Učiteľky napísali o špine a nezáujme. Vyvolali polemiku

Pedagogičky z Dobšinej zaujali Slovensko. Píšu o márnej snahe naučiť niečo deti zo zanedbaných rodín.

Učiteľky upozorňujú, že deti prichádzajú do škôl z prostredia, v ktorom sa im rodičia vôbec nevenujú.(Zdroj: ILUSTRAČNÉ FOTO – TASR)

Minister školstva chystá odpoveď na list, ktorý emotívne pomenoval problémy najmä s Rómami.

DOBŠINÁ. Učiteľky Základnej školy v Dobšinej Eleonóra Liptáková a Erika Polgáriová minulý týždeň zverejnili na internete otvorený list ministrovi školstva a ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny.

Na desiatich normostranách obšírne opisujú svoje alarmujúce skúsenosti z výchovy a vzdelávania neprispôsobivých žiakov, ktorí pochádzajú väčšinou z chudobných rómskych rodín.

Emóciami nabitý list vyvolal obrovskú polemiku. Zhruba polovica diskutujúcich učiteľkám fandí a morálne ich podporuje, druhá ich obviňuje z rasizmu či z profesionálneho zlyhania.

Odsúdené na neúspech

Učiteľky sa na základe vlastných skúseností zamýšľajú, prečo väčšina žiakov zo sociálne neprispôsobivého rodinného prostredia zlyháva už na základnej škole, prečo sa nedokážu uplatniť na trhu práce.

info
Čo napísalli
Úryvky
  • Situácia je alarmujúca, preto chceme predísť ďalšiemu odsunutiu riešení a ignorovaniu potrieb školstva i verejnosti zo strany kompetentných.
  • Udeľovanie kárnych opatrení, zasielanie tlačív a upozornení na nedbalú školskú dochádzku má nulovú účinnosť, rovnako ako dohováranie, či rôzne druhy motivácie.
  • Rodičia sú dokonca poberateľmi finančného príspevku vo výške 17 eur, ktorý je vyplácaný zväčša len skupine neprispôsobivých obyvateľov len za to, že deti plnia povinnú školskú dochádzku. Otázne je, z akého dôvodu im je tento príspevok pridelený, keďže povinná školská dochádzka vyplýva zo zákona.
  • Je nehorázne, že za obedy na celý mesiac (v prípade, že má mesiac 20 pracovných dní) zaplatia rodičia niektorých detí sumu od 1,80 maximálne do 3,20 eur (v závislosti od veku) a pracujúci rodič viac ako 23 eur! A obed žiakovi patrí iba preto, lebo si odsedel prvú vyučovaciu hodinu.
  • Pedagógovia si pravidelne z práce domov odnášajú rôzne druhy „suvenírov" v podobe bĺch a iných parazitov či vírusov od žltačky až po streptokokové a stafylokokové ochorenia. Párkrát ročne nám prepašujú z domu do tried „domácich maznáčikov" ako myši, potkany či šváby.
  • Tieto deti zaostávajú nie o dva, ale o štyri roky oproti ostatným a my po nich chceme, aby zvládali požiadavky kladené na prváka, keď sú na úrovni trojročného dieťaťa. Nedokážeme im zabezpečiť rovnoprávny prístup ku vzdelávaniu, keď nezačínajú na rovnakej „štartovacej pozícii". Oni musia dobiehať 6 rokov bez podnetov, bez vedenia a výchovy!!!
  • V triedach je neuveriteľný smrad a zápach, a to skutočne nie sú dôstojné podmienky pre vzdelávanie a nie sú to férové podmienky pre ostatných- prispôsobivých žiakov, ani nás pedagógov. Nečudujme sa preto, že rodičia šikovnejších detí ich radšej prihlásia do školy mimo miesta ich bydliska, len aby sa dennodenne nemuseli pasovať s nedôstojnými podmienkami v spoločnosti zanedbávaných detí.
  • Aj napriek enormnej snahe a osobnému zanieteniu pedagógov škola produkuje absurdné množstvo žiakov, ktorí sú na trhu práce neuplatniteľní a bez akýchkoľvek sociálnych a pracovných návykov, čo je z nášho pohľadu opäť dôsledok chybného fungovania politiky tohto štátu. Neprispôsobiví spoluobčania si veľmi rýchlo zvykli na výhody, ktoré im štát ponúka a stotožnili sa s myšlienkou, že všetko dostanú zadarmo, je o nich postarané a pritom nemusia ani pohnúť prstom.
  • Tieto deti nemajú právo na život v dôstojných podmienkach? Kde sú ich práva, keď žijú v jednej izbe s ďalšími dvadsiatimi ľuďmi v špine, smrade, hladné, majú vši, blchy, bez vody, elektriny, WC, končatiny majú obhryzené od potkanov, dennodenne sa dívajú na to, ako ich rodičia, či iní členovia domácnosti pred ich očami súložia, dokonca sú nezriedka sami sexuálne obťažované či zneužívané.
  • Na vysokej škole budúci učiteľ dostane obrovské kvantum teoretických informácií, všeobecných poznatkov (často totálne zbytočných), ale absolútne absentuje prepojenie s reálnou praxou, od vypĺňania dokumentácie, cez základné pravidlá a povinnosti učiteľa, až po možnosti riešenia rôznych školských situácií!
  • Je hanbou nášho školstva, že nemáme učebnice na jednotlivé predmety, a ak nejaké sú, sú neaktuálne alebo učivo v nich absolútne nekorešponduje s obsahom vzdelávania pre daný ročník.

