Prišli k nám zo Solúnu a priniesli písmo. Jeden zomrel relatívne mladý v Ríme, druhý sa vrátil na naše územie a stal sa arcibiskupom.
Metod sa na rozdiel od brata dožil na vtedajšie pomery úctyhodného veku – sedemdesiatich rokov. Zomrel 6. apríla 885.
Podľa legendy sa s ním prišli rozlúčiť so sviečkami muži aj ženy, bohatí aj chudobní.
Tieto isté zdroje nám zanechali aj hádanku: „Pochovaný bol v synodnom chráme svojho sídla po ľavej strane v stene za oltárom svätej Bohorodičky,“ píše sa v Legende o Metodovej smrti.
Je to jasné, stačí už len zistiť, kde bolo v danom čase sídlo moravsko-panónskej arcidiecézy a ktorý chrám bol tým hlavným.
„Hoci sa o jeho nájdenie pokúšali celé generácie archeológov, historikov a rôznych amatérskych nadšencov, zostáva jeho tajomstvo neodhalené,“ píše Jiří Bílek v knihe Hádanky našej minulosti 3.
Kostol sv. Kríža v Devíne.
FOTO - SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ
Záhadná nahrávka
Možné miesta hrobu sv. Metoda
Velehrad , ku ktorému sa viažu niektoré povesti. Jeho spojenie s cyrilometodskou tradíciou je však oveľa mladšieho dáta, tamojší kláštor vznikol až v 13. storočí. Kostol v Modre , ktorý stál už v čase príchodu Cyrila a Metoda, či Hradisko sv. Klementa. Staré Mesto v Uherskom Hradišti , kde bolo odkryté pohrebisko skoro s 2000 hrobmi. štvrť Sady Uherského Hradišťa , kde sa našiel rozsiahly veľkomoravský cirkevný areál. Mikulčice , kde sa odkryli pozostatky až desiatich kostolov a v trojlodnej bazilike sa našiel hrob významného, ale skôr svetského funkcionára, Metodov hrob hľadali aj v Nitre a Zlatých Moravciach , pri Osvienčime , Znojme či v Olomouci , dokonca aj v Maďarsku.
Koncom apríla ožila teória, podľa ktorej by mal byť Metodov hrob pod farským Kostolom sv. Kríža v Devíne.
Internetový dvojtýždenník Slovenský rozhľad, ktorý vydáva bývalý hovorca strán SNS a Ľavicový blok Vladimír Dobrovič, uverejnil článok predsedu Matice slovenskej Mariána Tkáča Metod v Devíne.
Ten cituje svedectvo dnes už mŕtveho Pavla Lörinca, ktorý pomáhal devínskemu farárovi v 80. rokoch minulého storočia.
Tkáč ho prepísal z CD, ktoré vraj dostal od akýchsi mladých ľudí z akéhosi občianskeho združenia, čo sa venuje histórii Devína.
„Možno mi nebudete veriť, neviem, kto vyhotovil nahrávku, a tak na sto percent neviem potvrdiť vierohodnosť výpovede,“ približuje Tkáč. Považoval však za vhodné, aby sa o tejto výpovedi dozvedela verejnosť.
Lörinc na nahrávke tvrdí, že s profesorom Vincentom Belanom, vtedajším správcom farnosti, našli pod sanktuáriom devínskeho kostola ostatky siedmich mŕtvych, pričom dve mŕtvoly mali ženské odevy na spôsob cárovien a jeden muž mal odev cirkevného hodnostára.
„Keď sme dolu v sedemmetrovej hĺbke našli v krypte bohato oblečené mŕtvoly, vyslovil som, že je to svätý Metod... A musel som na pokyn profesora Belana kryptu urýchlene opustiť,“ mal povedať Lörinc.
Nasleduje detailný opis toho, čo v tme videl.
