Štát má prednostne dotovať študijné odbory, ktorých absolventi chýbajú na trhu práce. Rektori nie sú proti.
BRATISLAVA. Najskôr prišiel so zásadnou zmenou prijímania na stredné školy. Teraz má už aj spôsob, ako presmerovať vysokoškolákov z humanitných na technické odbory. Na gymnáziá pustí Dušan Čaplovič už len žiakov s priemerom do 2,0. Pri vysokoškolákoch zatlačí cez peniaze priamo na vysoké školy. Štát im má určovať, koľko študentov v jednotlivých odboroch budú mať.
V novele vysokoškolského zákona navrhuje minister viac dotovať odbory, ktorých absolventi sú na trhu práce žiadaní a je ich nedostatok.
„Obmedzenie sa bude vzťahovať na konkrétny študijný odbor, a teda na všetky vysoké školy, prijímajúce na štúdium študijných programov v danom študijnom odbore,“ vysvetlil Čaplovič.
Zmena nemá mať dosah na súkromné vysoké školy. Ministerstvo ju poslalo do pripomienkového konania, musí ešte prejsť vládou a parlamentom.
Zmenia aj štipendiá
„Určite treba zatraktívniť disciplíny, v ktorých dnes chýbajú ľudia,“ hovorí Karol Mičieta, rektor Univerzity Komenského. Treba však podľa neho zohľadniť aj to, že sú kvalitné a menej kvalitné školy a počty študentov by nemali teda platiť rovnako pre všetky školy.
Zmeny školstva
Čaplovičove návrhy
prednostné dotovanie odborov, o ktoré je na trhu záujem; obmedzenie lietajúcich profesorov – nemôžu mať dva plné úväzky; prijímať na gymnáziá iba žiakov s priemerom do 2,0, odborné školy do 2,5; povinná maturita z matematiky; nevyplatenie štátneho príspevku stredným školám, ak si ich absolvent nenájde prácu v odbore.
Rektor zatiaľ nevie povedať, ako zmení návrh počty študentov na jednotlivých fakultách. „Návrh musí prejsť diskusiou v celej akademickej obci, musia sa určiť postupy, aby to bolo akceptovateľné,“ povedal Mičieta.
Zvýhodnenie niektorých odborov víta aj prorektor Slovenskej technickej univerzity Marián Peciar. „Technické odbory, ktoré boli donedávna preferované, momentálne nemajú študentov a museli prepúšťať ľudí, takže istá korekcia v tomto smere by školám určite pomohla,“ povedal.
Vo vybraných odboroch chce Čaplovič dávať aj vyššie motivačné štipendiá.
„V odboroch, ktoré sú v úvodzovkách ľahšie a nestoja až tak na praktických výstupoch, je štipendium ľahšie dosiahnuteľné,“ myslí si Mičieta.
„Produkujeme množstvo študentov, ktorí sú nezamestnaní, no tie peniaze by sa mohli radšej použiť práve na motivačné štipendiá na nedostatkových odboroch,“ dodal Peciar.
Kto odhadne trh
Odborníčka na vysoké školy Renáta Králiková z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť sa obáva, či štát dokáže už teraz presne učiť tie správne odbory, ktoré budú vedieť uspokojiť firmy o päť rokov. „Keďže je stále kríza, nedá sa povedať, akým spôsobom sa zamestnávatelia budú správať,“ hovorí.
Čaplovičovo opatrenie by bolo podľa nej prijateľné, ak by štát dovolil študentom platiť si za štúdium. Inak sa podľa nej stane, že študenti sa z menej dotovaných odborov presunú do súkromných vysokých škôl. „Absolventi zostanú, akurát ich už nebude platiť štát,“ povedala Králiková.
Návrh podporiť technické smery naopak víta automobilka Volkswagen, ktorá má veľký závod pri Bratislave. „Je potrebné, aby vláda vyvinula väčšie aktivity nielen čo sa týka kvality, ale aj jazykových znalostí absolventov vysokých škôl technického zamerania,“ dodáva hovorca závodu Vladimír Machalík.
Beata
Balogová