Príčiny vidia najmä v nespravodlivom sociálnom systéme, ktorý demotivuje rodičov, v zneužívaní sociálnych dávok a detských príspevkov, v totálnej nepripravenosti detí na vstup do školy, zanedbanej starostlivosti, ale aj v tzv. pozitívnej diskriminácii, ktorá plodí napätie medzi menšinou a väčšinou, v byrokratizácii školstva, neefektívnom kreditnom systéme vzdelávania učiteľov a celkovo v zanedbávaní problémov marginalizovaných skupín obyvateľov zo strany politikov a štátnych inštitúcií.

„Snažíme sa vychovávať a vzdelávať žiakov v rámci našich možností. Kto ale vychová ich rodičov, ktorí svoje deti trestuhodne zanedbávajú?“ – pýtajú sa autorky listu.

Už šesťročné deti sú podľa učiteliek často vopred odsúdené na neúspech. Do prvého ročníka základnej školy nastupujú absolútne nepripravené, neovládajú slovenský jazyk, často ani rómsky, nemajú základné hygienické návyky.

Učiteľky sú presvedčené, že deťom by výrazne pomohla povinná predškolská príprava, minimálne povinný nultý ročník. „Čo nedostanú v rodine do šiestich rokov, nikdy už nedoženú.“

Rodičia by mali dostávať prídavky maximálne na tri deti, štátne orgány by mali od nich vyžadovať striktné dodržiavanie zákonov a pri ich porušovaní by mal nasledovať aj tvrdý trest.

Volanie o pomoc

Učiteľky svojím listom volajú o pomoc.

Politici a vláda podľa nich dlhodobo ignorujú a alibisticky tolerujú konkrétne problémy súčasnosti, morálny úpadok, sociálnu nespravodlivosť, nevymožiteľnosť práva. Nečinnosť štátu podľa nich povedie k rastu nacionalizmu a extrémizmu.

Reakciou spoločnosti, vrátane detí, je podľa nich apatia, neznášanlivosť, vandalizmus, agresivita, rasizmus až neonacizmus, útoky a nenávisť na oboch stranách.

„Ak sa aj naďalej bude prehliadať táto skutočnosť, čoraz väčšiu podporu budú získavať v politickom spektre strany blízke krajnej pravici a extrémistické skupiny, ktoré v čoraz väčšej miere podporujú a uznávajú okrem dospelých dokonca aj stále mladšie deti! Naozaj chcete občianske nepokoje či vojnu? Lebo máme pocit, že tam to smeruje.“

Celý list si môžete prečítať na blogu.

