Neplní funkcie, pre ktoré bol vyhlásený.
NÍZKE TATRY. „Ak štát nedokáže plniť povinnosti vo vzťahu k ochrane prírody, nech zníži výmeru chránených území a poriadne chráni to, čo z nich zostane,“ hovoria Erik Baláž z VLK-u a Marian Jasík z Inštitútu ochrany prírody. Reč je o Národnom parku Nízke Tatry (NAPANT).
Bývalý riaditeľ NAPANT-u Jasík bilancuje, čo sa tam stalo za posledných osem rokov. Pribudlo päťtisíc hektárov holín a ďalšie pribúdajú. Vyše dvetisíc hektárov postriekali letecky insekticídmi a ďalšie tisícky pozemne.
Michal Wiezik z Fakulty environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene zasa hovorí o vysokom stupni devastácie lesných systémov.
Návrh pre ministerstvo
Lesoochranárske zoskupenie VLK s ochranármi pripravujú pre ministerstvo životného prostredia radikálne riešenie. Navrhnú, aby ministerstvo zmenšilo park
o viac ako štvrtinu. Riaditeľ Správy NAPANTu Peter Morong sa k návrhu zatiaľ nevyjadril, lebo nepozná detaily.
Ak by sa ochranári dohodli s ministerstvom, východná zóna NAPANT-u (na mape) by sa v prvej fáze zmenšila takmer o 23tisíc hektárov. Podstatne by sa však rozšírilo bezzásahové, najprísnejšie chránené územie parku. „Radšej mať menej národných parkov, ale dobre chránených ako takúto frašku,“ vyhlásil Baláž.
NAPANT má takmer 73-tisíc hektárov. Návrh na zmenšenie sa týka najmä východnej - kráľovohoľskej časti (vyše 33tisíc hektárov). Podľa aktivistov je na tomto území reálne chránených len vyše 200 hektárov rezervácií.
„Ak sa les nenachádza v rezervácii, jeho ochrana je len fiktívna. Preto navrhujeme vytvorenie veľkej rezervácie s rozlohou 10 200 hektárov a najvyšším stupňom ochrany a samotný národný park radikálne zmenšiť,“ tvrdia Baláž s Jasíkom.
Ministerstvo návrh nepozná a nekomentuje ho. Pri návrhu zonácie NAPANT-u ministerstvo uvažovalo
o zmenšení územia aj ochranného pásma, návrhy však nerozpracovalo. Teraz chystajú prehodnotenie celej sústavy chránených území.
Jasík zdôvodňuje požiadavku najvyššieho stupňa ochrany skúsenosťami z minulosti. Hovorí, že štvrtý stupeň obmedzuje akurát „výskumníkov a parašutistov“, ale v lesoch bez problémov rúbu. Baláž si vie predstaviť podobný postup, teda zníženie výmery a prísne chránenie zvyšných lokalít aj v iných národných parkoch.
Príklad Tichej doliny
Príbeh lesov v NAPANT-e označil za jednu z najväčších ekologických katastrof za sto rokov, pod zámienkou boja s podkôrnym hmyzom a so súhlasom štátnych orgánov.
Ako pozitívny príklad uvádza Tichú dolinu v Tatranskom národnom parku, kde od kalamity v roku 2004 prakticky nezasahujú. „Podkôrniková kalamita sa spontánne utlmila a zadarmo vzniká nový les. Tak by to malo vyzerať vo všetkých národných parkoch.“
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
