BRATISLAVA. Slovenské štátne a mestské firmy sú príliš spolitizované a málo transparentné.
Vyplýva to z prvého rebríčka transparentnosti štátnych firiem, ktorý z 30 štátnych a 15 mestských spoločností zostavila Transparency International Slovensko.
Kompletný rebríček transparentnosti firiem >>
Tretina zo 45 najväčších firiem neodpovedala na žiadosť o informácie podľa infozákona, hoci je to ich zákonnou povinnosťou. Dve tretiny firiem neposkytli výšku platu riaditeľov a ich životopisy.
Polovica firiem odmietla poskytnúť zmluvu o upratovaní. Tri štvrtiny spoločností nemajú etický kódex a takmer 90 percent nezverejňuje dopredu svoje výkonnostné ciele.
Každá šiesta štátna a mestská firma nemá na webe zverejnenú ani jednu výročnú správu za posledné tri roky.
"Nízka miera transparentnosti ide ruka v ruke s vysokou politizáciou manažmentov týchto firiem," povedal dnes na tlačovej besede Gabriel Šípoš z TIS.
Rotujú dve tretiny členov predstavenstiev
Do roka od parlamentných volieb sa v štátnych firmách pravidelne menia dve tretiny členov predstavenstiev a dozorných rád.
Len desať percent štatutárov zvykne vo funkcii prežiť dlhšie ako jedno volebné obdobie.
Politicky motivované výmeny podľa Šípoša zvyšujú vo firmách nestabilitu a orientáciu na krátkodobé ciele na úkor dlhodobého zdravia firmy či kvality jej služieb.
Štatutári pôsobia v štátnych spoločnostiach v priemere dva roky, čo je o tretinu kratšie ako v súkromnom sektore.
Na druhej strane sú štatutárne orgány štátnych firiem v porovnaní so súkromnými väčšie. V priemere majú viac ako osem členov oproti šiestim v súkromných firmách.
"Naznačuje to politický záujem vytvárať lukratívne miesta v dozorných radách nad mieru toho, čo by firmám prospelo," konštatoval Šípoš.
Najlepšie spomedzi kontrolovaných spoločností skončili Železničná spoločnosť Slovensko a Rozhlas a televízia Slovensko. Obe získali dve tretiny možných bodov, a to najmä kvalitným zverejňovaním hospodárskych ukazovateľov, zmlúv a faktúr.
Naopak, najhoršími boli mestské firmy Nitrianska investičná a Mestský hokejový klub Žilina s jednou pätinou možných bodov. Tieto firmy na svojich weboch nezverejňujú žiadne hospodárske výsledky, zmluvy ani výročné správy.
Nedostatok etických kódexov
Celkovo najslabšou oblasťou pre firmy bola oblasť etiky, ukázal sa nedostatok etických kódexov či mechanizmov na ochranu zamestnancov pri nahlasovaní korupčných prípadov, problematická je oblasť poskytovania dotácií a grantov, neexistencia pravidiel a nezverejňovanie, komu a v akej výške boli granty poslané.
Transparency hodnotilo aj 15 zahraničných štátnych firiem, podľa Ľuby Riapošovej z TIS slovenské spoločnosti v oblasti otvorenosti prevalcovali.
Deväť z desiatich zahraničných spoločností zverejňuje na webe výročné správy za posledné tri roky, na Slovensku tak robí len 56 percent firiem.
Väčšina zahraničných štátnych spoločností má etický kódex, zverejňuje životopis aj plat riaditeľa.
"Porovnateľné štandardy napĺňa u nás len štvrtina až tretina štátnych podnikov," konštatovala Riapošová.
Rebríček transparentnosti vznikol na základe hodnotenia firemných webstránok, odpovedí podľa infozákona a externých databáz, napríklad kvality obstarávania podľa Úradu pre verejné obstarávanie.
Vybraných 30 štátnych a 15 mestských firiem ročne generuje tržby okolo troch miliárd eur a zamestnáva spolu okolo 50-tisíc ľudí.
