Ochranári žiadajú vládu, aby rýchlo prehodnotila chránené územia.
NÍZKE TATRY. „Máme deväť národných parkov a ani jeden nespĺňa medzinárodné kritériá,“ hovorí ochranár Erik Baláž na turistickom chodníku do sedla Lenivá v Národnom parku Nízke Tatry.
Ukazuje typickú dolinu: holé stráne, ktoré pretína lesná cesta.
„Nad cestou je už národný park. Nájdite desať rozdielov. Nenájdete. Keby tu nebol, nič by sa nezmenilo.“
Podmienky neplníme
Národný park
Nízke Tatry
vyhlásili ho v roku 1978, územie má 72 842 hektárov, ochranné pásmo 110 162 hektárov, najvyšší vrch Ďumbier (2043 m. n. m.), v parku je aj systém Demänovských jaskýň.
Národné parky majú dlhodobo problém plniť požiadavky Svetovej únie ochrany prírody (IUCN) pre túto kategóriu.
Bývalý riaditeľ Správy Národného parku Nízke Tatry Marian Jasík tvrdí, že podľa najprísnejších meradiel nemáme žiadne.
„Názov národný park je nálepka pre turistov. Ako ním môže byť územie, kde vyrúbu tisíce hektárov lesov a tisíce vystriekajú chémiou ako v NAPANT-e?“ Skupina ochranárov a vedcov teraz navrhuje, aby sa tento národný park zmenšil a v zostávajúcej časti sa zvýšila ochrana.
Šéf Štátnej ochrany prírody Ján Zuskin pripúšťa, že národné parky nespĺňajú všetky kritériá.
Tvrdí však, že podobne sú na tom ďalšie na svete, pretože svetová únia stanovila kritériá pre modelové, vzorové parky.
„To by sme museli zrušiť väčšinu národných parkov. V TANAP-e by zostali len územia v piatom stupni ochrany, aj to nie všetky. Z hľadiska krajiny treba chrániť väčšie územia, aj keď nie tak prísne,“ hovorí riaditeľ.
Michal Wiezik z Fakulty ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene pri pohľade na holiny použije výraz „nevídaná devastácia“.
Keď dáva študentom hádať, koľko výnimiek úrady udelia ročne v najprísnejšom, piatom stupni ochrany, tipujú okolo 50. „Keď im poviem, že ich je priemerne tritisíc, nechápu.“
Zuskin tvrdí, že ochrane nepomáhajú extrémne postoje. Ani príliš voľný, ani mantinelistický - buď chrániť najprísnejšie, alebo vôbec.
„V ekosystéme sú etapy, keď sa zrúti, ale všetko začína odznova. Ak územie stratilo napríklad po kalamite hodnotu, to neznamená, že je bezcenné a netreba ho chrániť.“
Nové prerozdelenieJasík navrhuje nanovo rozdeliť zodpovednosť za chránené územia. O zeleň v intravilánoch mesta by sa starala obec a o chránené krajinné oblasti župy.
Štát by dôsledne chránil územia Natura 2000, národné parky a poskytoval servis ostatným cez odborné organizácie.
Keďže výruby v Nízkych Tatrách označujú za najväčšiu ekologickú katastrofu za posledných sto rokov, vláde predložia projekt na zmenšenie východnej - kráľovohoľskej časti národného parku (vyše 33-tisíc hektárov) a vytvorenie jednej bezzásahovej rezervácie s rozlohou vyše desaťtisíc hektárov.
„Ak by štát sám sebe nekládol prekážky, do pol roka by mohla byť vo východnej časti NAPANT-u bezzásahová rezervácia a zachránili by sme aspoň to, čo zostalo,“ tvrdí Baláž.
