BRATISLAVA. Tajné služby rezortu obrany - Vojenské obranné spravodajstvo (VOS) a Vojenská spravodajská služba (VSS) - by sa mali od 1. januára zlúčiť do Vojenského spravodajstva.
Po novom by teda úlohy vnútorného aj zahraničného zabezpečenia obrany Slovenska mala plniť jedna služba.
Táto zmena zákona, ktorú odobril kabinet Roberta Fica, nadväzuje na programové vyhlásenie vlády.
Vláda sa v ňom, okrem iného, zaviazala zamedziť úniku utajovaných materiálov a zabezpečiť rast dôveryhodnosti tajných služieb.
Opozícia schválený návrh už viackrát v minulosti kritizovala, pretože zlúčenie podľa nej tento efekt neprinesie. Exminister obrany Martin Fedor (SDKÚ) nazval schválený návrh "premaľovaním fasády".
Súčasne vedenie silového rezortu však kritiku odmieta. Zásadné zmeny má totiž priniesť až pripravovaný komplexný zákon o spravodajských službách.
Ten by mal okrem iného umožniť aj väčšiu kontrolu práce spravodajských služieb zo strany poslancov parlamentného brannobezpečnostného výboru.
Podľa ministra obrany Martina Glváča (Smer) prvý "nástrel" tohto zákona by mohol byť už v septembri.
Riaditeľom zlúčeného Vojenského spravodajstva bude jeden z riaditeľov týchto dvoch súčasných služieb.
„Určite to bude odborník a určite to bude jeden z tých, ktorí sú tam dnes,“ potvrdil Glváč.
Kontrarozviedke, teda Vojenskému obrannému spravodajstvu v súčasnosti šéfuje Ľubomír Skuhra, rozviedku, teda Vojenskú spravodajskú službu riadi Róbert Tibenský.
Podľa Glváča tam nie je ani ľudský, ani personálny spor, takže určite vyberú dobrého kandidáta. Zaoberať sa tým budú potom, ako novela prejde parlamentom.
Ďalšie zlúčenie SIS a Vojenského spravodajstva je podľa ministra vnútra Roberta Kaliňáka teoreticky možné, v praxi mu však bráni podľa jeho slov hneď niekoľko prekážok.
"Jedna tajná služba by určite existovať mohla, len civilné zložky a jednotlivé organizácie, ktoré združujú civilné spravodajské služby, si potrpia na tom, aby to boli práve civilné služby. A takisto zase v NATO majú radi, keď sú tam iba vojaci... Niektoré časti však určite integrovať možné je," povedal Kaliňák.
O možnosti vytvoriť len jednu tajnú službu v minulosti hovoril premiér Fico.
Tajné služby lovia "osamelých vlkov"
Na území európskych krajín vrátane Slovenska rastie hrozba útokov uskutočnených osamotenými útočníkmi.
Tajné služby zameriavajú svoju pozornosť v oblasti boja proti terorizmu na fenomén tzv. „osamelých vlkov“. Príkladom je prípad tzv. ekoterorizmu – teda výbuchu bomby s klincami pred prevádzkou rýchleho občerstvenia v Košiciach. Píše sa o tom v Správe o bezpečnosti SR za rok 2011, ktorú dnes vzala na vedomie vláda. Okrem zamerania na osamelých vlkov vlani finalizovali návrh národnej stupnice teroristickej hrozby, ktorý pripravuje medzirezortná expertná skupina.
"V roku 2011 pretrvávala snaha cudzích spravodajských služieb o infiltráciu do ústredných orgánov štátnej správy, bezpečnostných zložiek SR a o ovplyvňovanie verejnej mienky," píše sa v texte správy. V oblasti kontrarozviedkovej ochrany sa úspešne rozvíjala spolupráca s partnerskými službami z členských krajín NATO a EÚ.
Slovenská informačná služba vlani identifikovala viacero aktivít smerujúcich k príprave exportu tzv. citlivých tovarov zo Slovenska do rizikových krajín. Keby sa uskutočnili, mohlo by to viesť k poškodeniu zahraničnopolitických alebo bezpečnostných záujmov SR.
