Neplní funkcie, pre ktoré bol vyhlásený.
NÍZKE TATRY. „Ak štát nedokáže plniť povinnosti vo vzťahu k ochrane prírody, nech zníži výmeru chránených území a poriadne chráni to, čo z nich zostane,“ hovoria Erik Baláž z VLK-u a Marian Jasík z Inštitútu ochrany prírody. Reč je o Národnom parku Nízke Tatry (NAPANT).
Bývalý riaditeľ NAPANT-u Jasík bilancuje, čo sa tam stalo za posledných osem rokov. Pribudlo päťtisíc hektárov holín a ďalšie pribúdajú. Vyše dvetisíc hektárov postriekali letecky insekticídmi a ďalšie tisícky pozemne.
Michal Wiezik z Fakulty environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene zasa hovorí o vysokom stupni devastácie lesných systémov.
Návrh pre ministerstvo
Lesoochranárske zoskupenie VLK s ochranármi pripravujú pre ministerstvo životného prostredia radikálne riešenie. Navrhnú, aby ministerstvo zmenšilo park
o viac ako štvrtinu. Riaditeľ Správy NAPANTu Peter Morong sa k návrhu zatiaľ nevyjadril, lebo nepozná detaily.
Ak by sa ochranári dohodli s ministerstvom, východná zóna NAPANT-u (na mape) by sa v prvej fáze zmenšila takmer o 23tisíc hektárov. Podstatne by sa však rozšírilo bezzásahové, najprísnejšie chránené územie parku. „Radšej mať menej národných parkov, ale dobre chránených ako takúto frašku,“ vyhlásil Baláž.
NAPANT má takmer 73-tisíc hektárov. Návrh na zmenšenie sa týka najmä východnej - kráľovohoľskej časti (vyše 33tisíc hektárov). Podľa aktivistov je na tomto území reálne chránených len vyše 200 hektárov rezervácií.
„Ak sa les nenachádza v rezervácii, jeho ochrana je len fiktívna. Preto navrhujeme vytvorenie veľkej rezervácie s rozlohou 10 200 hektárov a najvyšším stupňom ochrany a samotný národný park radikálne zmenšiť,“ tvrdia Baláž s Jasíkom.
Ministerstvo návrh nepozná a nekomentuje ho. Pri návrhu zonácie NAPANT-u ministerstvo uvažovalo
o zmenšení územia aj ochranného pásma, návrhy však nerozpracovalo. Teraz chystajú prehodnotenie celej sústavy chránených území.
Jasík zdôvodňuje požiadavku najvyššieho stupňa ochrany skúsenosťami z minulosti. Hovorí, že štvrtý stupeň obmedzuje akurát „výskumníkov a parašutistov“, ale v lesoch bez problémov rúbu. Baláž si vie predstaviť podobný postup, teda zníženie výmery a prísne chránenie zvyšných lokalít aj v iných národných parkoch.
Príklad Tichej doliny
Príbeh lesov v NAPANT-e označil za jednu z najväčších ekologických katastrof za sto rokov, pod zámienkou boja s podkôrnym hmyzom a so súhlasom štátnych orgánov.
Ako pozitívny príklad uvádza Tichú dolinu v Tatranskom národnom parku, kde od kalamity v roku 2004 prakticky nezasahujú. „Podkôrniková kalamita sa spontánne utlmila a zadarmo vzniká nový les. Tak by to malo vyzerať vo všetkých národných parkoch.“
Beata
Balogová
