BRATISLAVA. Na 18-ročný trest odňatia slobody právoplatne odsúdil trojčlenný senát Krajského súdu (KS) v Bratislave Vladimíra Brodanského, ktorý v roku 2010 prepadol OTP banku v Malackách a pri incidente zahynul člen ochranky. Okrem toho vylúpil krátko predtým v Bratislave pobočku VÚB banky.
Trest si odpyká v ústave s maximálnym stupňom stráženia. KS tak dnes zamietol odvolanie obžalovaného voči prvostupňovému súdu - Okresnému súdu v Malackách, ktorý ho odsúdil minulý rok v apríli na 15-ročný trest odňatia slobody. Krajský súd mu pridal tri roky.
Odvolanie prokurátora bolo čiastočne dôvodné. Uviedol dnes predseda trojčlenného senátu. Okresný súd v Malackách vyhodnotil dôkazy správne a boli získané zákonným spôsobom. Dopustil sa obzvlášť závažného trestného činu lúpeže so zbraňou v ruke. Mal premyslený svoj plán a išiel cielene získať peniaze. Skonštatoval ďalej predseda senátu.
Brodanského na dnešné odvolacie konanie eskortovali z ústavu na výkon väzby. Za bankovú lúpež, pri ktorej zahynul člen ochranky, odsúdil 11. apríla Okresný súd v Malackách obžalovaného na 15 rokov odňatia slobody v tretej, najprísnejšej nápravnovýchovnej skupine. Spoluobžalovanému Viliamovi Galbavému súd vymeral 2,5-ročný trest v nápravnom ústave s najnižším stupňom ochrany.
Brodanský sa proti rozsudku na mieste odvolal, jeho komplic si ponechal zákonnú lehotu 15 dní na rozhodnutie. Odvolal sa aj prokurátor krajskej prokuratúry, ktorý požadoval pre Brodanského vyšší úhrnný trest, a to od 15 do 20 rokov.
Obžalovaný v odvolaní tvrdil, že na prepad VÚB banky neexistuje priamy dôkaz. Čo sa týka prepadu OTP banky, upozorňoval nato, že banku išiel prepadnúť a nie niekoho zabiť. Strážnik začal strieľať prvý a on sa len bránil. Sbs-kár na neho vystrelil desať ráz a on na neho sedem ráz.
Obžalovaný Brodanský 10. mája 2010 lúpežne prepadol pobočku OTP banky v Malackách. Ozbrojený pištoľou kalibra 9 mm vošiel do miestnosti s kuklou na hlave a žiadal od zamestnancov pobočky s výkrikom "peníze", aby mu vydali finančnú hotovosť. V tom čase sa v pobočke nachádzali aj klienti. Do cesty sa mu postavil člen súkromnej bezpečnostnej služby ozbrojený pištoľou kalibra 7,65 mm. Došlo k prestrelke priamo v priestoroch banky, pri ktorej poškodeného ochrankára zasiahlo sedem výstrelov. Jedna z rán ho zasiahla do tváre a prestrelila krčnú cievu. Podľa vypočutého znalca z odboru súdneho lekárstva práve na následky tohto zranenia poškodený po prevoze do nemocnice zomrel.
Štyri strelné poranenia utrpel aj lupič. Zvládol však vybehnúť von a nastúpiť do pripraveného bieleho BMW, ktoré riadil Viliam Galbavý. Obaja sa dostali k obci Kúty, kde postrelený muž prestúpil do iného auta. Vodič BMW sa pokúsil odstrániť z vozidla krvavé stopy a neskôr auto vrátil do požičovne.
V priebehu vyšetrovania sa zistilo, že Vladimír Brodanský má na svedomí ešte jedno lúpežné prepadnutie v pobočke VÚB banky v Bratislave, kde sa mu s rovnakým scenárom a výkrikom "peníze" podarilo odcudziť vyše 10.000 eur. Zachytila ho však bezpečnostná kamera pri vchode do budovy, keď ešte nemal nasadenú kuklu. Hoci obžalovaný tvrdil, že s týmto prepadnutím nemá nič spoločné, na pojednávaní ho usvedčil znalec z odboru súdnej antropológie, ktorý vyhlásil, že tvár obžalovaného je s veľmi vysokou pravdepodobnosťou totožná s páchateľom na záberoch bezpečnostnej kamery VÚB banky.
Obžalovaný Vladimír Brodanský sa k lúpeži v pobočke OTP banky priznal. Nad následkami streleckého incidentu vyjadril ľútosť. Ako uviedol, išiel do banky pre peniaze a nie strieľať. Paľbu začal až po tom, keď naňho vystrelil ochrankár.
Údajne si streľbou chránil vlastný život. A preto prostredníctvom obhajcu žiadal preklasifikovať trestný čin zabitia na nutnú obranu. Túto žiadosť súd zamietol po prezretí videozáznamu z banky. Podľa predsedu trestného senátu mal obžalovaný dosť času i priestoru na to, aby po naznačení odporu zo strany ochrankára banku opustil, avšak namiesto toho sám zvolil streľbu.
Obžalovanému Viliamovi Galbavému súd nepreukázal, že o úmysle Vladimíra Brodanského prepadnúť banku vopred vedel. Tvrdil, že mal páchateľa len odviezť do Malaciek.
Skutočnosť, že obaja už v minulosti boli viackrát súdne trestaní za spoločné krádeže a dobre sa poznali, súd to neuznal za dostatočné preukázanie viny spolupáchateľstvom. Preto ho uznal za vinného len z prečinu nadržiavania za to, že sa po lúpeži pokúsil zahladiť stopy a uložil mu vzhľadom na následky lúpežného prepadnutia miernejší trest.