Podpora i nesúhlas

Riaditeľ Základnej školy v Dobšinej Karol Horník stojí za svojimi učiteľkami: „V školstve pracujem už dvadsaťpäť rokov a vidím, že situácia sa z roka na rok zhoršuje. Moje kolegyne neurobili nič iné, len našli odvahu, aby upozornili na závažný problém, ktorý frustruje celú spoločnosť.“

Odvahu a občiansku angažovanosť učiteliek oceňuje aj primátor mesta Dobšiná, ktorá je zriaďovateľom školy, Jaroslav Hutník: „Tlačíme pred sebou snehovú guľu, ktorá nadobúda obrovské rozmery. Čochvíľa sa môže stať, že už nebudeme vládať, a môže nás všetkých zadláviť. Zatváraním očí pred týmto problémom sami sebe škodíme.“

Podľa sociologičky Zuzany Kusej zo Sociologického ústavu SAV, list je svedectvom o množstve nazhromaždených problémov, ktoré sú dôsledkom dlhoročného hrubého podceňovania nutnosti razantne zvýšiť investície do regionálneho školstva a predškolskej výchovy, a tiež do terénnej sociálnej práce, sociálnej kurately, do programov zamestnanosti a do ďalších programov.

„Spôsob, akým sú v liste obviňované "v Bratislave obľúbené marginalizované skupiny“ a sociálny systém, zároveň presne odráža prevažujúci charakter politickej debaty o sociálnych otázkach a systéme sociálnej ochrany. Myslím, že nemožno viniť pani učiteľky z Dobšinej za to, že sú tak ako veľká časť verejnosti v zajatí politických sloganov a populárnych schém, ktoré u nás nahrádzajú serióznu debatu o zmysle a podobách sociálnej politiky,“ hovorí Kusá.

Ctibor Košťál, riaditeľ Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť, súhlasí s učiteľkami v pomenovaní nedostatkov vzdelávacieho systému, ktoré vedú k ich frustrácii. Uvedomuje si, že štát nie je schopný zabezpečiť dobré podmienky pre vzdelávanie detí zo znevýhodneného prostredia.

„Keď sa pozrieme na skúsenosti zo zahraničia, inklúzivné vzdelávanie si vyžaduje väčšiu asistenciu pri vzdelávaní a individuálny prístup. Rovnako súhlasím s potrebou podpory predškolského vzdelávania. Na druhej strane zásadne nesúhlasím so šírením nepravdivých stereotypov, na ktoré vždy doplatia najmä nevinné deti. Ak dochádza k zneužívaniu pomoci alebo k jej neadresnosti, ide o systémový nedostatok, kedy štát nedokáže zabezpečiť vymáhanie pravidiel. Zároveň takéto hádzanie viny na jednu časť spoločnosti povzbudzuje k prijímaniu jednoduchých, ľúbivých riešení, ktoré ale v praxi nefungujú.“

Ministerstvo školstva poskytne reakciu na otvorený list na budúci týždeň, stanovisko ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny sme do uzávierky vydania nedostali.

ico

Učiteľky: Nemohli sme to nenapísať

Autorky otvoreného listu búrlivá diskusia na internete zaskočila.

DOBŠINÁ. Autorky otvoreného listu búrlivá diskusia na internete a ohlasy, ktoré neprestajne dostávajú od jeho uverejnenia, zaskočili.

„Netušili sme, akú reakciu naše vyznanie vyvolá. Ale toto sme naozaj nečakali, úplne nás to vykoľajilo,“ tvrdí skúsená učiteľka s takmer dvadsaťročnou praxou Eleonóra Liptáková (42).

Tešia ich povzbudivé slová kolegov i úplne neznámych ľudí z celého Slovenska. Na druhej strane sú pobúrené, keď ich anonymní diskutéri obviňujú z rasizmu či z neschopnosti vykonávať svoje povolanie.

