August je v našej histórii charakteristický dvomi navzájom protikladnými dejinnými udalosťami. Smutné výročie okupácie Československa komunistickými armádami zo „spriatelených“ štátov v područí Sovietskeho zväzu – od tohto dňa roku 1968 už nik nemohol byť na pochybách, že komunizmus sa z vysneného ideálu zmenil na desivú nočnú moru. Na druhej strane výročie vypuknutia SNP v roku 1944 – pozitívny medzník v dejinách nášho národa.
Tento rok sa spomienky na obe výročia odohrávajú na pozadí kampane pred voľbami, ktoré by mali Slovensku určiť jeho dlhodobú perspektívu. Obe výročia tak nadobudli okrem historického aj výsostne aktuálny symbolický význam.
Miesto aktu vďaky a úcty tentoraz parlament chrstol do tváre pozostalým po obetiach sovietskej okupácie, ako aj všetkým odporcom zločineckého komunistického režimu, iba pohŕdanie. Naďalej sa bude môcť oslavovať a chváliť každý zločin spáchaný v mene totality. Naďalej budú našu slobodu a demokraciu „chrániť“ tí, ktorí proti nej ešte nedávno bojovali – osoby vyškolené v KGB alebo našimi katmi z 50. rokov. Potvrdzuje to slová známeho bojovníka proti fašizmu a komunizmu a organizátora vojenského spravodajstva prvej ČSR Františka Moravca: pružnosť zmeny spravodajskej organizácie nikdy nezodpovedá hĺbke zmeny politickej koncepcie štátu.
Po minulé roky sa väčšina politických strán stavala k oslavám SNP viac ako vlažne. Oslavy sa brali ako povinná akcia, bez skutočného vnútorného stotožnenia s podstatou a významom povstania. Najmä ľavica a komunisti radi zabúdajú, že SNP znamenalo predovšetkým zjednotenie občianskych síl v boji proti fašizmu a že práve z občianskeho bloku vznikla v čase povstania Demokratická strana, ktorá ako jediná dokázala čeliť komunistom až do prevratu v roku 1948. Tento rok je však otvorená predvolebná manéž a SNP je pre pseudodemokratov príliš lákavá príležitosť na zneužitie.
Posledné rokovanie parlamentu ukázalo, že na Slovensku máme potenciál zbaviť sa komunizmu i mečiarizmu, ale vlastnou povrchnosťou a polovičatosťou im naďalej dávame živnú pôdu. Pri tom všetkom majú práve títo páni politici a ich obhajcovia plné ústa demokratického odkazu SNP. Bez začervenania však pri tom šliapu dokonca aj po vlastných vyhláseniach a sľuboch.
Vstupujeme do volebnej kampane, ktorá nebude o hodnotách a o politikoch, ktorých slovo platí. Je to dôsledok odmietania pravdy, a neschopnosti pozrieť sa minulosti do očí.
Je preto až neuveriteľné, že nakoniec sa predsa len našlo 82 poslancov hlasujúcich za návrh zákona Jána Langoša, ktorý umožní sprístupniť dokumenty ŠtB a zriadiť Ústav pamäti národa. Asi sa nik nebude čudovať, že tento zákon nepodporil Róbert Fico, ktorý sa štylizuje do podoby ochrancu obetí násilia, ale zrejme nie toho, čo spôsobili jeho niekdajší spolustraníci. Za nehlasoval ani Jirko Malchárek (ANO), ktorý si asi takto predstavuje „presadzovanie“ pravicovej liberálnej politiky.
Nádej na vymanenie sa spod postkomunizmu ešte stále žije. Sila jej premeny na realitu bude závisieť od odvahy vysloviť svoj skutočný názor, to znamená od poctivého hlasu každého voliča.
Autor: MIROSLAV LUPTÁK(Autor je historikom a publicistom)
Beata
Balogová
