BRATISLAVA. Sociálne štipendiá by mohli dostávať vysokoškoláci zo sociálne slabších rodín aj na štúdium v zahraničí, nielen na Slovensku. Presadzuje to poslankyňa za KDH Monika Gibalová, ktorá novelu zákona o vysokých školách predložila do parlamentu.
"Študenti, ktorí si vyberú študijný program, alebo jeho kombináciu, ktorý nie je možné študovať na slovenských univerzitách alebo vysokých školách, sa dostávajú do nevýhodného postavenia voči študentom študujúcim v Slovenskej republike," odôvodňuje Gibalová.
Opatrenie by podľa nej malo vysokým školám od januára 2013 ustanoviť len možnosť udeľovať takéto štipendiá, nie povinnosť.
Priznávanie sociálnych štipendií upravuje aj vyhláška ministra školstva Dušana Čaploviča, ktorú vypracoval, aby zabránil prípadom zneužívania. Rezort má negatívne skúsenosti napríklad s tým, že si študenti prepisovali miesto trvalého pobytu mimo domácnosti s rodičmi, aby mohli získať štipendium.
Kým v decembri 2010 podľa údajov z vysokých škôl preukázalo inú domácnosť než rodičovskú 1 177 študentov, vlani to bolo už 1 778 študentov, čo predstavuje nárast o 51 percent.
Slovenská rektorská konferencia (SRK) považuje Gibalovej návrh za férový. Avšak súhlasí s ním pod podmienkou, že by sa agenda sociálnych štipendií presunula z rezortu školstva pod ministerstvo práce, čo navrhovala už v rámci pripomienkovania ministerskej vyhlášky.
"V momentálnej legislatívnej úprave si to neviem predstaviť," povedal agentúre SITA šéf SRK Libor Vozár. Podľa neho narastajúci počet žiadostí školy administratívne zaťažuje. Vozár ako príklad uvádza Univerzitu Konštantína Filozofa v Nitre, kde je rektorom. Len na tejto škole vybavujú sociálne štipendiá traja pracovníci na plný úväzok. Rozšírenie možností pre ďalších žiadateľov by si zrejme vyžiadalo ešte viac personálu.