„Kríž na hrudi hodnostára bol na retiazke žltej farby. Na kríži boli kamene pieskovej farby, na nich modrý kríž. Tretí kríž bol o niečo menší, čisto čierny, z kameňa. Bol to čierny kameň z Dunaja. Na čiernom kameni telo Pána Ježiša Krista zo striebra. Podľa toho som vedel, že to bolo štrnásť dní otvorené, bolo trochu zoxidované, akoby hrdzavé. Také reťaze som videl len u gréckokatolíkov. Ten človek mal čižmy. Šesťdesiat centimetrov vedľa ostatkov svätého Metoda ležala členka kráľovskej rodiny. Tá dievčina nemala viac ako osemnásť rokov, bola v svetlomodrých šatách, bohato zdobených zlatom. Textil bol úplne zachovaný, damask. A červená črievička. Mladá cárovná mala neporušený hodvábny odev, bohato zdobený zlatom. Vedľa nej staršia pani v drahých šatách, z ktorých presvitali zlaté nite. Látka bola zelenej, žltej, hnedej a červenej farby, v strede diamant,“ znie vraj na nahrávke.
Toto všetko mali vidieť len oni dvaja s Vincentom Belanom, ktorý to následne mal nechať zatvoriť, dobudovať slepý strop, zasypať dvadsiatimi tonami piesku. Po smrti Belana Lörinc stratil prístup do krypty.
Sám Lörinc si nemyslel, že ten hrob opäť niekedy nájde: „Je to politika. V záujme svätoštefanskej koruny je, aby pravda nevyšla najavo,“ naznačoval konšpiratívne.
Tkáč hovorí, že svedectvu Pavla Lörinca v podstate verí.
„Ide o veľkú mieru pravdepodobnosti, že sa to mohlo udiať tak, ako je to nahovorené,“ dodáva.
V prospech vierohodnosti podľa neho svedčí, že archeologický prieskum pod devínskym kostolom sa naozaj konal, skutočne sa našiel netypický „náhrobný kameň“ s gréckym či s byzantským krížom a dvoma kalichmi.
Dôvodom na hľadanie Metodovho hrobu mal byť netypický náhrobný kameň s gréckym či s byzantským krížom a dvoma kalichmi podobný krížom na obraze svätých Cyrila a Metoda v bazilike sv. Klementa v Ríme. Tento fragment náhrobného kameňa sa našiel približne v strede kostola v hlavnej lodi, pohodený v sonde, nie v krypte ako uvádzajú niektorí historici. V súčasnosti sa nachádza v kaplnke Kostola sv. Kríža, jeho kópia je dnes súčasťou oltáru devínskeho kostola.
FOTO - SME - Tomáš Benedikovič
Čo našli archeológovia
Katarína Harmadyová, ktorá je vedúcou oddelenia Mestského múzea v Bratislave na hrade Devín a zažila ešte očitého svedka pána Lörinca, považuje jeho svedectvo za absolútny výmysel.
„V severnej krypte v roku 2002 sme spolu s antropológom Radoslavom Beňušom našli kostrové pozostatky v pomerne zlom stave. Na základe súčastí odevu a doplnkov ich môžeme jednoznačne zaradiť do polovice 18. storočia,“ vysvetľuje.
Našli síce aj robustnú kostru muža v čižmách, tá však patrila maximálne 40-ročnému človeku, ktorý zomrel tak pred dvesto rokmi.
Správca farnosti Marián Gavenda necháva tieto dohady na archeológov, chce sa skôr sústrediť na oživenie idey Cyrila a Metoda.
„My potrebujeme Metoda nie vykopať, ale vzkriesiť. Európska únia je v závoze, tým viac smeruje k tomu, že to, čo tu nechali Cyril a Metod, ponúka východisko. Ale zatiaľ sú v politike skôr ľudia, ktorí nerozumejú filozofii, pozerajú sa len na účty, takže sa od nich nedá čakať, že by to pochopili,“ mieni Gavenda.
Devínska lokálpatriotka Pavlína Rumanovská, ktorá pokračuje v práci pre Spolok priateľov starodávneho Devína, si myslí, že je scestné iniciovať niečo na základe materiálu, ktorý obsahuje plno nepresností.
„Nemám nič proti tomu, ak chce Matica slovenská týmto spôsobom iniciovať nový archeologický výskum, skôr by som však uprednostnila generálnu opravu kostola, ktorý je v dezolátnom stave,“ zdôrazňuje.