„Vážime si obrovskú morálnu podporu. Zároveň nás uráža, keď nás niekto obviňuje z nenávisti k rómskym deťom. Rasista je ten, kto v našej snahe pomenovať problémy vidí rasizmus,“ rozmýšľa Erika Polgáriová (26).

„Milujeme svoju prácu, obetujeme jej všetko a chceme sa jej naďalej venovať. Ale ubíja nás dennodenná frustrácia, keď všetka naša snaha vychádza nazmar. Kto to nezažil, nepochopí.“

Liptáková vyštudovala matematiku a fyziku na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach. Pred piatimi rokmi si doplnila kvalifikáciu o špeciálnu pedagogiku.

Na škole pracuje ako špeciálny pedagóg: „Uvedomila som si, že pribúdajú žiaci s poruchami správania a učenia, že deti ktoré k nám prichádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia, potrebujú špeciálne formy a metódy práce.“

Erika Polgáriová ukončila pred tromi rokmi štúdium psychológie a etickej výchovy, pred dvomi rokmi si ho doplnila o špecializačné štúdium školskej psychológie: „V porovnaní s psychológmi z externého prostredia sa s deťmi každodenne stretávam, poznám ich, máme oveľa bližší vzťah.“

Záškoláctvo, nepripravenosť detí na vyučovanie, totálne zanedbaná hygiena, rastúca agresivita žiakov, sexuálne obťažovanie spolužiačok i učiteliek, zvyšujúca sa pôrodnosť školopovinných dievčat, je len časťou problémov, ktoré denne riešia.

Zo 600 žiakov základnej školy 42 detí malo v tomto školskom roku do júna 3691 neospravedlnených hodín. Aj to sú len tie, ktoré vynechali bez ospravedlnenia viac ako štrnásť hodín. „Na náš podnet prestanú rodičia dostávať prídavky a osobitným príjemcom ich dávky sa stáva mesto. Sociálne pracovníčky mesta im často robia slúžky. To predsa nie je žiaden trest,“ konštatuje Polgáriová.

Obidve učiteľky sú presvedčené, že sexuálna výchova by mala dostať v školách so žiakmi zo sociálne znevýhodnených rodín väčší priestor. Vlani otehotneli štyri žiačky, tohto roku ďalších päť, tri sú na materskej dovolenke.

„Namiesto múky by mal štát rozdávať prezervatívy. Nie je mysliteľné, aby deti, navyše často mentálne retardované, plodili v tomto veku ďalšie deti. Veď sami so sebou majú problém. Pohlavné zneužívanie je trestný čin. Nik to však nerieši,“ hovorí Liptáková.

Dlhodobé zanedbávanie problémov zo strany štátnych inštitúcií, zakrývanie očí politikov pred realitou, ale aj hádzanie zodpovednosti výlučne na ramená učiteľov, rastúca byrokracia a permanentné experimentovanie v školstve vedú podľa autoriek listu k prehlbovaniu priepasti medzi menšinou a väčšinou.

„Systematicky pripravujeme jednu generáciu ľudí neuplatniteľných na trhu práce. Sociálny systém je nefunkčný. Chudobu plodí nezamestnanosť, človek bez vzdelania nedostane zamestnanie, vzdelanie však nezíska ten, kto oňho nemá záujem, deti nemajú záujem o školu, pretože vyrastajú v demotivujúcom sociálnom prostredí. Je to bludný kruh,“ myslí si Polgáriová.

Na väčšine školských porád riešia problémy s neprispôsobivými žiakmi. Zväčša ich končia konštatovaním: Vyčerpali sme všetky možnosti, aj tak s tým nič neurobíme. „Nám to už nedalo. Museli sme ten list napísať,“ hovorí Eleonóra Liptáková.

„Podľa starého čínskeho príslovia človek nie je zodpovedný len za to, čo urobil, ale aj za to, čo neurobil. Hoci náš list je plný emócii a možno aj nie najšťastnejších formulácií, nemohli sme už sedieť s založenými rukami a ani sa nepokúsiť poukázať na problémy verejne,“ dodáva Erika Polgáriová.

