Maďarom či Rusínom na úradoch alebo u lekára často nerozumejú.
Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME.
BRATISLAVA. V štyroch zo 79 okresov Slovenska nie je najpoužívanejším jazykom slovenčina. Vyplýva to z detailnejších výsledkov vlaňajšieho sčítania, ktoré vo štvrtok zverejnil Štatistický úrad.
„Výnimku tvoria okresy Dunajská Streda, Komárno, Rimavská Sobota a Medzilaborce, kde hovorí po slovensky menej ako polovica obyvateľov,“ povedal riaditeľ odboru štatistiky obyvateľstva Marián Horecký.
Popri slovenčine zostáva najrozšírenejším jazykom maďarčina, ako materinský jazyk si ju písali najčastejšie obyvatelia okresu Dunajská Streda. Ich podiel však klesol z 85 percent spred desiatich rokov na 78,5 percenta.
Fakty
Naj zo sčítania
- najľudnatejšími celkami sú Prešovský kraj (814 527 obyvateľov), okres Prešov (169 423), a obec Petržalka (105 842),
- najmenej ľudí žije v Trnavskom kraji (554 741), v okrese Medzilaborce (12 450) a obci Príkra (8),
- najväčšia hustota obyvateľov je v okrese Bratislava (4030 ľudí na kilometer štvorcový), najmenšia v okrese Medzilaborce (29),
- len v jedinom okrese, v Námestove, žije menej žien ako mužov (na tisíc mužov 984 žien),
- najviac ľudí sa hlási k rímskokatolíckej cirkvi v Nitrianskom kraji (70,5 %) a okrese Námestovo (95,2 %),
- evanjelická cirkev a. v. má najsilnejšie postavenie v Banskobystrickom kraji (10,6 %) a v okrese Myjava (50,9 %),
- najviac ľudí bez vyznania je v Bratislavskom kraji (26,8 %) a okrese Bratislava V (32,9 %),
- najviac obyvateľov maďarskej národnosti žije v Nitrianskom kraji (24,6 %) a v okrese Dun.Streda (75 %),
- najvyšší podiel obyvateľov s rómskou národnosťou je v Prešovskom kraji (5,3 %) a v okrese Kežmarok (11,5 %),
- Rusínov je najviac v okrese Medzilaborce (42,5 %).
Zodpovedá to aj podielu obyvateľov, ktorí v tomto okrese používajú maďarčinu v domácnosti, na verejnosti sa však po maďarsky zväčša dorozumieva iba 69,5 percenta ľudí.
Prevaha Rusínov
Podobná situácia je aj v najmenšom slovenskom okrese Medzilaborce, kde počet ľudí, ktorí sa hlásia k rusínčine ako k materinskému jazyku, klesol za desať rokov zo 64 percent na 57,7 percenta. Na verejnosti rusínčinu používa ešte o pätnásť percent ľudí menej.
Sociológ László Gyurgyík rozdiel medzi používaním menšinových jazykov doma a na verejnosti vysvetľuje najmä horšou spoločenskou štruktúrou menšín.
„Prieskumy ukazujú, že čím ideme v spoločenskej hierarchii vyššie, tým zriedkavejšie sa používa menšinový jazyk,“ hovorí Gyurgyík. „Súvisí to s tým, že napríklad medzi maďarským obyvateľstvom na Slovensku je stále veľmi vysoký podiel menej vzdelaných ľudí.“
Na súdoch, v úradoch či v ambulanciách tak stále často pracujú ľudia, ktorí menšinový jazyk neovládajú a príslušníkom menšín by nerozumeli.
Ubudlo aj Slovákov?
Gyurgyík však upozorňuje, že pri interpretovaní výsledkov treba byť obozretný. Vlaňajšie sčítanie poznačili najmä obavy ľudí z úniku informácií a mnohí citlivé údaje o národnosti, jazyku či náboženstve radšej nevyplnili.
Až v 71 okresoch tak klesol aj počet ľudí hlásiacich sa k slovenčine, za materinský jazyk ju označilo iba 78,6 percenta obyvateľov Slovenska. Pred desiatimi rokmi to bolo o päť percent viac.
Údaj o materinskom jazyku teraz nevyplnilo až 7,5 percenta obyvateľov.
Mierna emancipácia sa naopak prejavila u Rómov, ktorí sa k svojmu jazyku hlásili častejšie ako v minulosti.
Rómčina znie najčastejšie v okrese Kežmarok, kde ju za materinský jazyk označilo takmer 15 percent ľudí.