Tajná služba poskytla štátnym orgánom súčinnosť pri príprave Spoločného akčného plánu vlády SR a USA pre boj proti nelegálnemu nakladaniu s jadrovými a rádioaktívnymi materiálmi a súvisiacimi technológiami. Okrem toho dala svoje vyjadrenia k žiadostiam o obchodovanie s vojenským materiálom, s materiálmi dvojakého použitia a k rizikám nakladania s finančnými prostriedkami.
Častejšie kyberútoky
Slovensko v minulom roku prešlo inšpekciou Bezpečnostného úradu NATO, ktorá preverovala schopnosť chrániť utajované skutočnosti Severoatlantickej aliancie podľa pravidiel NATO. Inšpekcia nezistila žiadne pochybenia ani nedostatky a SR vyhodnotili ako krajinu s bezproblémovou ochranou utajovaných skutočností NATO.
Uskutočnilo sa ďalšie cvičenie ochrany kybernetického priestoru v pôsobnosti NATO a jeho členských krajín vrátane Slovenska, ktoré zamerali na overenie spôsobilostí riešenia kybernetických útokov.
"Z dôvodu chýbajúcej legislatívy a nevyjasnených kompetencií SR nemohla plnohodnotne a v plnom rozsahu cvičenie absolvovať, z čoho vyplýva potreba prijatia zákona o ochrane kybernetického priestoru," uvádza sa v návrhu správy. V roku 2011 vstúpil do platnosti nový zákon o elektronických komunikáciách, ktorý podľa smerníc EÚ zvyšuje dôraz na spoľahlivejšie a bezpečnejšie elektronické komunikácie, predovšetkým z hľadiska ich odolnosti proti vírusom a kybernetickým útokom.
Pri prejavoch pravicového extrémizmu podľa bezpečnostnej správy naďalej pretrváva trend organizovaní zhromaždení, White Power koncertov, pochodov, spomienkových a pietnych akcií. Organizujú ich zoskupenia vystupujúce pod záštitou občianskych združení. Dochádza aj výtržnostiam na verejných športových a spoločenských podujatiach.
V druhej polovici roka podľa správy zaznamenali aktivity občianskych iniciatív, ktoré vznikli ako odozva na ideu medzinárodného hnutia OCCUPY. Jeho cieľom je bojovať proti sociálnej nerovnosti a finančným korporáciám. Zintenzívnilo sa využívanie sociálnych sietí na internete pre zverejňovanie radikálnych názorov extrémistov a na aktivizáciu svojich sympatizantov.
Kontroly zistili aj nedostatky
Bezpečnostná rada SR vlani pri kontrolách zistila nedostatky v efektívnosti použitia účelových prostriedkov štátneho rozpočtu na plnenie úloh hospodárskej mobilizácie, celkového procesu vytvárania a dopĺňania mobilizačných rezerv, ich opodstatnenosti a stavu technickej spôsobilosti už vytvorených mobilizačných rezerv. Na ďalšie problémy narazila v súvislosti s transparentnosťou a efektívnosťou procesu predaja mobilizačných rezerv.
Podľa návrhu správy príslušné vedúce ústredné orgány štátnej správy už prijali opatrenia na navodenie požadovaného stavu. Správa tieto prípady nekonkretizuje, na verejnosť vlani prenikli len informácie o kauze predaja platinových sitiek zo Správy Štátnych hmotných rezerv. V tomto prípade je podozrivý súdny znalec z toho, že vyhotovil znalecký posudok na príliš nízku sumu, pričom trhová hodnota sitiek údajne bola približne 30-násobne vyššia.
Vyšetrovateľ vzniesol obvinenie z trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku, z nepravdivého znaleckého posudku, prekladateľského úkonu a tlmočníckeho úkonu. Obvinil vedúceho pracovníka Štátnych hmotných rezerv J. K., ktorý vybral súdneho znalca a súdneho znalca O. B., ktorý platinové sitká ocenil - toho navyše vyškrtli zo zoznamu znalcov a dostal pokutu.
sita