Osobne poznala oboch aktérov. „Pán profesor Belan bol slovansky mysliaci človek. Ak by sa skutočne našlo niečo, čo by bolo možné pokladať za pozostatky sv. Metoda, podnikol by všetko, aby sa to hodnoverne preskúmalo. Viem však, že nebol zástancom tejto teórie,“ tvrdí Rumanovská.
Súsošie solúnskych bratov z Mikulčíc, ktoré sú možným miestom Metodovho hrobu.
FOTO - BARBORA ŠKOVIEROVÁ
Najcennejšia pamiatka?
Časopis Kultúra uverejnil pred rokmi článok nadšenca Františka Sedláka, podľa ktorého by nové preskúmanie kostola mohlo zaradiť stánok medzi najcennejšie pamiatky na Slovensku. Stále podľa neho existuje šanca, že by sa mohol hrob nájsť, hoci sám pripúšťa, že už len náhodou.
Harmadyová však nevidí dôvod na ďalšie prieskumy v tejto lokalite.
„ V Kostole sv. Kríža a v jeho okolí sa v rokoch 1967 – 1985 realizoval aj stavebno-historický výskum aj archeologický výskum. Všetko, čo sa dalo preskúmať, bolo preskúmané, dokumentácia existuje,“ tvrdí.
Aktivity ohľadom hľadania hrobu Metoda v devínskom kostole považuje za umelo vyvolané s cieľom vytvárať senzácie a krivenia histórie.
Podľa nej politické turbulencie, ktoré po smrti Metoda na Veľkej Morave nastali, vylučovali pochovanie Metoda v hraničnej lokalite, akou Devín nesporne bol.
„Bola by som šťastná, keby sa záujem verejnosti a kompetentných upriamil skôr na záchranu stoviek pamiatok, ktoré nám pred očami chátrajú. Príkladom je aj samotný hrad Devín, ktorého horná časť je od roku 2008 uzatvorená, lebo nie sú peniaze na dokončenie jeho rekonštrukcie. Namiesto hľadania peňazí na jeho opravu sa však radšej vyvoláva psychóza o hľadaní hrobu Metoda pod Kostolom sv. Kríža,“ reaguje s nevôľou.
Najväčšia mystifikácia
O zatiaľ najväčšiu mystifikáciu sa zaslúžila v 30. rokoch minulého storočia istá dedinská žena Klementina Maštalírová, ktorá sa hrdila jasnovideckými schopnosťami.
Metod sa jej mal zjavovať celých šesť rokov a mal ju prosiť, aby ho vytiahla z hrobu, kam ho ukryli pred útokmi nepriateľov.
Keď pokusy kopať náhodne v lese nepriniesli úspech, v roku 1929 mal Metod Maštalírovej zjaviť presné miesto, kde má kopať.
V roku 1932 sa naozaj podarilo nájsť v lokalite zvanej Na hroboch neďaleko Stupavy v Chřiboch v hĺbke päť metrov dosku popísanú nejaký písmom, z ktorého miestny farár vylúštil slová Solún a Velehrad, ba dokonca Arcibiskup Metod, pros za nás Boha.
K miestu zázračného objavu začali putovať zástupy nielen z Moravy, ale aj Rakúska a zo Slovenska.
Les pri Koryčanoch v Zlínskom kraji sa stal miestom dobrého púťového obchodu a pochúťkou pre médiá.
Podľa Maštalírovej videní sa mali totiž už čoskoro prekopať do nejakej chodby a tam nájsť neporušené Metodovo telo.
Napokon sa ukázalo, že písmená boli do kameňa vyryté nie pred storočiami, ale len pred týždňami, navyše podľa ilustrácie z historickej knihy.
Neskôr sa našli ešte ďalšie podobné kamene, všetko falzifikáty.
Za celou akciou bolo miestne lesné družstvo vedené istým poslancom, ktorému všetci majitelia stánkov platili poplatky, čo pri skoro štvrťmiliónovej návštevnosti tejto metodskej atrakcie nebol zanedbateľný obchod.
Beata
Balogová