Mikuláš Jesenský

ico

Škôlky? Od troch rokov

O sociálne znevýhodnených hovorí splnomocnenec vlády pre rómske komunity MIROSLAV POLLÁK.

Čo hovoríte na list?

„Problémy, o ktorých píšu učiteľky, reálne jestvujú. Zároveň si však uvedomujem, že nič nie je čierno-biele, že učitelia, ktorí sú kreatívni a majú chuť pracovať, dosahujú vo výchove a vzdelávaní aj dobré výsledky, na druhej strane môže táto práca pedagógov unavovať a časom viesť aj k profesionálnemu vyhoretiu. Tým však nechcem situáciu zľahčovať.“

Deti zo sociálne znevýhodneného prostredia podľa nich zlyhávajú aj pre nepripravenosť na vstup do vzdelávacieho procesu. Pomohla by povinná predškolská príprava?

„Bývalá vláda schválila stratégiu pre integráciu Rómov do roku 2020, ktorá sa zaoberá aj týmto problémom. Navrhujeme čím skôr zmeniť školský systém, aby bola doň zahrnutá predškolská príprava od troch rokov. Pretože začať s výchovou a so vzdelávaním v základnej škole je naozaj neskoro.“

Pomohli by internátne školy?

„Pre deti zo základných škôl je to dosť problematické, celoplošne to vidím nereálne. Ale možno by sme to mali vyskúšať.“

Podľa učiteliek problémy pri vzdelávaní spôsobuje najmä zle nastavený sociálny systém. Aké zmeny navrhuje úrad?

„Systém je nesmierne komplikovaný, často neefektívny a zneužívaný. Dnes jestvuje okolo osemdesiat druhov dávok a príspevkov. Je len otázkou času, kedy do systému zavedú princíp zásluhovosti. Štát z dlhodobého hľadiska nebude schopný utiahnuť sociálnu sieť v súčasnej podobe.“

Mikuláš Jesenský

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  2. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  3. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  4. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  5. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  6. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  7. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy
  9. Nonstop banka vo vrecku - aplikácia Mobil Banking
  10. Ako sme jazdili v socializme
  1. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení
  2. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  3. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  4. Už aj seniori presadajú do SUV
  5. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  6. Americká ambasáda zaberá pozemky už rok bez nájomnej zmluvy
  7. Bratislava gets a new public space and park
  8. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  9. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  10. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 6 498
  2. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení 2 865
  3. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho 2 708
  4. Ako sme jazdili v socializme 2 697
  5. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 1 810
  6. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole 1 606
  7. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami 1 288
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy 1 270
  9. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 1 186
  10. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov 792

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Ako sa Slovák z Terchovej stal veľkým reformátorom u Márie Terézie

Adam František Kollár, vedec a knihovník bol jedným z popredných osvietenských reformátorov.

PLUS

V kráľovstve polievok sa držková nevarí

Do niekoľkých hrncov naložili Bratislavčania svojho tvorivého ducha.

KOMENTÁRE

Potrebujeme posilniť kultúru záväznosti

Musíme prestať so spájaním LGBTI s ohrozením tzv. tradičnej rodiny.

Neprehliadnite tiež

Domov

Pochody boli bez protiprávnych konaní, doprava je v centre obnovená

Štátna aj mestská polícia dohliadali na priebeh pochodov Dúhový Pride a Hrdí na rodinu.

Domov

V Bratislave bol Dúhový pochod. Pozrite si, ako vyzeral

V približne rovnakom čase sa konal v hlavnom meste aj pochod Hrdí na rodinu.

Domov

Na Dúhový Pride prišla aj ombudsmanka Patakyová

V Bratislave bol aj pochod Hrdí na rodinu. Je za ním Anton Chromík, ktorý inicioval neúspešné referendum o rodine.

Domov

V Jasnej pod Chopkom odštartovala bežecká štafeta k Dunaju

Rekordných 205 tímov absolvuje trasu z Jasnej v Demänovskej doline do Bratislavy.