval na dnešnej tlačovej konferencii Machala.
Generál Smik (20. januára 1922) sa narodil v gruzínskom Tbilisi ako prostredný z troch synov
rusko-slovenskej rodiny. Vyrastal v Bratislave, kde vyštudoval chlapčenskú meštiansku školu a súkromnú obchodnú školu YMCA . Ako študent sa stal členom skautingu, kde sa po prvý raz stretol s letectvom. Začínal s modelmi lietadiel, neskôr sa venoval bezmotorovému lietaniu. Presne v deň vzniku vojnovej Slovenskej republiky - 14. marca 1939, odišiel zo Slovenska. Jeho cesta do radov československého zahraničného protifašistického odboja nebola jednoduchá. Do Anglicka sa dostal cez Maďarsko, Srbsko, Grécko, Libanon a Francúzsko. Istý čas ako letec pôsobil aj v Kanade. Smik bol pilotom a neskôr i veliteľom 127. britskej letky Royal Air Force (RAF) v hodnosti majora. V bojových akciách preukázal vysoké bojové, morálne a veliteľské schopnosti. Zostrelil deväť nepriateľských lietadiel a zneškodnil tri nemecké riadené strely V1. Patril k piatim najlepším československým letcom vo Veľkej Británii. Smik bol jedným z troch Neangličanov, ktorí velili britským letkám. Okrem neho dosiahol takúto leteckú poctu aj poľský a český letec.
V novembri 1943 ho kráľ Juraj VI., otec kráľovnej Alžbety II., vyznamenal najvyšším britským vyznamenaním - Záslužným leteckým krížom. Machala pripomenul, že Smik dostal toto vyznamenanie ako prvý cudzinec. Generál Smik bol ďalej vyznamenaný Československým vojnovým krížom, Československou medailou za chrabrosť a Československou pamätnou medailou in memoriam. Zomrel v novembri 1944 v Holandsku. Historické posolstvo Otta Smika pripomína Bratislavčanom od roku 1968 busta letca na Podjavorinskej ulici. V máji 1992 mu bol udelený Rad Milana Rastislava Štefánika III. triedy in memoriam za mimoriadne zásluhy v boji za oslobodenie vlasti a samostatnosť Československej republiky. V roku 1994 boli jeho telesné pozostatky prevezené z Kanadského vojenského cintorína v belgickom Adegheme do Bratislavy a slávnostne pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí s najvyššími vojenskými poctami. Prevoz telesných pozostatkov, ako aj celý život a osudy Smika zachytáva dokument od režiséra Fedora Bartka a scenáristu D. Machalu Stratený syn Slovenska. Rovnaký názov nesie i životopisná kniha o letcovi od D. Machalu. Dokumentárnu snímku a knihu považuje Machala za diela, ktoré by mali pozdvihnúť sebavedomie Slovákov.

tm;fa