BRATISLAVA. Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR, ktorý mal predstavovať nový prístup k protipovodňovým opatreniam zavedeným za bývalého kabinetu, zrušia.
"Program bude zrušený na úrovni Úradu vlády SR a celý manažment protipovodňových opatrení a opatrenia týkajúce sa povodní bude v budúcnosti zastrešovať už len Ministerstvo životného prostredia SR," povedal v rozhovore pre TASR jeho šéf Peter Žiga (Smer-SD). Myslí si, že keby sa 40-miliónov eur preinvestovaných v programe využilo inak, priniesli by väčší úžitok.
Podľa jeho slov spomínaný program považuje celá odborná verejnosť za nesystémový. Ako poznamenal, program zvesili z klinca, zavesili ho pod Úrad vlády a následne sa na zelenej lúke začal realizovať projekt s možno ušľachtilými cieľmi, ale nesystémový. "Tým, že nebol ani komunikovaný s príslušným odborným rezortom a nebol začlenený do jeho komplexnej činnosti, nebude mať úspech," skonštatoval.
Nevylučuje stavbu hrádzok
Minister Žiga však do budúcnosti nevylučuje napríklad výstavbu hrádzok, ktoré priniesol nový protipovodňový prístup. Tie majú slúžiť na zadržiavanie dažďovej vody v krajine. Šéf envirorezortu však avizuje, že najprv bude potrebné realizovať viaceré zmeny, keďže doteraz postavené hrádzky sú podľa jeho názoru čierne stavby bez potrebných povolení a opory v príslušnej vodohospodárskej legislatíve.
Vláda Ivety Radičovej schválila Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR v roku 2001. Ten sa zameriaval na zadržanie dažďovej vody v krajine, zmenu prístupu k hospodárskemu využívaniu krajiny, ako aj na celkové oživenie a obnovu poškodenej krajiny.
Jeho hlavným cieľom mala byť minimalizácia rizika vzniku povodňových prívalových vĺn. Odhadovalo sa, že jeho realizácia by si počas šiestich až desiatich rokov vyžiadala miliardu eur.
Žiga chce na protipovodňové opatrenia viac peňazí
Peter Žiga by chcel v budúcnosti nasmerovať na protipovodňové opatrenia viac peňazí. "Za posledné tri roky Slovenský vodohospodársky podnik nedostal žiadne investičné peniaze a žiadne peniaze, ktoré by prevádzkovo riešili protipovodňové opatrenia. Vždy sa riešia protipovodňové opatrenia ex post, keď nastane povodeň, a potom sa rieši odstraňovanie škôd. Toto je podľa mňa nesystémové a drahšie," povedal v rozhovore pre TASR.
Ako poznamenal, uvedomuje si napätosť štátneho rozpočtu a verejných financií, potrebné finančné zdroje chce preto hľadať aj v rámci envirorezortu. Peniaze na protipovodňové investície majú pochádzať napríklad z Environmentálneho fondu, pomôcť majú aj eurofondy. Minister Žiga do budúcnosti plánuje využiť na tento účel aj peniaze z predaja emisných kvót oxidu uhličitého, o čom ešte plánuje hovoriť aj s ministrom financií.
V súvislosti s protipovodňovou politikou Žiga pripomína aj deficit v napĺňaní predchádzajúceho desaťročného programu protipovodňovej ochrany z roku 2001. V tom sa malo preinvestovať okolo 600 miliónov eur, pričom, ako poznamenal, reálne sa program naplnil iba na 32 percent. "To niekde chýba," upozornil.
V rámci programu sa realizovali opatrenia spomaľujúce odtok vôd z povodia do tokov. Peniaze smerovali tiež na výstavbu a obnovu retenčných nádrží, ochranných hrádzí, protipovodňových línií a úpravu vodných tokov či budovanie poldrov.
Varovný systém chce dofinancovať z eurofondov
V rámci protipovodňových opatrení je stále nedoriešená aj otázka dobudovania povodňového varovného a predpovedného systému POVAPSYS. Ten by mal napríklad dopredu predpovedať prívalové vlny. Na tento účel bude podľa šéfa envirorezortu potrebných ešte asi 20 miliónov eur, ktoré by mali pochádzať z eurofondov. Poznamenal, že istá časť systému je už vybudovaná a teraz sa naň nadstavujú ďalšie úrovne, aby bol presnejší.
Medzi rizikové oblasti z pohľadu možného vzniku povodní patria na Slovensku horné časti povodia Myjavy a Laborca, povodia Ondavy, Tople, Cirochy, stredná časť povodia Torysy, povodie Popradu, ako aj Krupinice. Riziko predstavujú aj povodia Kysuce, hornej Oravy, Štiavnice, Slatiny, prítoky Ipľa, povodie Čierneho Hrona, ľavostranné prítoky horného Hrona i povodia malokarpatských tokov či pravostranné povodia stredného Váhu. Povodne môžu vzniknúť aj na Nitre a jej prítokoch, Žitave a strednom a dolnom Hrone, Rimave, Poprade.
